V roku 1982 priniesol Disney fenomenálny a dnes neprávom zabudnutý film, ktorý bol naozaj revolučný. Tron od Stevena Liserbergera nebol dôležitý príbehom a podobne, ale rozpútal revolúciu v oblasti CG špeciálnych efektov vo filmoch. Navyše zaujal aj prostredím, keďže divákov zobral do vnútra počítačov. V roku 2010 si legendárne francúzske duo Daft Punk nakrútilo parádny videoklip za 170 miliónov dolárov s dĺžkou 125 minút a menom Tron: Legacy. Tron je značka, ktorá je neprávom na okraji záujmu, pričom má obrovský potenciál. A keďže filmy z tohto sveta prichádzajú raz za uhorský rok, musia nám to kompenzovať hry.

Tých od roku 1982 rozhodne nebolo málo. Predsa len si to samotná téma žiada. Niektoré sa zapísali lepšie, iné horšie. Ja napríklad veľmi rád spomínam na Tron 2.0, čo bola vynikajúca FPS. Tí mladší možno ešte majú v pamäti akčnú adventúru Tron: Evolution. Teraz tu máme už deviatu Tron hru a kým v minulosti sme tu mali skôr akcie podľa tejto značky, Tron: Identity je detektívna vizuálna novela s puzzle prvkami. Za hrou stojí úspešný indie vývojár Mike Bithell, ktorý v minulosti priniesol napríklad Thomas Was Alone alebo Volume.

Možno mnohých odstraší, že toto je vizuálna novela. Osobne ten žáner tiež veľmi neobľubujem, ale toto je v prvom rade detektívka a to dosť dobrá. Takže ak máte radi detektívne príbehy a k tomu aj sci-fi, Identity vám môže sadnúť. Ak ste fanúšikmi Tron univerza, nemusíte sa vôbec obávať, hra vás dokáže vtiahnuť a prináša zaujímavý príbeh. Funguje to ale aj naopak. Fanúšikov vizuálnych noviel či detektívnych hier dokáže osloviť svet Trona, aj keď s ním doteraz nemali tú česť. Je to taký ten unikátny mix, kedy veci jednoducho klapli a pritom je to naozaj drobná indie hra, aj keď od veľkej spoločnosti.

Tron: Identity robí jednu vec veľmi dobre a to je zasadenie. Zoberie vás totiž do éry, kedy sú Tron, Clu a ďalšie divákom známe programy už len legendou či mýtom. Niekto v nich verí, podľa niekoho sú to len výmysly. To isté platí aj o používateľoch. Vo svete, kde programy majú vlastné vedomie, sú používatelia akýmsi božstvom. Ale pre iných zase len mýtus. Týmto vlastne hra otvára svoje brány každému. Nemusíte nutne poznať filmy, hry, seriál a iné veci. Aj tak vás dokáže dej osloviť. Ak ale viete, o akých postavách je reč, sú to také bodíky vo vás prospech. Hra na tom ale nestavia, takže nezáleží na tom, koľko z Trona poznáte.

V hre sa z vás stane Query, detektívny program, ktorý je poverený vyriešiť náročný prípad, aký sa zatiaľ vo svete Gridu nestal. Z trezora v jednej z najstráženejších budov v Gride niečo zmizlo. Musíte zistiť, čo to bolo a kto to ukradol. To sa možno javí ako jednoduchá úloha, no nie je to celkom tak. Totiž je tu viacero postáv s vlastnou agendou, ktoré navyše zastupujú rôzne frakcie. Dualita myslenia tohto sveta je badateľná pri každom dialógu a veľa z hry je vo vašich rukách. Hra vás tak núti, aby ste sa na nejakú stranu priklonili a potom už len sledujete, aký vplyv to bude mať na ďalšie postavy.

Query sa postupne zoznamuje s postavami v budove. Je tu drsný bezpečnostný program, ktorý vám neverí, ale musí s vami pracovať. Je tu aj majiteľ budovy, ktorý je fascinovaný používateľmi a zbiera rôzne artefakty. Nájdete tu aj knihovníčku, zlodejku a podobne. Rovnako je budova rozdelená na niekoľko rozličných častí, ktoré postupne navštívite a tiež sa do nich budete vracať. Hra je dosť priamočiara v tom, kam máte a kam nemáte ísť. Keď si už sprístupníte všetky lokality budovy, jednoducho vám povie, ak v danej lokalite nemáte čo robiť, takže môžete ísť inam.

Nečakajte interakciu s prostredím. Tu akurát môžete klikať na interaktívne body v prostredí a tým získate viac informácií o svete okolo, ale to je tak všetko. Celá hra je totiž o dialógoch a voľbách. Každá vaša voľba tu má nejaký zmysel. Niektoré len menší, iné väčší a môžu vás doviesť k inému koncu. Ak si niekoho znepriatelíte, môže to neskôr vyústiť do konfliktu. Hra vás o zmene nálad postáv stále informuje a rovnako vám v kľúčových bodov dialógov ukazuje, že na túto situáciu má vplyv nejaké rozhodnutie, ktoré ste spravili niekedy predtým. To sú veci, ktoré už kedysi robili The Walking Dead hry, ale tu je to spracované dobre.

Príbeh sa tak môže vetviť rôznymi spôsobmi a aj keď v zásade ide o konkrétnu udalosť na konci, kým sa k nej dopracujete, môžu sa stať rôzne udalosti. Je len na vás, ako to budete hrať, ale hra vám naznačí, ako by sa mal správať detektívnym program. Kto sú vaši nepriatelia, do akých situácií sa máte vmiešať a podobne. Potom je už len na vás, či sa budete riadiť tým, prípadne svojím svedomím alebo niečím iným. Sloboda voľby je tu spracovaná veľmi fajn a to až tak, že možno nechtiac niekoľko ohrozíte a na konci ho už neuvidíte. Do toho si ešte pripočítajte tému predurčenia, slobodnej vôle a podobne. Zaujímavo to vyznieva v dnešnom koncepte, kde sa umelá inteligencia zlepšuje každým dňom.

Nevýhoda je ale v tom, že Tron: Identity nie je dlhou hrou. Respektíve, aby som bol presný, je veľmi krátkou hrou. Záverečné titulky môžete vidieť už za nejaké 2-3 hodiny, čo je veľmi máličko. Avšak, nemusí to byť jediný raz, čo do hry pustíte. Pri takejto dĺžke je možné, že si dáte pár dní pauzu a rozohráte ju znova, aby ste sa skúsili sústrediť na iné postavy, smerovali dej inam a zažili niečo iné. Síce tu na konci máte sumár toho, ako ste dopadli, ale možno by to v rámci prehľadnosti chcelo nejakú os, kde by ste lepšie videli, čo ste absolvovali a čo môžete skúsiť nabudúce.

Dialógy sú nosnou časťou hry, ale nájdete tu aj puzzle elementy, ktoré sú spracované nápadito. Bohužiaľ, je to stále dookola jedna a tá istá mechanika, akurát stúpa jej náročnosť. Query dokáže defragmentovať pamäť ostatných postáv a posunúť sa tak vo vyšetrovaní. Defragmentovanie prebieha odstraňovaním políčok s číslami na základe ich farebnej príslušnosti a vzdialenosti. Riešenie to má vždy, ale dokážete sa dostať do štádia, odkiaľ sa už nedá pohnúť, ak to riešite zle. Vtedy vás hra upozorní a musíte sa vrátiť. Bavilo ma to, ale bolo by fajn, ak by hádanky v hre mali viac ako len jednu mechaniku.

Od audiovizuálneho spracovania veľa nečakajte. Je to vizuálna novela, takže je hra vystavaná na statických scénach, kde akurát v dolnej časti obrazovky prebiehajú dialógy a vyberáte z možností. Je to ale vytvorené pomerne pekne a dobre to zapadne hlavne k štýlu, ktorý stanovil Tron: Legacy. To isté platí aj o hudbe. Za ňou síce nestojí Daft Punk, ale aj Dan le Sac odviedol slušnú prácu a je badať, že vychádzal zo zvuku, aký stanovili Guy-Manuel de Homem-Christo a Thomas Bangalter svojím perfektným soundtrackom. Dabing a ani veľa iných vecí tu ale nečakajte. Tu je to o jednoduchosti.

Tron: Identity je hra, po ktorej chcem viac z tohto sveta. Je mi ľúto, že mu Disney nevenuje viac lásky, ale namiesto toho do nás tlačí toľko MCU, že už nám to lezie aj ušami. Ukazuje potenciál tohto sveta. Herný kódex si budete radi dopĺňať. Rovnako sa ku hre aj vrátite, aby ste sa vybrali inými príbehovými cestičkami. Má niečo do seba a dokáže osloviť aj hráčov, ktorí vizuálnym novelám veľmi neholdujú. Sú tu ale aj nedostatky. Herná doba je jednoducho príliš krátka. Za jeden večer ste na konci. Puzzle elementy sú vítaným oživením, ale veľmi ľahko sa prejete toho jedného konceptu (pritom je tu ešte Endless režim čisto len s puzzlami). No a grafická stránka je časom nudná. Chcelo by to nejaké oživenie. Tron je o efektoch, nie o statických obrazovkách.