Teslagrad 2 je tu. Prvý diel nám pred viac ako deviatimi rokmi dozadu učaroval svojou originalitou, nápadmi a prezentáciou. Pokračovanie má náročnejšiu úlohu. O kvalitách vývojárov a jedinečnosti ich počinu vieme, ale čím dokážu presvedčiť hráčov tentoraz, aby po hre siahli hneď a nečakali na vianočné výpredaje?

Premisa príbehu sa zmenila – nórski autori využili znalosti severských mýtov a legiend, čerpali tam, kde sa cítia najlepšie – doma. Teslagrad 2 je plný rún a bytostí, ktoré obývali sever kontinentu v dávnych časoch. Príbeh nám opäť nič hlboké nepovie, ale jeho odovzdanie je o niečo zaujímavejšie a nápaditejšie. Možno za to môže lákavý svet severu, ale aj nabité skúsenosti, ktoré tvorcovia načerpali po kritike predchodcu.

Hlavnou hrdinkou je červenovláska Lumina – teslamancerka, ktorá stroskotala vo Wyrmheime, ďalekej fiktívnej krajine severu. Je to zem plná elektrizujúcich hádaniek a prenádherného vizuálu. Tvorcovia sa skutočne na dvojrozmernej ploche vybláznili a dokázali umne spracovať prostredie tak, aby zaujalo hneď na prvý pohľad a privábilo nových hráčov. Stačí pozrieť na zábery z hry a ste v pasci, nútení hrať túto originálne pôsobiacu hru.

Ovládanie na klávesnici rovno zahoďte do koša, ak nevlastníte gamepad, alebo ešte lepšie rovno Nintendo Switch, hru môžete obísť oblúkom. Ak ste však šťastným majiteľom pohodlnejších alternatív ku klávesnici, na ktorej je to len pre masochistov, môžete pristúpiť a užiť si hru, ktorá vám ponúkne približne štyri hodiny hernej doby. Verte mi, že hoci sa to zdá málo, na plošinovku je to dosť – obzvlášť tohto typu. Nie je to však vhodné pre nervákov, predovšetkým nie pre tých so slabým finančným zázemím. Budete nadávať na nepresné ovládanie, na nešikovné prsty a celkovo ak ste menej zdatnejší hráč, bude vám trvať dlho prehrýzť sa celou hrou. Dobrou informáciou môže byť to, že ak už sa raz naučíte nejaký grif, tak si ho zapamätáte a hor sa učiť ďalší. Titul je plný prekvapení a zaujímavých prvkov, ktoré budete postupne objavovať.

Hra sa ovláda ako dvojrozmerná klasická plošinovka, viete sa vracať na miesta, ktoré ste už predtým navštívili, objavovať miesta, na ktoré ste pre nedostatok schopností predtým nemohli dosiahnuť a zisťujete, že to nečinné lano, ktoré sa nedá chytiť, je neskôr elektrickou lanovkou, ktorá vás za pár sekúnd dostane na druhý koniec mapy – doslova. Titul je plný hádaniek, ale zároveň sa sústredí aj na šikovné prsty a ich vzájomnú kombináciu. Takže, áno, budete nadávať, ale môže vás to baviť. Čerešničkou na torte môžu byť pre niektorých súboje s bossmi, ktoré sú originálnejšie, len často sa môže stať, že ich nezvládnete, a preto zabolí vracanie sa na miesta, ktoré opäť musíte prekonať. Inými slovami – Teslagrad 2 vám nedá nič zadarmo a na odľahčenie je to taká Dark Souls medzi plošinovkami.

Audiovizuálna prezentácia je famózna – to sa dalo pochopiť už z predošlých viet. Takéto hry mám rád a mohli by byť aj jednoduchšie, stačí si len tak hopkať, bez väčších výziev a bavilo by ma to. V pozadí runy, severské mýty, odkaz na Teslu, zakomponovanie Steampunku. V konečnom dôsledku autori z nórskeho štúdia  Rain Games využili mix prvkov, ktorý v dnešnej dobe stále letí. Veď posledný God of War vyšiel len nedávno.

Vytknúť tak môžem za mňa len frustráciu z ovládania, ktoré je komplikované nielen zámerne, ale podľa mňa aj zlým spracovaním. Zároveň zabíja zábavu aj repetitívnosť. Príbeh je tam tiež len do počtu a celkovo hra trpí neduhmi, ktoré hráčov odradia od zdarného dokončenia. Lenže stále ide o nadpriemerný titul a pri porovnaní s prvým dielom autori dokázali, že minimálne vedia v rovnakej kvalite naň nadviazať. Takže áno, aj pokračovanie má dôvod byť na svetle sveta. Lenže si ho zakúpte, keď bude v akcii.