Tactics Ogre je v našich končinách takmer neznáma hra, pretože jej originál zo starých systémov ako Super Famicom, Sega Saturn či prvej PlayStation do Európy nikdy nedorazil. ALE... prišla aspoň PSP verzia v roku 2011 a je to tuhá, chytľavá urečnená taktická stratégia. Podobnosť s Final Fantasy Tactics a jej pravidlami nie je náhodná, takže kto ľúbi túto odnož legendy, príde si na svoje.

Takže verzia z jesene 2022 je vlastne remake remaku. Má to výhody – grafika je pekne vyhladená a na Switch handhelde vyzerá dobre. Nič vás nevyrušuje, postavy i bojiská sú v solídnom vizuále a môžete sa ponoriť do taktických a politických pletiek. Je to tak, tentokrát žiadna famózna fantázia, ale drsne boje klanov, útlaku a chuti po moci. Scenárista Yasumi Matsuno doslova ľúbi realistickejšie podanie RPG a ide mu o zámery velikánov, podlých vladárov či šľachticov. Z jeho pera vyšli FF Tactics i Vagrant Story, tak viete približne čo čakať. Prepojené politické machinácie, morálne otázky, triedne rozdiely sú na pozadí príbehu nádejných postáv.

V tomto prípade sú to súrodenci Denam a Catiua, ktorí sa rýchlo stanú členmi povstania a zápletka sa dá rýchlo do pohybu. Najprv chuť pomstiť otca, potom vyslobodiť šéfa odboja, vzápätí náročné otázky a križovatky, kam sa prikloníte. V tomto smere má Tactics Ogre výbornú štruktúru, lebo obsahuje isté body, po ktorých sa hrá rozvetví (a potom ešte raz a ešte raz). Remake však skvelo pracuje s New Game+: keď dorazíte hru, môžete sa vrátiť ku konkrétnym bodom a hrať odtiaľ, aby ste si užili cesty a jednotlivé odbočky – nemusíte pritom vždy štartovať od úplne prvej kapitoly.

Urečnenosť hry mi spočiatku vadila, leboooo však kde je tá taktická akcia? Hra si dáva načas, prvé dve hodiny sa snaží všetko detailne vysvetliť a ak budete preskakovať tipy či nedávať pozor, je to chyba. Tactics Ogre majú na pohľad jasné pravidla na bojisku (pohyb po kockách, akcia na ťahy, mágia), ale napríklad je tu rovno osem elementov (oheň, voda, zem, vzduch...), pozície sú kľúčové, povolania nie sú na okrasu a je tu toľko možností, ako sa môže útok (ne)podariť. S jednotkami treba chodiť opatrne a každej dať jasnú stratégiu – kto je v prednej línii a kto vzadu šetrí MP na silné kúzla. Moja tradičná snaha je nenechať žiadne predmety na bojisku, najmä po padlých hrdinoch alebo vzácne kúsky od monštier v inej časti mapy. Plánovanie je esenciálne, realizácia a reakcia na dianie nemenej dôležitá. Hoci núka sa tu funkcia Chariot Tarot, ktorá nejednu chybu vie pretočiť a zobrať späť.

Práve práca s povolaniami a vyrovnanosť zostavy vie zachrániť život či stav bitky. Osobne sa mi osvedčili lukostrelci na vyšších pozíciách i dobrí mágovia a liečitelia. Zbrane dokážu rozšíriť možnosti a s nimi dokážete žonglovať, takže aj mág môže teoreticky občas niekoho zasiahnuť a tradičný typ na boj zblízka môže mať aj luk v zálohe. Z temnej strany sa tu núkajú nekromanceri a menej bežné druhy a je radosť ich vyskladať pestrú armádu. Všetci sa učia za pochodu, získavajú skúsenosti k postave, nie povolaniu, takže aj keď si zmeníte zameranie, stále vám ostane čo ste absolvovali. Vylepšovaniu postáv zase prospievajú tzv. charms, jednorazové predmety zvyšujúce levely, afinity k elementom a iné atribúty.

Ak všetko zvládnete v príprave, na bojisku sa vám bude dariť, no netreba riskovať a odporúčam si všímať poradie jednotiek v spodnej časti displeja. Zámerne nepíšem, že vás nemá čo prekvapiť, lebo pár bitiek sa vie nečakane otočiť. Niekedy je to dané terénom, inokedy trikmi, ktoré na vás vytasia iné jednotky v neskoršej fáze alebo sa zrazu objavia v inej časti mapy nové posily. Áno, klasická finta, že so zaťatými zubami (najmä ak si dáte permadeath) sa doplazíte po polhodinke k zdanlivej výhre, a to sa už na vás z dákeho rohu valia nečakaní majstri luku či meča.

Štruktúra hry ráta s rozvetvenými kapitolami deja, ale zároveň si môžete pomôcť tréningom, vyššími levelmi a naberaním schopností z tréningových bitiek. Na bojisku sa dajú tráviť hodiny a niekedy ho aj privítate, lebo urečnené pasáže sa niekedy ťahajú fakt dlho.

Ale táto je hra súčasne remake, takže prináša viaceré vylepšenia. Kedysi som skúšal aj PSP verziu, tak sa dajú posúdiť. Samotné tempo hry sa príliš nezmenilo, takže vás čaká tuhá hrateľnosť. Ale spôsoby učenia sa nových vlastností sú rýchlejšie, lepšie a pribudli aj nové. Top zmena je pri levelovaní: zatiaľ čo PSP verzia núkala uťahané levelovanie povolaní, tu sa naberajú skúseností pre postavu. Po vzore iných hier si môžete nasadiť aj rôzne amulety pre vylepšovanie vlastností. A ľaľa, odpadli aj nejaké tie náhodné bitky.

V boji oceníte lepšie vykreslenie smeru útokov alebo nové kartičky, ktorých používanie rozširuje vašu taktiku. Mimo neho sa netreba báť výroby predmetov, lebo už nezlyháte na počkanie. A zjednotilo sa aj používanie bodov – MP sú teraz na všetko, takže netreba sledovať toľko ukazovateľov, ale zároveň z nich čerpajú aj niektoré povolania na liečenie či podporu.

Iná vec je aplikácia rozlíšenia, resp. vytiahnutie starých textúr do súčasnej doby. Funguje to polovične ako pri iných hrách Square-Enix: postavy sa trošku zlepšili a sú ostrejšie, no prostredia ostávajú skôr rozmazané. Lepšie dopadla hudba, ktorá je prerobená, aby zapasovala do dnešnej doby. Celkovo však netreba čakať obrovské zmeny od vizuálu či audia, budete cítiť starší dátum vzniku a treba si zvyknúť.

Ale ak ste fanúšikovia poctivej hrateľnosti, taktických bojov a dlhočizných dialógov, užijete si Tactics Ogre ako iní pred 25 rokmi. A navyše s viacerými vylepšeniami, platformou podľa vlastnej voľby, len za štandardnú cenu okolo päťdesiatky.