Pretekárske hry sú dnes väčšie, krajšie a bohatšie ako kedykoľvek predtým, ale aj tak mám neraz dojem, že som sa kedysi pri starších častiach bavil viac. Napríklad Need for Speed môže byť toho príkladom a určite nebudem sám. Niekedy nám stačilo aj pár áut, nepotrebovali sme ich stovky. Dôležitá bola zábava a radosť z jazdy a akoby na to autori teraz občas zabudli, keď musia jazdenie zahrabať pod mnoho iných vrstiev hry. Indie vývojári k tomu ale často pristupujú inak a chcú sa vrátiť ku koreňom – práve k tej zábave a zážitku z jazdy, nech je pokojne aj arkádová.

To je aj prípad nezávislého poľského tímu Garage 5, ktorý sa rozhodol vo svojej novej arkádovej racingovke Sunrise GP spojiť hneď niekoľko vecí. Hlavne sú to herné inšpirácie, kde nájdeme nielen snahu napodobniť niektoré prvky klasických Need for Speed hier, ale povedal by som, že je v tom aj trochu Out Runu. To je dobrý základ na chytľavé preteky v oddychovom a bezstarostnom štýle. Avšak, ako to pri podobných hrách býva, chýba kopa ďalších vecí – čas, peniaze, skúsenosti a možno ešte niečo. Srdce v tom je, o tom sa nedá debatovať, ale to často nestačí a tu je ďalší príklad.

Aby som to trochu rozviedol – z toho Out Runu je tu pekný slnečný vizuál, ktorý vás priam ťahá k tomu, aby ste si hru vyskúšali. Koniec koncov práve preto som po hre skočil aj ja. Hrateľnosť je iná, ale duch Out Runu tu rozhodne je. Vyberiete si jedno naleštené auto, vydávate sa na trať a snažíte sa poraziť nielen AI súperov, ale aj časové limity, keďže na ich základe získavate hviezdy. Ale progres tu nie je nijako prísne brzdený, do konca hry sa dostanete aj bez toho, aby ste nejako často opakovali preteky a podobne.

A ten Need for Speed? Z toho je tu podstatne viac, ale osobne mi Sunrise GP hlavne traťami pripomínalo NFS 2 a NFS3, ktoré som kedysi naozaj zbožňoval. Trate sú rôznorodé, exotické, pestré a zaujímavé. Berú si nejaký realistický základ, ale spracovávajú ho až takmer fantasticky. Napríklad doky alebo iné prostredia majú poriadne idylické čaro, pričom niekde za horizontom zapadá slnko a vy sa pritom po trati preháňate vysokými rýchlosťami. O tom bol kedysi NFS a o tom je aj táto hra. A nemôžem si pomôcť, mne sa táto časť hry jednoducho páčila. Trate sú navrhnuté dobre a zábavne.

Pomáha im tiež to, že sú pomerne dynamické a rozhodne nie fádne. Ako som už spomenul, zajazdíte si napríklad v dokoch, ale je tu tiež kozmodróm, bane a ďalšie rôzne prostredia. Pritom aj keď graficky jednoduché, sú bohaté na detaily, takže sa tu dá aj kochať okolím, kde sa preháňate. Napríklad na kozmodróme sa pripravujú na štart rakety, inde zase letí lietadlo v pozadí a podobne. Nečakajte dynamiku v štýle Splis/Second či iných hier, kde sa trate menia. To vôbec. Tu sa len aj na pozadí stále niečo deje, aby ste sa mali na čo pozerať.

Ďalšia vec, ktorú musím pochváliť, sú autá. Licencie v takejto hre síce očakávať nemôžete, ale dizajn je jasný a hlavne tých starších poteší aj pobaví, aké autá tu nájdu. Už Maluch (Fiat 126) ako úvodné auto čo-to naznačuje. Časom si odomknete aj ďalšie a nechýbajú legendárne východoeurópske haraburdy ako Lada 1600, Žigulák, Trabant 601, Wartburg 353, Volga 24 a mnohé ďalšie. Ale hlavne tu nájdete hneď niekoľko československých kúskov, z ktorých ako prvú získate Tatru 613, neskôr sa pridajú aj Škoda 110 R a Škoda Rapid. Toto sú autá, s ktorými si v žiadnej inej hre jednoducho nezajazdíte.

Samozrejme, nečakajte realistické jazdné vlastnosti. Toto je arkáda ako bič a v Trabante sa tu preháňate vyššími rýchlosťami ako konštruktéri auta vôbec snívali. Nehovoriac o driftoch v zákrutách. Ale teda autori sa snažili aspoň každé auto trochu ozvláštniť a každé sa tak ovláda trochu inak. Časom si tak nájdete také auto, ktoré vám najviac vyhovuje. Všetky si ale odomknete až na konci „kariéry“, takže chvíľu trvá, kým si zajazdíte vo všetkom. A autá si za vyjazdené kredity môžete aj upravovať. Výkon nezmeníte, ale dokážete tu namontovať krídla, vymeniť výfuky, pridať splitter, upraviť kapotu alebo aj nalepiť nejaké tie nálepky. Je to veľmi jednoduchý „tuning“, ale je tu.

Asi ste si všimli, že som sa zatiaľ vyhýbal niektorým aspektom hry a dôvod na to je jednoduchý – ono veľmi niet o čom písať. Takto strohú hru som už dlho nevidel. Je tu len 21 áut, 20 tratí a „kariéra“ je vlastne prechádzanie jednej trate za druhou. Robíte to hlavne preto, aby ste si odomkli autá aj do ďalších režimov, ale aj tam sú len rýchle preteky, výzvy s konkrétnymi autami a časovky, takže vlastne nič moc. Online multiplayer by ste tu tiež hľadali márne. Lokálny multiplayer v splitscreene tu je a až pre štyroch hráčov, takže aspoň nejaký plusový bodík.

Obsahovo je to tak veľká bieda a keď sa na to pozriem z hľadiska prezentácie, „vidím velký špatný“. Prakticky tu nenájdete nič zaujímavé, čo by vás chcelo vtiahnuť a presvedčiť, že toto je hra, s ktorou chcete prežiť niekoľko ďalších dní. Navyše pri tom množstve obsahu to ani nebude niekoľko dní. Všetky preteky odjazdíte za dva slabšie večery a koniec. Možno si potom s deckami alebo s niekým ešte odjazdíte preteky na delenej obrazovke, ale tam to končí. Hru možno po týždni vymažete zo Switchu a už ju viac nepustíte.

Nepomáha jej ani umelá inteligencia súperov, ktorá je veľmi zlá. Na trati je spolu s vami naraz 10 áut, ale nie je nič nezvyčajné, že sa polovica z nich „nedožije“ ani prvej zákruty, lebo hneď navzájom narafajú. Je to až komické, že hra odštartuje preteky a rovno máte pred sebou hromadnú nehodu, ktorej sa musíte v prvom rade vyhnúť. Ak sa vám to podarí, máte veľkú šancu na prvé miesto. Občas ale AI jazdci nabúrajú aj neskôr v priebehu pretekov, napríklad v nejakej väčšej zákrute. S tým má AI dosť veľký problém a nie je nič nezvyčajné, ak vidíte AI auto zaseknuté na tom istom mieste v tej istej zákrute aj 4 kolá po sebe. A nedokáže sa odtiaľ pohnúť.

Aj fyzika má občas slabšie chvíľky a ak napríklad narazíte do cestného kužeľa, budete mať dojem, že ste narazili do betónového cestného panela. Ale zas takých momentov veľa v hre nie je. Graficky je to fajn. Low-poly modely a výrazne štylizovaná grafika spolu pôsobia dobre. Hlavne z toho sála príjemná atmosféra a na Switchi sa do hýbe dobre bez nejakého trhania. Zvuky áut pôsobia lacno, ale to k takejto hre už akosi patrí. Hudba nie je zlá, ale zároveň to nie je ani niečo, čo by vám v hlave utkvelo na dlhšie ako tých pár minút, čo s hrou strávite.

Nemôžem povedať, že by som nebol rád, že som si Sunrise GP zahral. Od hry som nemal vysoké očakávania a ešte ich o niečo podliezla. Naozaj na tom nie je dobre z mnohých stránok a chýba jej veľa – obsah, lepšia AI, lepšia prezentácia, online hranie a ďalšie veci. Na druhej strane, po rokoch som si pripomenul, čo ma kedysi veľmi dávno k racingovkám dostalo. Niečo z toho tu je. Síce zahrabané pod nedostatkami, ale je to tu. A ak hru niekedy uvidíte vo veľkej zľave, možno sa oplatí ju skúsiť, aby ste si to pripomenuli tiež.