Nostalgia je mocná čarodejka a neraz nás dokáže tak popliesť, že sa nám niečo z minulosti zdá lepšie ako to bolo v skutočnosti. Zároveň je to vec, na ktorú sa kreatívny priemysel spolieha čoraz častejšie – filmy, seriály, hudba a aj hry čoraz častejšie skúšajú načrieť do minulosti a vybrať z nej niečo, na čom by sa povozili aj v súčasnosti. Je to ľahšie ako prísť s niečím novým, ale zase niektorí to vedia robiť fakt dobre. Ako sa však míňajú tie najznámejšie značky, treba sa uchyľovať aj k menej známym, a tak sme sa teraz dočkali oživenia Operation Wolf. Kedysi obľúbenej, no dnes už zabudnutej akčnej značky, ktorá začala ako light gun strieľačka na automatoch, ale postupne prešla aj na domáce platformy ako ZX Spectrum, NES, Sega Master System, C64, Atari ST, DOS a ďalšie. Takže sa s ňou stretli možno aj niektorí z vás.

Licenciu od Taito teraz získal francúzsky Microids a priniesol modernú verziu tohto konceptu. No a keďže dnes sa nám svetelné pištole už doma bežne nepovaľujú, priniesol hru pre VR platformy Steam VR, Meta Quest 2, PlayStation VR 2 a Pico 4 (na jeseň vyjde aj klasická verzia bez VR na ďalšie platformy). Hra nám ukazuje, že sa toho od roku 1987 vlastne veľa nezmenilo. Minimálne teda v tejto oblasti.

Pred niekoľkými mesiacmi sa objavila nová teroristická organizácia. Obchoduje so zbraňami, drogami, no hlavne vytvorila tajnú zbraň, ktorá ohrozuje mier vo svete. Vám sa tak ozve váš veliaci dôstojník, aby vás opäť povolal do akcie. Vaša misia je jednoduchá – nájsť základne zloduchov, vyčistiť ich od nepriateľov, zastaviť ich tajnú zbraň a poraziť Generála Vipera, ktorý tomu celému velí. Beriete tak zbrane, granáty a vyrážate do akcie.

Príbeh tu nie je veľmi dôležitý. Vychádza z toho pôvodného, keď sa to ešte ako tak dalo brať vážne, ale dnes to je viac-menej už len paródia a tomu našťastie autori prispôsobili nielen naratív, ale aj jeho spracovanie. Príbehom vás tak sprevádza trochu prehnaný dabing hodiaci sa k téme, k tomu samozrejme statické obrázky a veľmi pekný 2D art štýl nielen hovoriaceho veliaceho dôstojníka. Pritom to príjemne napodobňuje éru 80tkových automatov. Postava vyzerá ako keby chcela vyskočiť z bočnej steny automatu.

Akurát by som povedal, že nový Operation Wolf Returns: First Mission VR napodobňuje originál až trochu príliš a to v oblastiach, kde by sa mala hra posunúť viac do súčasnosti. Pri VR hrách často nariekame nad tým, že ani neviete ako a zrazu sledujete záverečné titulky. To bolo možno fajn na začiatku VR boomu, ale teraz chceme plnohodnotné hry. Táto to však nebude. Aj tu platí, že sa ani nenazdáte a zrazu už na obrazovke sledujete mená tvorcov po splnení poslednej misie. Síce tu je nejaká znovuhrateľnosť a obsah navyše, ale stále to je dosť málo.

Hra štruktúrou kopíruje originál veľmi verne. To znamená, že prináša rovnakých 6 misií v rovnakých prostrediach. Prejdete si tu tak rôznymi prostrediami, až príde konečné zúčtovanie na letisku. Každá zo 6 misií vám zaberie tak 15 minút (niektoré o máličko viac, iné o máličko menej), takže ak ovládate matematiku prvého stupňa, viete si zhruba spočítať, koľko času strávite v hlavnej kampani. Hodina a pol naozaj nie je veľa. Je to štandard light gun strieľačiek z minulosti, ale dnes už ich nehrávame na automatoch, kam treba sypať mince, takže nie je dôvod, aby hra nebola o niečo dlhšia.

Máte tu kampaň, pred ňou obligátny (a jednoduchý a krátky) tutoriál, no a keď vás kampaň omrzí, môžete sa pustiť do „nekonečného režimu“, kde proti vám nabiehajú nepriatelia po vlnách a je len na vašich schopnostiach, ako ďaleko sa vám podarí dostať. Tie úvodzovky som použil preto, že nekonečný vlastne nie je. Nečakal som, že hneď na prvé spustenie prejdem všetkých 99 vĺn, ktoré v tomto režime hra ponúka. A tým nemyslím prvé spustenie tohto režimu, ale prvé spustenie hry ako takej. Dokonca sa mi to podarilo ešte pred vyskúšaním tutoriálu.

To vám o hre povie hneď niekoľko vecí. Prvou je, že nie je práve ťažká a naozaj ju dokážete prejsť s prstom v nose. Druhou je zase fakt, že je veľmi intuitívna a to je v zásade dobre. Okamžite sa do nej dostanete a dokážete rozdávať headshoty na všetky strany. Dokážete headset dať na hlavu kamošom a oni na tom budú podobne. Všetky herné prvky sú tu jednoduché, dôležité je naozaj len dobre namieriť a zžiť sa s tým, kde na ovládačoch sú ktoré tlačidlá. Ale ani tých nepotrebujete ovládať veľa. Väčšina dôležitých herných akcií sa vykonáva jednoduchým pohybom.

Každá misia sa skladá z niekoľkých úrovní, pričom finálnou úrovňou je nejaký boss. Len jediný raz je to nejaká postava, vo všetkých ostatných prípadoch bojujete proti nejakým veľkým a extrémne silným strojom, ktoré postupne obmieňajú svoje útoky a neraz musíte najskôr prelomiť ich obranu. To súbojom dodáva dobrú šťavu, ale aj bežná akcia je v hre zábavná. Koniec koncov je to v jadre stále klasická light gun akcia a to je koncept, ktoré je veľmi náročné pokaziť.

V pravej ruke máte zbraň a tam to vlastne nielen začína, ale aj končí. Druhú ruku veľmi nevyužívate, akurát niektoré väčšie zbrane vyžadujú obe ruky na držanie, takže ich pohyb následne ovládate oboma rukami. Ale ak používate Uži či pištoľ, hráte len jednou rukou. Zbrane nabíjate pohybom hlavne smerom dolu, takže hra je navrhnutá tak, aby vás nevytrhla z neustálej akcie. Rovnako nepriatelia pred vás nabiehajú stále, neraz aj za vami, takže sa musíte obracať (a dávať pozor na káble). Budete čeliť rôznym typom vojakov, tankov, stíhačkám, helikoptéram a podobne.

Hravo si s tým všetkým ale poradíte pomocou štvorice Uzi, pištoľ, samopal a brokovnica. Je síce pravda, že samopal ako najsilnejšiu a najpresnejšiu zbraň budete využívať najčastejšie, ale aj ostatné zbrane si tu nájdu uplatnenie. Pomôcť si môžete granátmi, ale ich počet je dosť obmedzený. No a raz za čas vám hra do rúk dá aj nejakú špeciálnu zbraň – raketomet, granátomet, stacionárny guľomet. Jednoducho tu toho budete metať veľa a na každú stranu. Munície ani granátov nie je nekonečné množstvo, takže musíte zasahovať orby s ikonkou zbrane, čím si náboje doplníte.

Akcia je naozaj zábavná a je fajn, že sa neberie vážne. Sú tu momenty, kedy pripomína filmové paródie. V niektorých chvíľach si budete pripadať ako Charlie Sheen v Horúcich strelách 2, keď v nepriateľskej dedine zbieral čo najvyššie skóre. Misia vo vrtuľníku vám zase pripomenie skvelú komédiu UHF (ak ste nevideli, odporúčam). Takže je to pestré, je to zábavné a do toho musíte ešte raz za čas aj zachrániť nejakých civilistov, ktorých teroristi uniesli a zamkli v kontajneroch. Nie je to nič náročné, len od vás autori chcú, aby ste raz za čas aj pozerali, po čom strieľate.