Tak predsa sme sa dočkali (na dvakrát). Najprv sme túžobne očakávali roky rokúce, kým Nintendo sériu vôbec oživí. A potom sme si dali extra rok, lebo sa na Ukrajine rozvinul vojenský konflikt a to spôsobilo, že distribútor prakticky pozdržal titul a preukázal nemalú mieru pochopenia k aktuálnemu dianiu.

Vzhľadom na obsah hry a čo sa od vás vyžaduje, sa nedá čudovať. Advance Wars sú totiž klasické ťahové stratégie Nintenda, tuhé ako remeň, na rozličných mapkách sveta stoja proti sebe rôzne armády – vaša oranžová proti modrým, zeleným a iným farbám. Podnikáte invázie alebo sa snažíte brániť pred náporom a namiesto fantasy jednotiek ako vo Fire Emblem tu vystupujú vojaci s raketometmi, džípy, ľahšie i ťažšie tanky, helikoptéry, APC či iné jednotky. Pred rokom by asi nemalo toľko ľudí chytať generálske ťahy v časoch, keď na titulných stranách novín bolo vojny dosť.

Ale Advance Wars je cenná séria a stratégovia v nás ju vítajú s otvorenou náručou. Mnohí tie hry ani nehrali, lebo nemali Gameboy alebo ešte neobjavili čaro Nintenda, ale dnes je situácia iná. Možno aj tým ako Nintendo dokázalo znova spopularizovať spomínaný Fire Emblem a teraz vidí ďalšiu šancu. No ak čakáte, že Advance Wars je vlastne to isté v modernom vojenskom kabáte, nie je to úplne tak (i keď nájde sa veľa podobných prvkov).

V prvom rade dobrá správa – skutočne dostanete v jednom balení dve hry. Resp. v menu uvidíte viac módov a tie dva diely vlastne tvoria dve kampane. Hra od začiatku jasne radí, aby ste druhú nenačali skôr ako dokončíte prvú vzhľadom na úzku nadväznosť a dejové postupy. A zároveň je to dobrý štýl, lebo najprv si treba dopriať tutoriál a prvá fáza úvodnej hry vlastne slúži ako séria lekcií. V každej misii vás čaká niečo nové a oceňujem ako hrá odkrýva svoju hrateľnosť a dávkuje prácu s jednotkami.

Misie si vyberáte na svetovej mape – najprv je postup lineárny, idete z jednej bitky priamo do ďalšej, ale po čase sa objavia križovatky, resp. viaceré možnosti. Tie sčasti podporia znovuhrateľnosť, ak by ste mali záujem dať si kampaň znova – ale ak budete hrať prvý raz, asi sa budete hnať na koniec čo najskôr, minimálne aby ste plynule prešli do druhej hry.

Najprv sa naučíte klasické veci: toto je ťahová stratégia, máte určitý prídel jednotiek, nepriateľ tiež a je na vás, aby ste vyhrali všetky strety. Podmienky víťazstva bývajú odlišné, no väčšinu stačí obsadiť nepriateľské veliteľstvo či poraziť každú nepriateľskú jednotku. Paleta arzenálu je široká: z vojakov sa hlásia bežní pištoľníci aj borci s raketometom. Pri vozidlách sú na výber rýchle džípy, APC na prevoz vojakov (ale iba jedného), ľahšie i ťažšie tanky. K tomu parádne húfnice s ďalekým dostrelom alebo ešte silnejšie vozidlá s raketami s úžasným doletom. Nájde sa tu aj pár jednotiek na zneškodnenie toho čo na vás páli zo vzduchu (a nebýva toho málo vo vybraných misiách). Napokon aj vy máte letecké posily, či už transportéry alebo helikoptéry s raketami. A bojuje sa aj na vode, takže príslušné typy sú k dispozícii aj pre modré plochy.

Samozrejme, v línii iných stratégií a trojuholníkov zbraní platí niečo na určité jednotky, ale má slabiny proti iným. Takže džíp síce rozstrieľa vojakov, ale voči tanku je slabý. Húfnica zasiahne tank z diaľky – na vojakov ju netreba používať. Ak máte mašinu s protivzdušnou strelou, nemá význam ju použiť na pozemné jednotky a podobne. Krása tejto stratégie spočíva v nasadzovaní jednotiek na správne miesto, čas i proti vhodnému súperovi. Zároveň platí, že ak má jednotka vyšší počet HP, má silnejšie útoky. Je iné útočiť s tankom s 10HP a iné nasadiť tank, čo má len 3HP – nehovoriac o tom, že je zraniteľnejší.

Okrem vašich zbraní sú na mape budovy. Vaše a súperovo veliteľstvo rozšíria tie bežné, kde si môžete nechať opraviť jednotku (iba dva HP za kolo) alebo továrne, kde sa jednotky vyrábajú. Za každé kolo dostanete peniažky, ktoré môžete investovať do budovania tankov či vojakov, no tiež treba premyslieť, čo chcete vyrobiť, v ktorej továrni a kedy. Aj obsadzovanie budov je naviazané na výšku HP jednotiek – ak máte vojaka s 10HP, budovu s 20HP obsadíte za dve kolá. No na vojakov, čo sa pustili do tejto fušky, veselo útočia iné jednotky, takže neraz mi trvalo obsadiť budovy aj štyri kolá, lebo so zaťatými zubami som vojaka nechcel pustiť prečo alebo oň prísť. No beda ak zomrie pri obsadzovaní – lebo ak príde nový vojak, proces začína nanovo od plného počtu HP a to si pýta už ďalšie kolá.

Boj o budovy možno nie je taký výrazný v prvých misiách ako neskôr, kedy už fakt ide o obsadenie všetkých možných bodov, tie prinášajú peniaze a kto má viac peňazí, môže viac vyrábať. Počas prvej kampane som neraz nepriateľa postupne vydrancoval za 20-25 kôl systémom, že mal čoraz menej šupiek a už nemal čo vyrobiť – mne stačilo vydržať, liečiť jednotky, vzdorovať a počkať si. No beda, ak na vás použije rovnakú stratégiu niekto druhý – vtedy musíte vymýšľať niečo iné či riskovať.

A v tom je krása Advance Wars. Nikdy netušíte, čo vás na mape čaká a ako taktizovať. V oboch kampaniach prídu neskutočné výzvy a boje na každý ťah, kde špekulujete nad pohybom každého tanku či jednotky. Vyraziť už dopredu a skúsiť preraziť tú obranu alebo ešte vyrobiť ďalšie dva tanky? Môžem nechať základňu na chvíľu opustenú alebo mi tam záškodníci začnú robiť zle? Tiež im to dlho nemusí trvať. V inej misii sa mi stalo, že som vyrazil do ťaženia, no cez vodu prileteli dve helikoptéry – jedna mala vojaka, čo už mal zálusk na obsadenie budovy, druhá pálila do tanku, čo mal brániť. Tak som musel stiahnuť časť útoku späť.

Zábavnosť citeľne podporuje rozmanitý dizajn máp. Niektoré sú dosť otvorené a môžete sa vyšantiť. Inde sú úzke hrdlá či boje o mosty ako v ikonických filmoch – kto ho drží, má navrch a druhý sa ho snaží dobyť či prekročiť. Nemalú rolu zohráva aj terén: tanky majú radi asfaltové cesty a hýbu sa po nich rýchlejšie. Vojaci sa radi skrývajú v horách, no celkovo ich možnosti pohybu sú limitované, preto je fajn angažovať APC či helikoptéru na ich presun. Navyše niektoré misie nasadzujú starý trik známy ako „fog of war“ – tam, kde nemáte jednotku, nevidíte dianie na mape, takže neraz je odkrývanie aj napínavé a čakáte, čo nájdete pri najbližšom postupe o kúsok ďalej.

V kampaniach nájdete rozličné typy misií, no zväčša podobné úlohy. Buď treba všetko zničiť, dačo zajať alebo vydržaaaaať istý čas. Podobne ako v iných klasikách, aj tu sú dva druhy v tom duchu, že buď stavať môžete, staráte sa o financie alebo prísun jednotiek. Ale sú aj misie, kde dostanete fixný počet, treba zaťať zuby a pokúsiť sa preraziť čo treba. To sú azda tie záťahy, ktoré som aj občas musel opakovať, lebo 1-2 zlé ťahy = misia je v háji. A keďže tu neexistuje mechanizmus spätného pretáčania ťahov či podobné fíčurky známe z iných remakov, ostáva vám iba prelúskať celú misiu znova. V tomto smere si udržal Advance Wars svoju povahu spred dvoch dekád.

A dôležitou súčasťou je aj čiastočná odlišnosť CO resp. veliteľov. Každý má totiž k dispozícii iný CO ťah, čo je sčasti komiksová vychytávka, že raz za istý počet ťahov dostanete špecialitu na využitie – môžete si posilniť útok. Alebo ideálne zvýšiť HP – to rád využívam v hrdelných momentoch, keď má veľa jednotiek len 1-3 HP. Alebo získať extra pohyb a posunúť sa na úkor nepriateľa vpred.

Vaše ťaženie v misiách je potom hodnotené ako v škole – posudzujú sa viaceré atribúty ako rýchlosť (tam ako slimačí stratég strácam body) a výsledkom je nielen písmenko pre misiu, ale aj počet mincí. Tie potom investujete v Hachiho obchode a môžete si kupovať nové mapy či vychytávky. Takže zber mincí nie je samoúčelný, vždy som si rád kúpil novú mapku, ak to bolo možné. Ale spočiatku je ich tak veľa, že musíte uvažovať, za čo peniažky utratíte.

Advance Wars popri dvoch kampaniach pre jedného hráča ponúkne aj multiplayer. Ten je dvojaký – buď sa stretnete v jednej obývačke s konzolami a budete mastiť mapu alebo hrať na diaľku. V každom prípade je dobré mať hráčov s podobnými znalosťami techník. Multiplayer je sčasti iná záležitosť ako to čo hráte v kampani – niežeby bola AI slabá, ale predsa len živý hráč zväčša uvažuje inak a dokáže nasadiť iný typ stratégie. I keď práve multiplayer bitky vedia byť aj oveľa dlhšie ako tie v kampani. Je otázne, kto urobí prvú chybu a či sa jej druhý hráč rýchlo chytí alebo ju prehliadne.

Graficky sa nám ponúka Advance Wars animovanú grafiku, ktorá má svoje čaro. Málinko pripomína animé a niektoré dejové sekvencie sú priamo vystrihnuté ako zo seriálu. Nezameniteľnú atmosféru vám podporí široká paleta postáv a ich charakterov (hoci väčšina je tvrdohlavá), do rytmu hrá jazzová či rýchla hudbička. Spočiatku mi prekážala a čakal som niečo iné, ale zvykol som si dosť rýchlo.

Každopádne, návrat Advance Wars je skvelá správa. Po 20 rokoch máte pred sebou kompiláciu dvoch chytľavých stratégií, kde môžete tráviť hodiny času. Fakt je, že kampane sú trošku nevyrovnané, tá druhá je lepšia a rozvíja celkový koncept, ale to je v poriadku. Obe majú svoje tutoriály, štartujú skôr pomalšie, ale nakopnú sa rýchlo a už to ide. Trpia síce istým neduhom, že obťažnosť tu rozmanito skáče a niektoré misie sú citeľne ťažšie aj v skoršom priebehu (najmä tie bez základne). Určite k hre netreba pristúpiť iba štýlom, že ide o Fire Emblem vo vojenskom anime prostredí, sú tu iné základy žánru – no nemenej kvalitné.