Mimozemšťania sú lákavou a niekedy aj ľakavou témou, ktorá má zabezpečené svoje miesto vo filme aj videohrách. Charakteristickým prvkom sú únosy zelenými či sivými mužíčkami s následnými experimentmi na palube lietajúceho taniera, ale aj kruhy v obilí. Zdá sa, že na farmách sa darí ufónom najlepšie, možno preto, že sa tam vedia dobre skryť v hustých lánoch. Príbeh zasadený v takomto prostredí nám priniesol napríklad film Znamenia – Signs, ktorý sa niesol v pochmúrnom duchu. A touto cestou sa vydáva aj hra Greyhill Incident.

Začína sa to rozhovorom obyvateľov menšej farmárskej oblasti, ktorí sa cez vysielačky rozprávajú o podivných úkazoch a mimozemšťanoch. Niet pochýb – návštevníci z vesmíru sú tu, treba sa pripraviť na inváziu a vláda chce všetko ututlať, takže farmári sa musia spoľahnúť len sami na seba. Ste Ryan Baker, otec znudeného syna rozvaleného pred TV obrazovkou a čoskoro sa stanete svedkom a priamym účastníkom strašidelných udalostí.

S Ryanom postupne preskúmate blízke a potom aj vzdialené okolie vášho domu, pričom všetko je ponorené do tmy a hmly. Len ojedinelé lampy a svetelné zdroje vám trochu poodhalia prostredie a súčasne sú to prakticky jediné, aspoň čiastočne orientačné body v hre. Máte aj príručnú baterku, ale jej svetlo je mdlé a prakticky zbytočné. Práve pohyb po nočnom vidieku je najväčším kameňom úrazu hry. Nemáte totiž mapu, žiadne značky, ani len kompas, ktorý by vám ukazoval aspoň to, či idete na sever alebo juhozápad. Blúdenie v tme sprevádzané dezorientáciou je doslova tápanie takmer naslepo. Neraz prehliadnete nejaké nenápadné miestečko, kam treba, ísť, a tak sa opakovane vraciate, znovu prechádzate po tých istých uličkách, alebo sa motáte v neprehľadnej kukurici. Potom konečne narazíte na záchytný bod a trochu sa posuniete ďalej. A takto sa to opakuje.

Pohybujete sa v úsekoch rozkúskovaných do menších sektorov, ktoré sú oddelené drevenými ohradami. Tie by ste za normálnych okolností mohli pohodlne preliezť či podliezť, tu sa to ale nedá a musíte nájsť nenápadné bráničky, čo je za daných okolností neraz zdĺhavé. Jednak je naozaj poriadna tma a navyše vám hra nijako nezvýrazňuje interaktívne objekty. Prakticky až keď nasmerujete pohľad zblízka na nejakú vec a kurzor myši sa zmení na trochu tučnejšiu guľôčku, viete, že tu sa dá čosi urobiť a môžete kliknúť, aby ste niečo otvorili alebo vzali. Nie je toho veľa – okrem bráničiek a dverí, ktoré otvárate, občas zbierate kúsky alobalu, lebo to je (možno) ironická ochrana pred vystopovaním mimozemšťanmi. Sem-tam treba nájsť nejaký kľúč, náradie na uzamknutý vstup alebo reťaz a budete sa tešiť z každého náboja, ktorý nenápadne leží na stole v niektorom z prázdnych domov. Na toto ani nepotrebujete inventár, s tým sa tvorcovia vôbec neunúvali. Objavené veci si môžete síce pootáčať a prezrieť, ale veľký význam to nemá.

Baseballová pálka je základná ochrana, ktorou spočiatku sem-tam prerazíte nejaké menšie zátarasy, inak bude vašou jedinou zbraňou revolver. Munície je fakt málo a je to posledná záchrana, keď  sa ocitnete zoči-voči sivým mužíčkom brázdiacim po okolí. Rozhodne sa im treba vyhýbať, prikrčiť sa v tráve, obísť ich, nevyvolávať rozruch. V tme ich niekedy ťažšie rozoznáte, ale klokotavý zvuk, keď sa blížia, určite neprepočujete a môže vám vyvolať zimomriavky na chrbte – hlavne keď sa vám za ním náhle objaví lysá hlava s veľkými tmavými očami.

Ufóna nadobro odstránite dvomi strelami z revolvera, často je ale bubon prázdny, a tak môžete potvoru aspoň odstrčiť, čo sprevádza malá QTE pasáž. Ak nebudete včas a rýchlo ťukať do určeného klávesu, zlyhali ste a mimozemšťania vás unesú. Odstrčenie síce neublíži, ale máte trochu času na útek, kým sa sivý mužíček spamätá. No pozor, po krátkom behu sa Ryan zadýcha a regeneruje sa dosť dlho, takže na obiehanie votrelcov sa veľmi nemôžete spoľahnúť. Istejší je nenápadný pohyb s prípadným ukrývaním v skriniach a pod posteľou v domoch alebo vonku v autách, ktoré sú pod vplyvom invazívnych bytostí nepojazdné.

Spestrením postupu sú ojedinelé stretnutia s preživšími alebo príležitostné rozhovory cez vysielačku. Polohu vašich aktuálnych cieľov nepoznáte a ako už bolo spomenuté, musíte skrátka blúdiť a hľadať. Čo vlastne treba urobiť, zistíte po otvorení hlavného menu hry, kde sa zobrazí stručný popis úlohy. Žiadne iné pomôcky nedostanete. Jednotlivé kroky musíte vykonávať v presne určenom poradí. Progres sa ukladá iba automaticky na checkpointoch, pokračovať sa dá len od toho posledného.

Prejsť celú hru vám zaberie maximálne štyri hodiny času. Aj to len preto, že naraz blúdite v tme a snažíte sa zorientovať. Inak by sa to dalo zvládnuť do hodiny a pol – napríklad pri opakovanom prechádzaní, ktoré ale nemá zmysel, lebo v hre nemáte čo objavovať ani zbierať, postup je úplne rovnaký a ani si nijako nevylepšíte štatistiky. Z hry sa určite dalo vyťažiť oveľa viac a aj samotný záver pôsobí tak, že sa autorom už skrátka ďalej nechcelo, a tak príbeh rázne ukončili bez toho, aby vyriešili niektoré nastolené problémy. A možno by ste aj očakávali, že sa dozviete viac o mimozemšťanoch a preniknete bližšie k nim, k čomu príbeh smeruje, ale... potom naozaj rázne utne.

Hra má po každej stránke značné rezervy a za istých okolností mohla byť parádny zážitkom, z ktorého ale napokon zostalo len úbohé torzo. Napriek tomu má Greyhill Incident určité temné čaro, ktoré vychádza z parádnej atmosféry a dizajnu lokalít ponorených do strašidelného šera. Stalo sa mi, že som sa skutočne zľakol, keď sa hneď pri mne znenazdajky vynoril ufón a s mojou postavou som lapal po dychu, keď som sa márne pokúšal utiecť. Niektoré momenty sú veľmi realistické a vedia veľmi dobre sprostredkovať stretnutie s agresívnymi votrelcami z vesmíru.

Samotná grafika pritom nie je práve najmodernejšia, pokojne všetko vytiahnete na ultra a hardvér sa ani nezapotí. Ale autori aj napriek obmedzeným možnostiam, kde môžete využiť maximálne Vsync, motion blur a zrnenie obrazu, dokázali vytvoriť efektné situácie a zábery, ktoré vyzerajú skutočne pôsobivo. Pri postupe vládne naokolo takmer úplné ticho s ojedinelými zvukmi, pri ktorých spozorniete a príležitostnými dabovanými rozhovormi. Len škoda, že dabing občas vypadáva. Hudbu postrehnete len vo chvíľach nebezpečenstva a pekne brnká na nervy. No a zakončuje to pekný song pri sledovaní záverečných titulkov.

Greyhill incident má skvelú tiesnivú atmosféru, takže invázie mimozemšťanov sa budete naozaj báť. Ale to je asi tak všetko, čo môžeme v hre pochváliť. Ten zvyšok má nevalnú kvalitu, či už hovoríme aplikovaní herných mechaník, zlej orientácii v teréne, obmedzenej interakcii s prostredím, narýchlo ukončenom príbehu a krátkej hernej dobe. A cenovka je k tomu rozhodne neadekvátna. Napriek tomu, ak vás zaujíma táto téma, keď v budúcnosti bude Greyhill Incident dostupný za naozaj symbolickú cenu, skúste. Tá atmosféra vás dostane a napokon kolega zo Sectoru to v podstate vystihol: „Toto vyzerá tak zle, až to môže byť dobré.“