Neexistuje dokonalý návod ako spraviť úspešný videoherný projekt. Dokonca nie je dokonalý návod ani na vytvorenie úspešnej žánrovky. Komerčná AAA hra môže mať skvelú hrateľnosť, produkciu, marketing a stále je možnosť, že hráčov nezaujme a v očiach kritikov pôjde o priemer. Keď do takéhoto veľkého projektu investujete veľa peňazí, riskujete, že váš zisk bude minimálny. Keď ste však jednotlivec a vyskladáte si (ne)úspešný projekt doslova na kolene, môžete len získať. Keď nie peniaze, tak aspoň skúsenosti.

Mladý, ale za to skúsený videoherný dizajnér pod menom Narayan Walters si povedal, že spraví knižný príklad survival hororu so všetkými uvedenými elementmi, a to v krátkom čase:

1. temná atmosféra 
2. akčná stránka, kde je hráč vždy v nevýhode 
3. manažment zdrojov a spotreby  

Na indie stránke Itchio.com a pod pseudonymom Miziziziz dal dokopy funkčný základ a neskôr hrateľné demo svojho unikátneho projektu Endoparasitic, ktorého plnú verziu si nenechali ujsť ani známi Let's play youtuberi. Intro hry síce pôsobí skôr ako koniec alebo fatality, ale v tom momente hra práve začína.

Na vzdialenom asteroide, kde sídli tajné laboratórium, sa niečo pokašlalo a experiment sa vymkol kontrole. Všetkých obyvateľov buď zmutoval parazit, alebo následne zmutovaní napadli ostatných preživších. Vás ako hráča síce neusmrtili, ale zmrzačili natoľko, že z vás ostalo len torzo, hlava a jedna ruka. S nejakým tým vedomím a v silných bolestiach sa odplazíte preč, vypálite si rany, aby ste nevykrvácali a snažíte sa nielen ujsť, ale aj zistiť kto alebo čo je za touto katastrofou. 

Originalita tejto hry tkvie v jej hrateľnosti. Ide o 2D top-down survival horor, kde všetko závisí od vašej rýchlosti a vynaliezavosti. Keďže z vás ostalo len málo, na pohyb máte len jednu končatinu a pri hraní hry používate len jednu ruku, ktorou ovládate myš, ste v neustálej tiesni. Ľavým tlačidlom myši sa prichytíte, následným pohybom do strán sa pritiahnete, kde potrebujete a podľa rýchlosti, ktorú do toho vložíte, sa pohybujete. Pravé tlačidlo myši slúži na interakciu s okolím, otváranie a zatváranie dverí a manipuláciu so zbraňami. Stredne koliesko myši je na vstup do inventára, v ktorom musíte zvládnuť prebíjanie zbraní a hlavne vpichovanie vakcín. Totiž váš život je v neustálom ohrození parazitom, ktorý sa pomaly tlačí do vášho mozgu. Injekciami s protilátkou viete jeho postup oddialiť, nie však eliminovať. Stretom s nepriateľom sa parazit k vášmu nervovému systému ešte viac priblíži. 

Prebíjanie zbraní je stresujúci, ale zároveň aj fascinujúci element hry. Aby ste mohli prebiť nájdené zbrane, ktoré stále nosíte na chrbte, musíte danú zbraň najprv držať v ruke. Následne vojsť do inventára, manuálne vybrať po jednej použité/prázdne nábojnice, keď sú v zbrani a taktiež po jednej vybrať dané náboje z inventára obmedzenej veľkosti. Začínate s bubienkovým revolverom, ktorého bubienok si viete pretočiť podľa potreby. Štandardná dvojhlavňová brokovnica je v týchto hrách nutnosť a svetlicová pištoľ, ktorej jeden náboj vie dať dole aj niekoľko príšer naraz, sa vám rozhodne zíde pri veľkom počte nepriateľov. Zaujímavosťou je tichá kuša, ktorej šípy viete použiť viackrát, ale naťahovanie tetivy vám zaberie najviac času. Mne ako hráčovi by sa do hry hodila automatická zbraň, ale keďže hra je postavená na logike nabíjania len jednou rukou, možno preto autor hry tento typ zbrane zamietol.

Mierenie na nepriateľov je vcelku presné, keďže streľba je s ľavým tlačidlom myši, ale aj tak všetko závisí len od vašej rýchlosti a presnosti. Na streľbu počas pohybu môžete rovno zabudnúť, ako aj stopnutia priebehu hry, keď ste v inventári. Všetko sa odohráva v reálnom čase. Autor hry nezabudol na tých, ktorých by táto hrateľnosť mierne frustrovala. Preto si v možnostiach hry viete nastaviť zameriavací krížik a ľahší prístup do inventára pomocou klávesu Tab. Veci v inventári si viete preskupovať podľa potreby a bude len na vás, ktoré náboje budete v útokoch preferovať.

Rôznorodosť monštier hry hráčov veľmi neuchváti a ich rýchlosť a hlavne počet miestami pekne potrápia. Dizajnovo pôsobia skôr ako siluety z horného pohľadu v nepestrých farbách, rovnakých ako má vaša postava. Ako prví vás napadnú pomalí ľudskí mutanti niekedy v hojnom počte. Ďalšie na rade sú pekne rýchle parazitom napadnuté potkany, ktoré zväčša útočia v úzkych priestoroch, zmutované opice, ktoré sa dajú aj obísť a hlavný záporák, na ktorého premiestňovanie si budete chvíľu zvykať. Za zmienku stoja taktiež mŕtvoly, ktoré rozhodne vedia, že ste blízko nich. Každého netvora taká rana z brokovnice určite odrovná, ale nie všetky náboje sa povaľujú okolo vás vtedy, keď ich potrebujete. Všetko čo zoberiete, vám hra popíše, čo vedie k lepšiemu prehľadu.

Keďže váš pohyb je len plazením, všetky veci s ktorými viete interagovať, sú ,našťastie, na zemi alebo tesne nad zemou. Otváranie dverí tlačidlami ako hráč pochopíte rýchlo a keďže od každého tlačidla vedie viditeľný kábel či linka, vždy viete, ktoré tlačidlo otvorí dané dvere. Náboje a injekcie zväčša nachádzate cestou a sú dostatočne viditeľné, niekedy sú ukryté v skrinkách, ktoré otvoríte rozlúštením jednoduchého hlavolamu. Inventár si dokážete zväčšiť dobre ukrytými vylepšeniami a pri dlhších leveloch nájdete aj terminál na uloženie pozície. Pocit z neustáleho nebezpečenstva budete mať aj po viacerých pokusoch naprieč levelom a dokonca aj po druhom prechádzaní hry. Obmedzený manažment zdrojov, parazit v tele a hlavne manuálne nabíjanie zbraní vám pekne vnesie úzkosť pod kožu, ale nie až natoľko, že by ste mali chuť hru vypnúť či hodiť myšku o monitor. V hre som nezachytil žiadne bugy ani neférovú obťažnosť, keďže hra nie je veľmi ťažká, keď získate dostatok zbraní, nábojov, liečiva a hlavne prehľad.

Grafika a level dizajn sú krokom k mínusom hry. Ide o pixel art v šedej farebnej škále, kde určité veci majú svoju príslušnú farbu, ako náboje, injekcie či zbrane a miestami aj veci v prostredí. Avšak o kontrastných farbách sa hovoriť nedá. Vaša viditeľnosť prostredia nikdy nie je 100% a váš prehľad obmedzuje forma dymovej tmy, ktorá sa vaším pohybom buď stráca, alebo vytvára. Tento grafický štýl síce podporuje skvelú temnú atmosféru, ale rozhodne nepôsobí ako pastva na oko.

Dizajn levelov v tejto top down akcie nie je veľmi členitý alebo komplexný a väčšinu úrovní viete prejsť pomerne rýchlo po bližšom rozhľadení sa. Keďže sa nachádzate v laboratóriu na asteroide, čakajte skôr v tomto koncepte jednoducho zariadené jednotlivé miestnosti. Sem-tam sa však pozriete do ubytovní, do vetracích šácht a na konci aj na recepciu. Mapu okolia alebo nejaký ten radar tu stagnuje, takže všetko je na vašej pamäti. Našťastie, ukladanie pozície je pomerne časté a uložené dáta hra neprepisuje, ale nechá vám aj tie staršie, ak by ste niečo pokašlali a potrebovali sa vrátiť o viac levelov späť. 

Príbeh a dej sú jedny z tých typických, ktoré sa vám pomaly odkrývajú pomocou nájdených útržkov nedávno zosnulých alebo logov vašej práce alebo práce vašich kolegov. Osobne ma sklamal epilóg, ktorý síce naznačuje pokračovanie, ale nič nevyrieši. Svojou cestou naprieč laboratóriami stretnete pár indivíduí, ale ide len o malé oživenie príbehu. Zvuk hry a voice acting sú v rámci produkcie hry v pohode, aj keď by sa dalo na ich kvalite popracovať. Hudba je však slabota. Síce vás počas celej hry sprevádza priestorový ambient, ktorý skvelo dotvára atmosféru, jednotlivé skladby hry sú ale zvukovo nevyvážené a ich počet a nápaditosť je mizerná. Taktiež jednotlivé skladby na vás počas hry miestami vyblafnú bez zjavného dôvodu.

Endoparasitic je skvelý pre speedrunerov, keďže celá hrateľnosť a postup závisí len od samotného hráča. Na prvýkrát hru prebehnete v čase okolo dvoch hodín, ale keď do hry preniknete hlbšie, prejdete ju aj za 20 minút. Keď budete mať chuť, tvorca hry tu pre vás nastavil ťažšiu obťažnosť, kde ukladanie pozície je obmedzené, ako aj náboje či injekcie.

Tento pixelový indie survival horor má svoje muchy. Na zvuku a level dizajne by sa dalo popracovať, ako aj na dĺžke hry. Snáď pri tvorbe pokračovania si autor projektu vypočuje kritiku a dá dokopy ešte lepší výsledok ako tu. Zatiaľ si hráči môžu za adekvátnu cenu vychutnať silné napätie, zdravý stres, pekne temnú atmosféru, kvalitnú odozvu hrateľnosti tejto originálnej hry, ktorá sľúbila a priniesla to, čo survival horor ako herný žáner charakterizuje.