Mám rád svoju prácu, ale občas sa naskytnú momenty, kedy sa zamýšľam nad tým, čo vlastne robím so svojím časom. Sú tu ľudia, ktorí liečia, pomáhajú, vytvárajú niečo či dokonca aj na Slovensku pracujú vo vede a výskume a výsledky ich práce posúvajú spoločnosť vpred. A ja trávim niekedy aj desiatky hodín s hrami, ktoré si nezaslúžia ani desatinu z toho. Tento pocit pritom nemám pri naozaj zlých hrách. Tie sú istým spôsobom dôležité. Mám ho pri zbytočných hrách, ktoré keby neexistovali, nechýbali by ani ich autorom. O to smutnejší je fakt, že sa to týka aj hry LEGO 2K Drive, ktorá by mala byť dôležitá, ale je len zbytočná.

V prvom rade je založená na jednej z najpopulárnejších značiek vo svete hračiek. Lego je fenomén už desaťročia a postupne z hračiek preliezlo aj do filmov a hier, kde tiež boduje. Úspech sme čakali aj tu, ale hra má od neho ďaleko. No a dôležitá je aj z pohľadu portfólia 2K, kde akosi chýbajú racingovky. Pritom každý veľký vydavateľ sa snaží mať široké portfólio s každým významným žánrom a pretekársky hry tam jednoznačne patria. Akurát 2K vydalo svoju poslednú racingovku pred desiatimi rokmi a ani s touto novou nespraví dieru do sveta.

Autori zo štúdia Visual Concepts (WWE 2K, NBA 2K) sa tu snažili skĺbiť prvky Forza Horizon a Mario Kart sérií, ale úplne im to nevyšlo. V zásade asi neuchopili, čo robí tieto dve série vo svojich oblastiach také výnimočné. A keď ich prvky dali dokopy, vznikol z toho len podivný mačkopes, kde jednotlivé súčasti spolu neladia a vo výsledku sa budete už po prvých chvíľach v hre sami seba pýtať, prečo niekto pustil von niečo takto nezáživné. Hru museli skúšať hordy rôznych ľudí, od testerov po fokus grupy a neviem koho každého. To fakt nikomu neprišlo, že to nakoniec nebude zábava?

Alebo sa možno len nedostali cez úvod, lebo ten nevyzerá zle. Ak máte radi LEGO Movie, LEGO Batman film a podobné, úvod hry vás chytí. Pôsobí totiž veľmi podobné. Krásna animácia v prestrihových scénach, veľmi dobrý dabing, hlúpučký príbeh, ale aj pekná dávka (neraz sarkastického) humoru oslovia. Hra je síce mierená na deti, ale niektoré vtipy alebo dvojzmysly v úvode sú cielené jasne pre dospelé publikum. Nebudem klamať, zhruba taká prvá hodina naozaj nepôsobila zle. Hra vám pomaly predstavuje svoje možnosti, putujete po jej svete a učíte sa ju lepšie ovládať.

Sprvu očakávate, že to bude len začiatok a bude ešte lepšie. Avšak tu je to ten opačný príbeh a hra vám po tomto úvode už nenaservíruje nič nové. Respektíve aspoň nič nové, čo by stálo za reč. Bude dookola opakovať to isté, až kým s ňou úplne nestratíte trpezlivosť a nehodíte ju do koša. Navyše si časom uvedomíte, že na pretekársku hru je tu až pozoruhodne málo pretekov. Jazdenia tu je dosť, ale reálnych pretekov je tu naozaj žalostne málo. Takže až do jej konca budete opakovať stále tých istých pár pretekov naprieč mapami. Zábava, však?

LEGO 2K Drive je open world hra. Akurát teda nemá jeden väčší otvorený svet, ale niekoľko menších. Každý je inak štylizovaný, ale aj tak si myslím, že by bolo lepšie, ak by to autori spojili do jednej väčšej mapy, po ktorej by hráči mohli jazdiť. Takto musíte medzi mapami prechádzať manuálne tak, že si zobrazíte celkovú mapu a presuniete sa na jeden z fast travel bodov, čo sú v hre benzínky, ktoré na mapách objavujete. Mapy sú pomerne malé, jedna je dokonca naozaj miniatúrna, takže sa veľmi rýchlo vyčerpá akékoľvek čaro z objavovania nových vecí. Ale aspoň sú jednotlivé prostredia naozaj rôznorodé a príde rad aj na menej realistické prostredia, napríklad duchov.

Problém je ale najmä v tom, že sa autorom tie mapy nepodarilo naplniť zaujímavým obsahom. Ako budete po mapách jazdiť, budete objavovať rôzne body aj postavičky. Postavičky majú možnosť interakcie, ale len málo z nich vám aj ponúkne nejaké možnosti, napríklad úlohu. Ako som už skôr spomínal, pretekov je v hre veľmi málo. Naozaj, možno ich na niektorých mapách nájdete len 5 a postupne sa k nim musíte vracať a opakovať ich na vyššej obťažnosti, aby ste sa posunuli ďalej. Priamo v nich potom využívate power-upy ako v Mario Kart, ale nie sú práve nápadité. Potom sú tu už len rôzne krátke eventy a úlohy. Ani jedna z týchto kategórií nie je nejaké zázračne zábavná.

Eventy sú väčšinou len krátke – choďte z miesta A do miesta B, doneste niečo z jedného miesta na iné a podobne. Nie je to práve nápadité a časom začnete mať dojem, že ste už zažili všetky typy eventov, ktoré hra ponúka. Ich obsah sa totiž začne veľmi opakovať. Bojujete pritom s časom a viac menej s ničím iným. Podľa toho, v akom limite to zvládnete, získate medailu, herné kredity a aj skúsenostné body. Tie sa neskôr ukážu ako kľúčové, keďže ich budete musieť získať čo najviac, aby ste sa vôbec dokázali posunúť ďalej, no k tomu sa ešte neskôr dostanem.

Rovnako ani úlohy nie sú práve najzaujímavejšie a aj tých je tu v zásade len pár druhov. Jeden z tých najčastejších sú fetch questy, teda úlohy, kedy len musíte niečo doniesť z jedného miesta na iné. Napríklad vás jedna kobyla požiada o to, aby ste našli jej frajera so zlatým sedlom. Tak ho nakoniec nájdete na veľmi nepravdepodobnom mieste a prinesiete ho naspäť. Potom sú tu ešte bojové úlohy, kedy sa bránite pred vlnami nejakých nepriateľov a využívate power-up na ich zlikvidovanie. Alebo môžete pred nepriateľmi zachraňovať ľudí a voziť ich do bezpečnej zóny. Variabilita je aj tu biedna, zábava sa postupne vytráca.

Ale nie všetko je tu také nudné. Napríklad hra veľmi dobre zvláda menenie vozidiel priamo počas jazdenia. Rôzne druhy terénu si totiž vyžadujú rôzne vozidlá a hra vám ich mení sama automaticky, len čo prejdete z jedného terénu do druhého. Je tu auto na cesty, auto do terénu (prípadne štvorkolka alebo niečo iné) a rýchlostný čln. Vyzerá to dobre a aj sa s tým dobre hrá. Búraním Lego kociek získate boost, aby ste šli rýchlejšie, počas pretekov do toho prichádzajú power-upy a podobne. Vlastne samotné jazdenie je v hre zábavné. je to arkáda ako remeň, ale zvládnutá veľmi dobre. Možno aj preto vám bude ľúto, že hra nemá lepšie zvládnutý a zaujímavejší obsah.

Práve na vozidlá sú naviazané tie najzaujímavejšie prvky hry. Môžete si nastaviť zostavu, s ktorou budete jazdiť, nemusíte stále jazdiť s tým istým. Postupne si navyše odomknete ďalšie vozidlá a ak si nechcete odomykať, môžete si ich poskladať. Môžete postupovať podľa nejakých návodov, ale môžete si tiež poskladať aj niečo vlastné, napríklad napodobeninu Delorean DMC-12 alebo čokoľvek iné. Ak už nič iné, hra z Lego licencie ťaží aspoň v oblasti kreativity. Skladanie je síce pomerne zložité a chvíľu trvá, kým si naň zvyknete, ale naozaj je to jeden z tých lepších bodov hry.

Ale aby som ju neprechválil, tak sa ešte vrátim k pretekom, ktorých je nielen málo v celej hre, ale majú ešte jeden zásadný problém a to umelú inteligenciu. Tá nie je nijak zvlášť dobrá, ale je nastavená na prísny rubberbanding. To znamená, že môžete jazdiť najlepšie na svete, ale držia sa vás ako kliešte. Ale funguje to aj naopak, ak jazdíte zle, nikdy vám neodskočia a čakajú na vás. Každý jeden finiš tak bude veľmi tesný, ale nebudete mať problém vyhrať. Nepôsobí to dobre. Viac-menej skôr otravne až stratíte motiváciu jazdiť čo najlepšie. Načo? Aj tak súperov do konca piateho kola dobehnete a aj predbehnete tesne pred cieľom.

Problém mám s tým, že hra vás v určitých bodoch donúti dohnať zameškaný rank. Teda prejdete nejakú „príbehovú“ časť a síce by ste mohli ísť ďalej, ale hra vám povie, že vás pustí vpred, až keď dostanete napríklad level 20. A vy ste len 16. takže sa pustíte do cyklu nezáživných činností – budete opakovať už predtým odjazdené preteky, budete hľadať nové generické úlohy a budete prechádzať nové generické eventy. Hlavne tým tu trpí zábava. Hra vám akoby hádzala polená pod nohy. Vy by ste sa aj chceli baviť, ale ten obsah nie je zábavný ani na prvý raz, nie ešte pri opakovanom hraní, ktoré ale musíte absolvovať, ak sa chcete posunúť vpred.

Situáciu v hre trochu zachraňuje multiplayer. Lokálne si môžete zahrať vo dvojici na splits-screene, čo poteší hlavne v rodinách. Ak máte decká, môžete si zajazdiť spolu s nimi. Nechýba ale ani online multiplayer. Nutnosť prihlásenia sa k 2K účtu pre online hranie je trochu otrava, ale to máte hneď za sebou. Potom si už môžete užívať online hranie v šestici v dvoch základných režimoch – s priateľmi a hráčmi zo sveta na podobnej úrovni ako ste vy. S priateľmi si môžete spolu zajazdiť v jednom zdieľanom svete, čo je veľmi príjemná možnosť. Je však lepšie sa do tohto režimu pustiť, keď už máte hru za sebou, aby ste mali odomknutý celý svet.

Humor v hre je trochu rozporuplný. Už som spomenul, že je to veľmi podobné Lego filmom a sčasti to platí. V zásade v tej úvodnej časti, kedy vás aj hra chytí a bude vás baviť slovnými hračkami a podobne. Potom narazíte ale na body, kde to už začne škrípať. Napríklad sa jedna z máp volá Big Butte. A komentátori raz začnú hovoriť o tom, ako majú radi Big Butte. No a ešte to niekoľkokrát zopakujú. Toto už nie je sranda, je to infantilná otrava. Deti sa na tom nezasmejú a vám bude z toho trápne. Takýchto momentov tu nie je veľa, ale sú tu. Nemuseli by tu pritom byť.