Autori hier Zeno Clash 1 a 2 sa rozhodli vrátiť do podivného sveta a ponúknuť ešte bizarnejšie dobrodružstvo. Ak máte chuť na netradične ponímanú akciu plnú bitiek aj svojráznych obyvateľov, pri tejto hre sa rozhodne pristavte. Aspoň na chvíľu a poseďte spolu s hlavným hrdinom a jeho chlpatým spoločníkom pri ohni, kým odpočívajú po boji.

Ten veľký, ktorý pripomína človeka bez krku, je Pseudo a tá chlpatá guča s vypleštenými očami na jeho pleci je Boy. Osud ich dal dohromady, a tak spoločne putujú krajinou, kde im hrozí nebezpečenstvo takmer na každom kroku. Punkový fantasy svet je sám osebe zaujímavý, a to predovšetkým svojím spracovaním. Všetko naokolo je totiž akoby nakreslené ceruzkou a dotvorené farbami. Pri hraní máte dojem, akoby priamo pred vašimi očami ožívali nákresy zo skicára. Prostredie ako také je síce exotické, ale bez zvoleného grafického štýlu by nepôsobilo až tak zvláštne. Pohybujete sa tam po určených cestičkách a plochách, ktoré sú rozdelené na menšie úseky. Ďalej sa dostanete lezením po skalách  a stenách s červenými symbolmi, prechádzaním cez podzemné tunely a rôzne  zákutia.
 
Skratkou sú brány a mosty, ktorými sa môžete rýchlo vrátiť do už známych oblastí, avšak otvoriť sa dajú len z jednej strany, kam vedie dlhá obchádzka. Potom už vám ale umožňujú permanentné chodenie sem a tam. Vizuálne sympatické, avšak často neprehľadné. Neraz musíte hľadať nenápadné prechody do iných zón, bežne sa niekde zamotáte, chodíte v kruhu a môžete byť dezorientovaní. Veľmi by pomohla solídna mapa, ale máte len veľmi biednu náhradu s miniatúrou celej krajiny a malou bodkou, ktorá vám len veľmi zhruba naznačuje, kde vlastne ste. Navyše keď tam chcete nazrieť, musíte otvárať inventár a navoliť záložku s progresom. Nepraktické a odfláknuté.

Krajina je teda vcelku rozľahlá, pestrá a neprehľadná. Štandardne sa pritom pozeráte na svet z pohľadu tretej osoby – s výnimkou, o ktorej si povieme neskôr. Zvuky z okolia sú priliehavé, pekne to dotvára hudba a príležitostné dialógy sú dobre nadabované. Niektoré, ktoré vedú medzi sebou dvaja hlavní protagonisti, sú len malým spestrením, iné majú väčší význam v príbehu, ktorý ale príliš nezaujme.

Čo sa týka obyvateľov, tí rozhodne vyzerajú prapodivne. Niektorí sčasti pripomínajú humanoida, mnohí majú podobu zmutovaných zvierat a môžu vám evokovať napríklad Bebopa a Rocksteadyho z ninja korytnačiek.  Mnohé tvory, čo vám vstúpia do cesty, sú nepriateľské, ale natrafíte aj na neutrálne bytosti, s ktorými hodíte reč a predajcov, u ktorých prebieha výmenný obchod. Ponúkajú zbrane, oblečenie, výbavičku pre Boya a špecifické predmety, ale získate ich len za konkrétne suroviny, ktoré ste nazbierali v krajine. Napríklad na nejaký kus oblečenia potrebujete kosti, kožu a úlomky a ak vám hoci len jedno z toho chýba, požadovanú vec nezískate.

Samotný Pseudo má dve podoby. Štandardne ho vidíte vo forme holohlavého bezkrkého svalovca. No ak prehráte v súbojoch s nepriateľmi, musíte na miesto skonu prísť od najbližšieho checkpointu v podobe kosteného skeletu pripomínajúceho golema a vyzdvihnúť tam svoje telo. V tejto fáze je krajina zahalená do tmy a pohybujú sa tam aj kreatúry, ktoré cez deň nevidno. Navyše telo dostanete až vtedy, keď porazíte nepriateľov, ktorým Pseudo vo svojej primárnej schránke podľahol. Celý kritický súboj si teda zopakujete. Ak vás dorazia aj druhý raz, je koniec hry, respektíve sa nahrá posledný checkpoint, ale prídete o celý doterajší progres od daného bodu. Niekedy je ale lepšie rovno po prvej smrti manuálny reštart pri checkpointe, pretože hľadanie tela môže byť otravné a zdĺhavé, ak je príliš ďaleko.

Zmenu na skelet ale môžete uskutočniť aj vlastným rozhodnutím, keď pri ohnisku so stanom zvolíte namiesto regeneračného odpočinku do ďalšieho dňa precitnutie v noci. A na čo je to dobré? Niektoré prekážky dokáže prekonať len skelet. Sú to hlavne kríky s ostňami, cez ktoré Pseudo neprejde, lebo by mu zraňovali svaly. Tie ale skelet nemá a prešmykne sa cez kroviny bez zranení. Niekedy sa tak ocitne len na malých čistinách, kde je ukrytá nejaká truhlica s artefaktmi, výbavou či inou korisťou. Ale stáva sa, že je to dôležitý prechod do ďalšej zóny, kde však skelet musí vykonať nejaký úkon, aby odstránil kroviny. Potom sa s ním môžete vrátiť k ohnisku, precitnúť ako plnohodnotný Pseudo a ísť tam, kam doteraz nemohol.

Je čas venovať sa hlavnej esencii hry, a tou sú bitky. Pseudo môže používať rôzne bojové štýly s odlišným zložením úderov a kopov. Hneď na začiatku hry si zvolíte jeden z troch. Neskôr si prostredníctvom výziev v totemoch odomknete ďalšie štýly alebo špeciálne útoky. Po objavení a aktivovaní totemu sa prenesiete do tmavej  arény, kde musíte poraziť protivníka, aby ste získali odmenu. Ak zlyháte, nič sa nedeje, súboj si bez postihov môžete zopakovať.

Pri postupe si môžete prepínať dva bojové štýly. Ak ich už poznáte viac a chcete uprednostniť iný, treba v menu postavy pri drevenej atrape tieto štýly vymeniť. To isté platí o troch špeciálnych útokoch. Silnejšie rany budete rozdávať po vylepšovaní Pseuda, keď získa nové body za zvýšenie svojho levelu. Tie treba vhodne rozhodiť medzi štyri atribúty –sila, vytrvalosť, agresivita a telesná konštrukcia. Ďalšia možnosť vylepšenia útokov je pomocou vyzbieraných figúrok na miestach, ktoré pripomínajú čosi ako deravý úľ alebo vajce s otvorom. Celkovo je šesť druhov figúrok, ktoré nachádzate v krajine. Na vylepšenie jednotlivých bojových štýlov, ale aj špeciálnych útokov, potrebujete investovať vždy určitý počet a druh figúrok a takýto upgrade sa dá vykonať až desaťkrát – ak máte za čo.

Súboje sú kontaktné, to znamená, že sa bijete rukami a nohami, občas s jednoduchou zbraňou, ktorá ale dlho nevydrží a rozpadne sa, výnimočne môžete po súperoch niečo hodiť. Na PC pri používaní klávesnice vyvolávate základné útoky stláčaním ľavého tlačidla myši. Pravým tlačidlom aplikujete prvý nastavený špeciálny útok, ďalšie dva v kombinácii s pohybovými klávesmi hore a dolu (respektíve dopredu a dozadu).  Pohľad na nepriateľa sa dá uzamknúť, takže potom sa automaticky točíte na neho. Uhýbate použitím space a ešte je tu možnosť parry - odvrátenia nepriateľského výpadu s následným protiútokom.

Počas bitiek sa vám dobíja špeciálny ukazovateľ. Keď sa naplní, môžete po potvrdení určeným klávesom zmeniť štandardný pohľad tretej na pohľad prvej osoby. Vtedy vidíte svoje ramená, jednoduchšie sa rozdávajú údery a často to stačí na eliminovanie protivníka. Avšak bežne proti vám stoja dvaja či traja a vy musíte čeliť presile, kým nepadnú všetci. To platí pri hlavných súbojoch, ktorým sa nemôžete vyhnúť, inak sa ďalej nedostanete. Tieto potýčky sú náročnejšie a navyše nemôžete vychádzať z ohraničenej arény, inak vás hra začne odpočítavať, ale môžete pri nich uplatniť silu rituálu.

Rituál je veľmi zaujímavá súčasť súbojov. Keď narazíte na rovnocenných protivníkov, smiete požadovať rituál, ktorý súperi nesmú odmietnuť. Vytasíte svoj opasok s hracími kockami a nepriatelia urobia to isté. Zvolia svoj artefakt a vy svoj (postupne si ich vybojujete, nájdete alebo kúpite). Nasleduje neobvyklá hra s kockami. Najskôr vrhnete na kruhovú plochu vy tie svoje biele, potom súper jeho červené. Potom na striedačku používate doplnkové schopnosti, ktoré ste si v inventári prednastavili a vložili do opasku. Spôsobia napríklad to, že bodová hodnota vašej najbližšej kocky a súperovej sa zníži na polovicu. Alebo sa efekt prejaví na všetkých kockách v rade, pričom niekedy sa môžu aj úplne zničiť. Takýmto spôsobom sa obe strany snažia znížiť celkovú hodnotu na súperových a zvýšiť na svojich kockách, lebo kto má na konci väčšie skóre, vyhráva rituál. Ak sa na to necítite, môžete hraním poveriť Boya, ale nečakajte od neho priveľa. A počítajte s tým, že nepriatelia neraz majú lepšie schopnosti pri kockách, takže ťaháte za kratší koniec.