Sludge Life 2 ukazuje život v toxickom prostredí

Milujem hry s unikátnou estetikou. A hoci nepohŕdam grafikou AAA produkcie, ktorá sa snaží, aby hry vyzerali pomaly lepšie, ako náš život, tak zastávam názor, že rovnako, ako ľudia v skutočnosti aj fotorealizmus v hrách starne. A nie vždy úplne najlepšie. No dobrý umelecký štýl je večný. A práve jedna videohra s nesmrteľným umeleckým štýlom nabehla na môj počítač. Ide o Sludge Life 2 vydávanú pod taktovkou Devolver Digital. 

A musím povedať, že sa mi už dlhšie nestalo, aby ma hra štylistikou zaujala rovno v menu. To som vtedy ešte ani nevedel, že obsahuje úžasný VHS filter. Ale aby som to trochu viac priblížil. Predstavte si hudobný žáner Grunge, ktorý je zameraný na grafity a špinavosť, len prenesený do herného prostredia a šľahnutý retro VHS efektami. To všetko zatiaľ, čo užívate poriadnu dávku LSDčka. Jednotlivo to pôsobí divne, hnusne a možno trocha nelegálne, ale dokopy ide o parádny artistický prínos do herného priemyslu.

V každom prípade dosť bolo vychvaľovania umeleckého štýlu. Už ma nudí o tom písať. Zahadzujem, preto svoj počítač so zapnutým Wordom a idem poriadne okúsiť, ako sa to vlastne celé hrá. A vyhadzujem ho doslova. Ide o úplne prvú vec, ktorú spravíte po spustení hry s menu. Herné menu a celé UI totiž predstavuje laptop postavy Ghosta. Nielenže ide o unikátne diegetické zobrazenie UI, má to zmysel aj pre hrateľnosť. Ale nepreskakujme strany a pozrime sa najprv na svet hry. Už len rozbombardovaný byt na začiatku vám naznačí, čo vás približne čaká. Keby teda naznačenie bolo pohladkaním a samotná realita, priamou päsťou do rozkroku. Ale v dobrom slova zmysle. Ten svet je radosť preskúmavať. Je plný tajomstiev, vtipných momentov, zberateľských predmetov, vecí na pozbieranie, zaujímavých stretnutí a postáv. Zároveň je extrémne pútavý a bizarný.

Vyzerá tak trochu ako Futurama, keby sa tá guľa prepchatá odpadom, v jednej epizóde, vrátila na zem. Celé Ciggy City, mesto, v ktorom sa hra odohráva, spolu s dialógmi postáv vytvára skvelú satiru o špinavosti spoločnosti, ľuďoch žijúcich nezdravým životným štýlom a hlavne o znečisťovaní životného prostredia. Strašne mi hra v tomto pripomínala Cruelty Squad a jeho odpudivý korporátny kyberpunkový svet vyhnaný do najväčších extrémizmov. Chcete sa, preto o ňom dozvedieť, čo najviac. Túžite z neho odkryť pokiaľ možno všetko.

O to viac ma mrzí, že som naň nemal toľko času. Lebo hoci som demo mohol hrať neobmedzený počet krát, tak ma neustále obmedzoval jeho hodinový časový limit. Po jeho uplynutí, sa hra celá resetovala. A s tým aj môj uložený postup. Preto som musel aspoň trochu prispôsobiť svoju stratégiu, takže v momente, keď mi herná postava na terase predsunula hlavnú úlohu, spravil som to, čo by urobil každý človek na balkóne, unudený problémami všedných ľudí- skočil som. A samozrejme zomrel. Ale bol som oživený dole v nemocnici za 200 dolárov, takže som nemusel pešo zostupovať až dolu. Za mňa nepochybne dobre utratené peniaze.

A práve zmienenú činnosť budete v hre veľa robiť- chodenie. Sludge Life 2 je totiž, pokiaľ sa nebavíme o veciach, ako dialógy, drobné fetch questy, glider, či robenie sált pomocou klávesy na prdenie, dosť walking simulator. Minimálne aspoň demo. V hre toho proste nejde veľa robiť. A to je obrovská škoda. Lebo hra svojím level dizajnom, premysleným svetom a hlavne určitými mechanikami, kedy napríklad s vaším menu laptopom viete kreatívne zakryť lasery na detekciu pohybu, ukazuje, že má potenciál na to byť immersive simom. Bohužiaľ interakcia so svetom a s vecami v ňom je inak minimálna. Postavy ešte k tomu nereagujú na vás a na vaše činy(ani na vaše prdy!).

Zábavné pobláznenie zo šialenosti toho sveta, teda krátko nato vystriedal stereotyp. A bojím sa, že sa to do vydania priveľmi nezmení. Pozeral som si totiž prvý Sludge Life a mal som pocit, že vidím to isté len s trochu inou mapou. Ako je však na tom príbeh hry? No titul má mať viac koncov, a to čo sa mi javilo, ako „hlavná dejová linka“ som príliš hlboko nepreskúmal, keďže hra veľmi nejasne opisuje, kam máte ísť. A na tom v podstate nie je nič zlé. Osobne milujem, keď hra neťahá za ručičku. Ľúbim to však len vtedy, keď mám neobmedzený čas na hranie.

Ešte v rýchlosti sa vyjadrím ku zvukom, hudbe a technickej stránke. Všetky tieto tri zložky, sú v Sludge Life 2 solídne. Zvuky perfektne sedia do prostredia hry, hudba je ideálna do pozadia a demo prekvapivo obsahovalo minimum technických chýb. Len je trocha škoda, že čas na hranie sa mi dvakrát predčasne skrátil kvôli pádom. Ale verím, že vo finálnej verzii hry to už vývojári budú mať vyriešené. A môžem len dúfať, že možnosti interakcie so svetom budú taktiež rozšírené pri finálnom vydaní. Aj keď to je asi len plané želanie.

Hru už nájdete na steame a môžete wishlistovať.