Roguelike, soulslike a množstvo iných „like” titulov si svoje zabehnuté žánrové zasadenia dnes už rozhodne obhajovať nemusí. U hráčov si predsa vďaka svojej návykovo-motivujúcej hrateľnosti a inovatívnym metódam vytvorili špeciálne miestečko v ich gamingovom srdiečku, a preto niet divu, že je nimi trh dnes už doslova presaturovaný. Vo výsledku sa tak nielen úplní zelenáči, ale aj ostrieľaní herní veteráni zúfalo pokúšajú obohatiť tento základný polotovarový mix precíznej a responzívnej hrateľnosti nielen odvážnymi novinkami, ale aj rozšírením žánrovej palety.

Jedným z takýchto pomerne ambicióznych nováčikov je aj kreatívna odnož Avalanche Studios Group, teda štokholmské štúdio Systemic Reaction, ktoré sa nám so svojím tretím titulom Ravenbound snaží priniesť práve spomínaný žánrovo obohatený mix. Žiaľ, jeho škandinávska roguelike deck-building akcia s otvoreným svetom sa stratila v recepte niekde pri nekonečnom žánrovom obohacovaní, a tak tejto pestrej palete, nanešťastie, chýba tá základná, dobre známa chuť, po ktorej všetci vlastne prahneme.

Žánrovo presýtené škandinávske veľdielo

Ravenbound treba hneď zo začiatku kategorizovať ako agresívnu hack-and-slash roguelike akciu zasadenú do deck-buildingového otvoreného sveta. Áno je toho skutočne veľa a funguje to, minimálne zo začiatku, až prekvapivo dobre. So stúpajúcim množstvom smrtí sa vám však táto ilúzia precízne namazanej mašinky začne veľmi rýchlo rozpadať a to najmä kvôli pseudo-fungujúcemu otvorenému svetu. Avšak hru netreba hneď odpísať, lebo ak máte radi poriadne zábavný a aj výzvu ponúkajúci hack-and-slash súbojový systém, tu sa rozhodne nudiť nebudete. Akýkoľvek predmet v hre je zároveň nahradený kartami, s pomocou ktorých si stvoríte vašu dokonale prispôsobenú postavu a, samozrejme, sa budete musieť o svoju kôpku aj naďalej starať, rozširovať či prípadne redukovať ju tak, aby plnila všetky potreby. Prvé hodiny s hrou strávite v nemalom chaose a časom si určite kvôli roguelike prívlastku aj zopárkrát zanadávate.

Titulu však nemožno uprieť, že prezentuje vizuálne pútavý zážitok, ktorý čerpá svoju primárnu inšpiráciu zo škandinávskeho folklóru. No žiadnych bohov Aesiru tu rozhodne nečakajte. Celé toto dobrodružstvo sa totižto odohráva na rozsiahlom a biodiverzne bohatom ostrove Ávalt, kde staré škandinávske božstvá z posledných síl vytvorili mocnú zbraň, ktorá ich má oslobodiť z hnátov ich hrozivej sestry. Antagonistka známa ako The Betrayer sa tak stáva naším hlavným cieľom, ktorý sa pokúsime zničiť s pomocou takzvaných Vessels alebo inak povedané schránok. Tieto avatarov pripomínajúce bytosti sú vlastne iba náhodne generované postavy, ktoré si zvolil mocný havran (spomínaná mocná zbraň) pre manifestáciu svojich schopností. Každá schránka dostane tak po svojom zrodení ultimátny cieľ zabiť v priebehu svojej existencie minimálne troch bossov, čím si vyslúži vraždenú audienciu u Betrayera. Ak sa im túto úlohu však splniť nepodarí, havran schránku opúšťa a naletí priamo do nejakej ďalšej, nič netušiacej obete.

Pomerne priamočiara herná slučka teda prebieha v zdanlivo nekonečnom cykle zhromažďovania kariet, zomierania, oživenia a opätovného budovania všestranného kartového balíčka pre ďalšiu a ďalšiu postavu, až pokiaľ nezabijete finálneho bossa. Vďaka skúsenostiam a získaným kartám sa tak stávate lepším a lepším bojovníkom, dostávate postupne prístup k lepším postavám, kartám a vlastne si pomaly uvedomíte, že so všetkými tými nadobudnutými schopnosťami hra vôbec nie je taká dlhá. Ponúka však rozhodne vysokú dávku znovuhrateľnosti a nabáda k opakovanému skúšaniu budovania čo najlepšieho, najefektívnejšieho a hlavne dokonale vášmu štýlu hrateľnosti prispôsobeného balíčka.

Cyklus smrti vyžaduje sporadický prístup

Hra začína krátkou prestrihovou scénou nasledovanou tutoriálom, na čo už zakrátko beháte/lietate aj s vašou zvolenou postavou po rozmanitom ostrove. Vždy máte na výber z troch náhodne generovaných Vessel adeptov, ktorí sa pohybujú na škále od ktorejkoľvek ľudskej rasy, cez inteligentné mixy jeleňa s človekom, až po pseudo-vlkolakov. Život každého avatara sa začína v špecifickej veži uprostred sveta, kde si zvolíte jedny zo siedmich dverí, ktorými vyletíte v havranej forme priamo do Ávaltu. Pätoro z nich si dáva za cieľ porazenie strážcov známych ako Wardeni (finálny boss danej lokácie) a šieste sú vstupom do hrobky Betrayera. Siedme by mali ukázať bonusový obsah, ktorý hru údajne čaká neskôr. Ako som však spomínal, po porazení troch bossov, teda Wardenov, sa vám naskytne možnosť postaviť sa Betrayerovi, no zároveň môžete aj naďalej skúmať zvyšné dva svety a pripravovať si tak ideálny balíček. Po tom čo zabijete bossa za špecifickou bránou aspoň raz, dvere do tejto úrovne vám zostanú už navždy otvorené, a tak si môžete potup v neskoršej fáze hry zvoliť úplne sami.

Okrem samotnej hry, sa však podobne dôležitou súčasťou celého vášho zážitku stane aj hlavné menu. Sem sa totižto vrátite po každej smrti a zvolíte si ďalšiu schránku pre havrana. Menu má štyri hlavné sekcie, ktorými je samotná možnosť spustenia hry, a teda následného výberu postavy, sekciu pre zakúpenie permanentných kariet podobných atribútom, sekciu pre prezeranie splnených/dostupných výziev a poslednú na prezeranie všetkých kariet nachádzajúcich sa v hre. Permanentné karty sú každej novej postave náhodne priradené. Poskytnú vždy nejaké unikátne vlastnosti, ktoré vás môžu napríklad odmeniť za každé zahodenie karty alebo vám pridajú nejakú pasívnu schopnosť. Tieto permanentky si zakúpite za Legacy menu, ktorú dostávate za vo svete splnené výzvy. Tými sú napríklad zabitie istého počtu nepriateľov, zvládnutie úlohy v časovom limite, nájdenie predmetov, a tak podobne... Zároveň budete odmeňovaní aj novými kartami, ktoré sa môžu vo svete objaviť.

Karty nad zlato a život za zlato

Súboje nemajú nijako extrémne prekomplikované mechaniky, a tak máte v rukách tuctový ľahký a ťažký útok, akýsi nabíjateľný špeciálny útok a nechýba ani pomaly napĺňaný ukazovateľ. Vďaka nemu aktivujete na krátko Surge mód, v ktorom namodro zablikáte a potom ste o kus agresívnejší a menej zraniteľní...teda aspoň predpokladám, lebo hra to nevysvetľuje práve ideálne. Hrdina má svoje životy, ktoré, žiaľ, doplníte iba v dedinách u majstra elixírov alebo dostanete život-dopĺňajúcu kartu. Soulsové prvky sa tu prejavia najmä v súbojovom systéme vyžadujúcom neustále odrážanie nepriateľských rán pomocou magickej bubliny a uhýbanie úskokmi. Tieto dve mechaniky musíte zvládnuť skutočne perfektne, lebo hra je tak nielen zábavnejšia, ale aj sa s ňou budete menej hádať. Zaujímavou súčasťou arzenálu protagonistu je stredoveký grappling hook, pomocou ktorého vyskáčete takmer kdekoľvek. Škoda však, že táto mechanika popri možnosti meniť sa na lietajúceho havrana v podstate úplne upadá. Samozrejme, každý hrdina si so sebou neustále nosí aj svoj balíček!

Bežné, vzácne a legendárne karty môžete nájsť voľne pohodené v truhliciach, zamknuté za zakliatym mečom, zakúpite si ich aj v obchode, môžete si o ne zahazardovať s náhodným gamblerom, ale v prvom rade ich budete získavať za súboje. Vo svete sa totiž nachádzajú desiatky kempov s rôznymi úrovňami zložitosti a v nich neustále striehnu nepriatelia na škále od ľudských banditov, cez trolov, jelenie obludy, ohavných škriatkov, levitujúce smrtky, lesné divožienky Huldras až po Draugírov a samotných obrnených Wardenov. V každom kempe sa môže nachádzať minimálne jeden a maximálne dvaja elitní nepriatelia a z nich padajú takzvané fragmenty. Ich zozbieraný počet je indikovaný v pravom dolnom rohu obrazovky. Za tri fragmenty môžete vyvolať menu pre karty a z troch ponúknutých si zvoliť jednu, ktorá obohatí váš balíček. Karty využívajú na svoju aktiváciu manu, no narazíte aj na zopár zadarmo aktivovateľných.

Prvotnú manu získate z akýchsi hnevom posadnutých pilierov nachádzajúcich sa v takzvaných Tears of Hatred, teda trhlín v zemi, ktoré otvorilo lokálne božstvo Ellri. Pilier praská po eliminácii hŕstky nepriateľov a v jeho zborenisku nachádzate kryštál plný many. Viete ju však získať aj zničením získaných kariet, a to vďaka špecifickým pasívnym schopnostiam alebo aktiváciou manových kariet. Zničenie pilieru zároveň očistí nepriateľské lokácie v jeho okolí od hnevu Betrayera a vy by ste tak mali mať možnosť farmiť karty bez následkov zvyšovania tohto efektu pri vašej postave. Hnev protagonistu zabíjaním postupne rastie, a tak časom zablokuje možné políčka pre zozbieranie fragmentov. Takto si efektívne znížite nielen počet dostupných kariet, ale zároveň posilňujete bossa danej oblasti.

A keď už teda máte manu, dostatok kariet v balíčku a poriadny arzenál, je načase ich využiť. Kariet je niekoľko typov. Buď karty ktoré zahráte hneď a kedykoľvek či už z využitím many, alebo zadarmo. Tieto vám buď obnovia zdravie, zvýšia brnenie, dodajú silu útoku na zvolenej zbrani a tak podobne. Potom sú tu karty umiestňované do relic políčok, teda akési pasívne efekty, ako napríklad zvýšenie kritického útoku, celkového poškodenia, status efektov a iné plusy. No a, samozrejme, nesmú chýbať karty zbraní a brnení, ktoré si so sebou navyše nesú ďalšie pasívne efekty. A teda či už si vyberiete v menu postavu s dvoma vikingskými sekerami, obrovským obojručákom, alebo klasiku v podobe meča a štítu, všetky karty budú obsahovať iba tento typ zbrane. Zároveň sú všetky karty do jedného behu ukladané náhodne zo všetkých, ktoré ste si dovtedy odomkli, takže deck-building prvky sú vlastne vždy limitované iba na jeden konkrétny život.

Návrat k bezduchým otvoreným svetom

Ávalt je rozmanitou krajinou plnou graficky uspokojivých lesov, plání a hôr, ktoré rozhodne na zopár hodín postimulujú vaše zvedavé šošovky. Avšak okrem vyššie spomínaného, skutočne prepracovaného a navyše zábavného, súbojového a progresového systému sa zvyšok hry veľmi vychváliť nedá. V prvom rade je tu citeľná výrazná dávka inšpirácie svetmi Elder Scrolls hier, ktorá sa zúfalo a neúspešne pokúša o vyvolanie bádateľskej túžby u hráča. Nanešťastie, tento škandinávsky ostrov je nielen ľudoprázdny, ale ani v sebe nemá žiadne objavovania hodné lokácie. Prehnane rozsiahly svet vo mne zanechal iba nudnú pachuť, na ktorú som čiastočne narazil pri prehľadávaní sveta v Shadow of Mordor. Aj tu sa totižto svet skladá viac-mennej iba z nepriateľských kempov, avšak chýba mu lesk, zábavné postavy a unikátne-návykový Nemesis systém motivujúci skúmanie.

Jedným z hlavných ťahákov titulu bola už od ohlásenia možnosť premeniť sa (iba) na takzvaných „havraních vežiach“ do perspektívy vtáčieho pozorovateľa (ehm...Assassin's Creed) a nahliadnuť tak na svet odlišne. Toto relaxačné plachtenie vzduchom je zábavnou obmenou mechaniky pseudo-rýchleho cestovania, ktoré je pre hrozivo veľký, otvorený roguelike svet v podstate esenciálne! Môžete plachtiť základnou rýchlosťou, zrýchliť, zapnúť vtáčí pohľad pre zobrazenie hraníc hnevu alebo sa opäť premeniť na prostého cicavca v podstate kdekoľvek. Veľká vďaka tu patrí vývojárom aspoň za absenciu fall damage... Rozhodne oceníte aj fakt, že stamina tu nemá žiadne miesto, a preto môžete behať s vaším dočasným protagonistom donekonečna - alebo teda až pokiaľ nenarazíte na najbližší oceán s veľmi dramatickým útesom.

Vráťme sa však k samotnému svetu. Ten zahŕňa typické zelené, piesočnaté aj zasnežené biómy, v ktorých nádherne beží cyklus dňa a noci. Obloha je jedným z pozlátených vrcholov celého zážitku, nakoľko nádherná nordická atmosféra sa vďaka Aurora Borealis a výraznému mesiacu nezaprie. Okrem toho však vo svete nájdete občas nejakú tú zrúcaninu, pocestného šamana, zopár stanov, nejaké tie tri domčeky s mlynom a každá lokácia pridá jedno menšie mestečko. Okrem toho však obrovský svet nevypĺňa okrem vegetácie už nič. V mestách sa nachádzajú obchodníci, u ktorých si môžete za zarobené dukáty, získané predajom kariet alebo plnením vedľajšákov, zakúpiť buď elixír na doplnenie zdravia, nejaké tie predražené karty, alebo rozšíriť relic kolonky pre vaše karty.

Pestro-planá paleta nedotiahnutých nápadov

S Ravenbound vám stačí stráviť skutočne iba zopár minút na to, aby ste zistili, ako veľmi je pod povrchom plochá, táto farebne-atraktívna paleta. Spomeniem tu aj zopár problémov, ktoré vývojári uviedli pri zaslaní kódu v zozname problémov, o ktorých vedia, takže možno sa prostredníctvom patchov viaceré z nich aj vyriešia. V prvom rade je svet jednoducho absolútne mŕtvy, nezaujímavý a nehodný skúmania. Behanie po tej rozsiahlej ničote je príliš pomalé a nudné, takže treba využívať havraniu dopravu, pre ktorú je zase potrebné hľadať viewpointy pomocou špeciálneho zmyslu. A tu si zároveň aj uvedomíte, že mať spojený rozsiahly otvorený svet a roguelike žáner asi nie je úplne ideálne, nakoľko sa nalietate aj na niekoľko hier vopred... V hre sa navyše nenachádza žiadna mapa a svet je preto zaplnený indikátormi ako v nejakom Ubisofťáckom diele, a teda šanca urobiť pekné obrázky je minimálna. Podobne v hre nenájdete možnosť vypnúť UI, a tak vám to škaredé rozhranie bude neustále kaziť.

Spomínané dediny sú miestom, kde si nedostatky všimnete najviac. Okrem faktu, že všetci obyvatelia niekedy po dokončení úlohy zmiznú a napriek tomu sa s nimi dá naďalej interagovať, som hneď dostal po vstupe do týchto oblastí facku v podobe absolútnej absencie animácií. Všetky postavy stoja na mieste, nehýbu sa ani v žiadnej idle animácii a neustále majú postoj, akoby o chvíľu mali nakráčať rovno do boja. Zároveň sa v hre nenachádza žiaden nahovorený dialóg a jediné zvuky, ktoré budete počuť, budú agresívne vzdychy vašej mečom-oháňajúcej sa postavy. Tu ste si asi práve uvedomili, že som doteraz nespomínal vôbec hudbu. To bude asi preto, že v hre sa efektívne žiadna nenachádza alebo preto, že sa mi celé audio buglo. Jediná melodická časť sa objavila občas v havranej forme alebo pri návrate do hlavnej ponuky. Podobne ako hudba absentuje aj poriadnejší príbeh. Hlavná dejová linka sa nijako nerozvíja, iba stretáte ďalších bohov a ich ochrancov a vedľajšie príbehy nemajú takmer žiadnu kvalitu, nakoľko všetci od vás vyžadujú iba vraždenie. Veľké, náhodne roztrúsené kamenné kryhy s runami vám povedia niečo o svete, avšak nezaujímavá prezentácia to sťahuje dole.

Zábavný súbojový systém tiež nie je bezchybný. Nepriatelia častokrát pripomínajú chodiace špongie, lebo môžete do nich sekať ako blázni, no zdanlivo nikdy nepodľahnú zraneniam. Budete potrebovať skutočne dobré karty a poriadnu trpezlivosť obohatenú o zvládnuté uhýbacie taktiky, aby ste vôbec v boji čosi vydržali. Bojovať však nebudete iba s agresívne skákajúcimi AI bojovníkmi, kedy viac nepriateľov znamená vyššiu náročnosť, ale aj s hrozivou kamerou. Tá sa nielenže nedá v súbojoch prepnúť zo zameranej na voľnú kameru, ale aj jej otáčanie pri pohybe a celková odozva sú v akčných súbojoch vyžadujúcich spam tlačidiel častokrát nepoužiteľné. Okrem týchto problémov som však narazil aj na zopár technických komplikácií, akými bolo jedno spadnutie, bugy či vizuálne glitche. Jedným z problémov zostáva aj v spojení so žánrovým zaradením náhodné rozmiestňovanie všetkého v každom novom behu, a teda sa nekonečnému cestovaniu, blúdeniu a hlavne grindu nevyhnete...