Detská fantázia je úplne čarovná vec a až mi je občas ľúto, že sa už nedokážem vrátiť do doby, kedy všetko okolo malo svoje kúzlo a mohlo sa stať niečím iným. Z konárov boli meče, podlaha bola láva a podobne. Dnu, vonku, kdekoľvek – na tom nikdy nezáležalo. Dôležité bolo, koľko kúzla dokázala myseľ z toho všetkého navôkol vyťažiť. Vrátiť sa to už nedá, ale dá sa na to spomínať a možno to aj trochu prežiť vďaka drobnej adventúre Lost in Play od Happy Juice Games. Hra síce vyšla minulý rok, ale teraz sa na Switchi dočkala limitovanej edície a vďaka tomu sme sa na ňu teraz pozreli. Je totiž taká kvalitná, že by bola škoda ju vynechať.

Lost in Play je zaujímavý názov, lebo aj keď sa to možno nezdá, dokonale vystihuje to, o čom hra samotná je. Lost in Play je cestou naprieč detskou predstavivosťou s premyslene vytvorenými hádankami a rôznorodými postavami, ktoré vám prirastú k srdcu. A taktiež od srdca hra vznikla. Čerpá inšpiráciu zo života autorov, ktorých inšpirovali ich deti. Zároveň samotní autori akoby aj hru robili pre svoje deti. Snúbi sa v nej niekoľko motívov, všetky veľmi pekne vyvážené a vo výsledku máte hru, s ktorou sa radi schúlite na gauči ako s nejakou dobrou knihou. Je postavená na humore, hyperbolách, vzťahoch.

Hlavne na jednom konkrétnom vzťahu – Toto a Gal sú súrodenci s bohatou predstavivosťou, ale slabším vzájomným vzťahom. Bývajú spolu v izbe, majú šťastnú rodinu a nechýbajú zvieratá, ale akoby si k sebe nevedeli nájsť cestu. Nehrajú sa, každý trávi dni sám a vlastnými záľubami. Je tu ale jeden spôsob, ktorý by ich mohol spojiť. A ani o tom ešte nevedia. Je to spoločné dobrodružstvo, na ktoré ich vyšlete práve vy. Respektíve ich na tomto dobrodružstve budete viesť od prvých nesmelých krôčikov až po veľkolepé finále a napravený súrodenecký vzťah.

Hra začína vo fantázii, aby ste si ju ochytali a zistili jej princípy. Je to fantázia, takže logické pravidlá tu nečakajte, ale hra jasne ukáže princípy, ktoré využijete neskôr. Po úvode si odskočíte na chvíľu do reality, kde veci fungujú tak, ako by ste čakali. Ale keďže vám v ceste stojí niekoľko zdanlivo neprekonateľných prekážok, musíte zapojiť hlavu a prísť na riešenie, ktorá je dosť netradičné. Vždy ale v zásade tušíte, čo od vás hra chce. Už len musíte zistiť, ako sa k tomu dopracovať. Klikajte na objekty, skúmajte skrinky, tu a tam niečo skombinujte a ono to samo pôjde. Pritom ani nemusíte postupovať metódou pokusu a omylu.

Po tejto krátkej ceste realitou sa ale opäť ocitáte vo svete fantázie, kde musíte súrodencov najskôr spojiť a potom dostať späť domov. Bude to ale poriadne dlhá a pestrá cesta. Akurát teda nie dlhá v zmysle dĺžky hry. Tá je totiž naopak veľmi krátka, za nejaké 3 hodiny už pozeráte na záverečné titulky. Ale čím všetkým si za tie 3 hodiny prejdete, to je naozaj obrovské dobrodružstvo, ktoré je rozdelené cez 15 kapitol. Niektoré kratšie, niektoré dlhšie, ale každá úplne iná. Raz ste v púšti, potom ste na mori, inokedy zase lietate v oblakoch. Jednoducho čokoľvek, čo si detská predstavivosť dokáže predstaviť.

Nielenže dve postavy sprevádzate príbehom, ale taktiež si zahráte s každou z nich. Niekedy ich máte pokope a musíte sa medzi nimi prepínať. Totiž aj keď sú na tom istom mieste, nie sú v tej istej situácii a hra ich oddelila. Musíte tak vlastne spolupracovať, vhodne sa medzi nimi prepínať a využívať prístup k veciam okolo nich. Inokedy ale hráte s každou postavou zvlášť. Niektoré kapitoly postavy rozdelia, takže raz hráte za jednu, potom za druhú. V schopnostiach sa nelíšia, ale hra sa im snaží deliť úlohy a to pomerne umne.

Tých 15 kapitol pri dĺžke 3 hodiny vám už asi dáva predstavu o tom, že jednotlivé kapitoly nebudú dlhé. Ale naozaj je každá úplne iná – predstavujú nové výzvy, nové situácie a neraz je jedna absurdnejšia ako tá predtým. Je to ako Alica v krajine zázrakov, ale bohatšie, fantastickejšie, bizarnejšie. Jednotlivé scény nie sú malé, neraz medzi nimi musíte aj dlhšie prechádzať a chvíľku potrvá, kým nazbierate predmety do inventára a potom ich vhodne použijete či skombinujete. Naozaj si ale musíte osvojiť trochu nekonvenčné uvažovanie a v hre sa potom nikdy nezaseknete.

Okrem tohto klasického adventúrenia tu máte ešte hádanky rôzneho druhu. Raz hráte dámu, inokedy skladáte nejaký mechanizmus, dokonca je tu aj kartová hra alebo ťahový puzzle. Môj najobľúbenejší puzzle bol s posúvaním zrkadiel tak, aby sa laser dostal do konkrétneho bodu a postava sa mohla posunúť ďalej. Čo kapitola, to niečo nové. Akurát tu je jeden háčik. Ono niekedy hra nevysvetlí, ako sa máte v rámci puzzle dostať k cieľu. Inokedy zase jeden koncept opakuje viac než sa žiada. Napríklad aj to posúvanie zrkadiel bolo zbytočne naťahované. Namiesto pravidla 3x a dosť totiž musíte vyriešiť až 5 hádaniek. To je trochu otrava.

Jednu vec som si ale na hre zamiloval najviac a to sú alegórie. Nemusíte stráviť veľa času vo fantázii, aby ste si začali všímať, čo jednotlivé veci znamenajú – kto je ten čarovný deduško, kto je hlavný nepriateľ, čo je tá čarovná brána a podobne. Veľmi sa mi to páči a vlastne asi ani nedokážem lepšie popísať, aký dobrý pocit na duši mi to vyvolalo. Ľudia, ktorí to takto krásne vytvorili, si zaslúžia medailu. Normálne vás vo vnútri zaleje to príjemné teplo a na tvári sa vám zrazu zjaví úsmev, keď si tieto detaily začnete všímať. A ak si ich nevšimnete, nevadí, na konci vám to hra trochu priamočiarejšie predvedie.

Hra je vhodná pre každého, aj pre tých najmenších. Všetko komunikuje bez slov a len prostredníctvom obrazu, takže jej rozumie každý a prakticky tu neexistuje jazyková bariéra. Postavy len tak bľabotajú. Každá má síce dabing, ale nie je to skutočná reč. Väčšinou takéto riešenie pôsobí otravne, ale tu nie. Autorom sa celkovo podarilo vytvoriť zvukový mix, ktorý presne ladí s hravým a takmer rozprávkovým tónom hry. Pekne do toho zapadla aj hudba.

Krásne je aj grafické spracovanie, ktoré ukazuje to najlepšie z ručnej 2D tvorby a veľmi pekne napodobňuje animované seriály. Až máte občas dojem, že nehráte hru, ale skôr sledujete animovaný film. Akurát tu dej posúvate vpred vy. Je to o to viac úctyhodné, keď si zoberiete do úvahy, aké pestré a rôznorodé sú jednotlivé kapitoly. Koľko je tu svojráznych postavičiek, bizarných scén, podivných animácií. Naozaj sa na Lost in Play skvele pozerá, dobre sa to počúva a aj sa to výborne hrá.

Mám rád hry, ktoré vedia pekne a dobre skĺbiť rôzne prvky – nostalgia, hravosť, detská fantázia, animovaný film, rodina. To všetko tu je a určite aj mnoho ďalšieho. Je to krásna a chytľavá animovaná adventúra, ktorej budete ťažko hovoriť nie. Jej jedinou škodou je, že by ste pri hre chceli stráviť viac času, ale nedá sa. Ubehne to veľmi rýchlo, prakticky za jeden večer máte hotovo a to je veľmi málo. Navyše to v ojedinelých prípadoch trochu škrípe, napríklad niektoré tie hádanky by sa dali ešte trochu vyladiť, aby boli zábavnejšie, možno sa až tak neopakovali v rámci kapitoly. Alebo by pomohla zrozumiteľnejšia nápoveda, aby ste vlastne vedeli, čo máte robiť. Ale okrem toho na Lost in Play nebadám žiadne iné nedostatky.