Minulý rok bol pre mnohých hráčov prelomový. Po Nintendo DS dorazila totiž do tejto herným bohom zabudnutej gubernie aj prvá nefalšovaná prenosná konzola od SONY – naše milované PSP. Ako všetko nové, aj PSP bolo vrelo privítané, poobdivovali sme super ostrý displej, úžasný dizajn a veľké multimedíálne možnosti. Ale alfou a omegou hernej konzoly sú a vždy budú hry. Po počiatočnom nadšení z PSP prišlo veľké očakávanie herných titulov a postupne sme si tak odfajkli každý z obľúbených žánrov. Každý až na... RPG.

Znie to neuveriteľne, ale PSP je asi jediná japonská konzola, ktorá musela naozaj dlho čakať na originálne RPG, lebo spočiatku boli k dispozícii len porty PSone hier. Niet preto divu, že sme po ohlásení Kingdom of Paradise ani nedýchali ašpeciálne ja som za celú redakciu neustále obťažoval Sony Slovakia s prosbami a vyhrážkami sprevádzanými neustálym žobraním o ďalšie informácie o tejto sľubnej hre. Nakoniec jediné, čo som z nich vytĺkol, bola informácia o zmene názvu na Key of Heaven a nejaké tie obrázky. Až jedného dňa prišiel kuriér a v rukách držal nenápadný UMD disk.

Očakávania boli veľké a patrične som si aj zazúril, keď sa mi po nedočkavom vložení PSP vyplo kvôli vybitej baterke, ale to bolo všetko nič oproti prekvapeniu, ktoré na mňa čakalo po úspešnom nabití a znovuzapnutí hry. Môj prvý dojem bol, že vidím next-gen handheld hru. O to bolo horšie moje poznanie, že spočiatku zdanlivo klasický RPG systém sa o pár okamihov zmenil na holý boj o moju hernú dôstojnosť a po 25-tich potupných knockoutoch od úvodného bossa som pochopil, aké strašné poslanie sme si my, herní redaktori, vybrali. My totiž dostávame iné verzie hier ako vy, zhýčkaní hráči. Žiadna krabica a na manuál radšej úplne zabudnite.

Doteraz, priznám sa, mi to ani trochu nevadilo, ale pri Key of Heaven ten spomínaný manuál potrebujete viac ako soľ. A to nie len kvôli dosť sofistikovanému spôsobu skladania bojových pohybov alebo využívaniu energie Chi, ale kvôli obyčajnému ovládaniu. Pri Key of Heaven totiž dotiahli vývojári ovládanie do absolútnej dokonalosti, kedy vykonávate až 150 druhov útokov jedným tlačidlo a čo je zaujímavejšie, tým istým aj blokujete súperové údery. Geniálne, ale kontroverzné v maximálnej možnej miere. Hlavne, ak nemáte ten prekliaty manuál, ktorý vy, zhýčkaní hráči máte v cene hry. Treba však po práve uznať, že tento koncept je síce netradičný, ale zároveň mimoriadne dobre šitý na mieru PSP. Stačí len poznať niektoré pravidlá, vyzbrojiť sa veľkou dávkou trpezlivosti a nemusíte sa ničoho báť. Ale myslím, že stále ešte netušíte o čo sa v Key of Heaven jedná, takže si vezmeme tú najväčšiu katanu z hry spravíme si takú mini RPG pitvu.

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mierumilovný svet nazvaný Ouka, ktorý ovládalo päť živlov cez ich ochrancov, bojové klany. Všetko bolo nádherné, každý večer ľudia od šťastia plakali, keď videli nad morom romantický západ slnka a ráno si to preventívne zopakovali pri kráse jedinečného východu menovaného slnka, až kým neprišiel deň, kedy sa vytratila harmónia, krása, mier a také tie veci okolo toho. Nebolo to len tak pre nič za nič. Jeden z klanov totiž porušil prímerie a v snahe o nastolenie svojej absolútnej svetovlády vyvraždil ten konkurenčný, z ktorého je samozrejme aj náš hrdina Shinbu ako jeden z dvoch preživších.

Druhým je príťažlivá Sui Lin (nemýliť si so Sue Ellen z Dallasu), ktorá neustále nahovára nášho hrdinu na obnovu klanu a také tie príjemné veci spojené s týmito snahami. Aspoň ja som to tak vnímal, aj keď nakoniec so smútkom a slzou v oku zistíte, že sa jedná len o obnovu zašlej slávy klanu. Ale však čo už, aspoň zažijete nejaké tie súboje. A že ich je tu požehnane, až by jeden nečakal.

Jadrom príbehu nie je samotný boj o nadvládu, ale kľúč, ktorý sa spomína v názve hry. Podľa legendy bol totiž pred tristo rokmi svet rozdelený na deväť kontinentov oddelených morom, v strede ktorého sa nachádza Ouka, svet ovládaný piatimi klanmi. Jedného dňa však zaútočili na Ouku ľudia zo západného kontinentu nazvaného Seima s armádou, ktorú viedlo gigantické monštrum. Päť klanov sa spojilo a spoločne získalo magický kľúč, pomocou ktorého spútali monštrum a nastolili tak znovu na niekoľko storočí mier a harmóniu. Takto tomu bolo až do doby, kým náš hrdina Shinbu neporušil svätý zákaz a nebol za to vylúčený radov svojich spolubojovníkov.

Snažil sa totiž dostať na územie posvätnej hory, za čo ho vylúčili a stratil tak možnosť stať sa majstrom bojových umení. Tohto sna sa však Shinbu nikdy nevzdal, usilovne trénoval aj bez svojho učiteľa a nebyť nepochopiteľného útoku na jeho klan (toto slovo sa bude bohužiaľ ešte opakovať), tak by ho možno jedného dňa aj prijali medzi seba. Klan Seiryu bol totiž zákerne napadnutý klanom Kirin, z ktorého vojska dezertovala aj naša hrdinka počas masakru a na ktorú Shinbu cestou domov narazil. Ostatné si už môžete domyslieť, lebo sa nepatrí odhaliť celý príbeh.

Pripravte sa však na pomstu, záchranu sveta a boj o bájny artefakt. Treba ešte spomenúť, že svet, v ktorom sa hra odohráva, stojí na vzájomnom pôsobení piatich síl. Predstavte si pentagram, kde vo vzniknutých trojuholníkoch ovplyvňujú sily jedna druhú. Keby sme priradili čísla vrcholom pentagramu, tak jednotka je silnejšia ako trojka, ale zase slabšia ako päťka, päťka je silnejšia ako dvojka a slabšia ako štvorka a tak ďalej stále dokola. Je to naozaj jednoduché, keď to vidíte na displeji.

Príbeh nijako nevybočuje z intencií ostatných RPG hier, kde sa to len tak hemží cudzími názvami, z ktorých ste úplne sprostí, ale časom si zvyknete. Ale Key of Heaven je predsa len trochu iná hra ako ostatné. Je to vďaka dvom stavebným prvkom. Prvým je spomínané ovládanie a druhým je mimoriadne kvalitné grafické spracovanie, ktoré ďaleko predčí bežný štandard tohto žánru. .

Nie som zástancom sekaných recenzií rozdelených na hodnotenie grafiky, hudby, ovládania a podobne, ale v tomto prípade spravím výnimku. Začneme zvukom, lebo s jeho nastavením sa stretnete ako s prvým. Hra je plne nadabovaná v angličtine a aj v japončine, čo mnohých fanúšikov poteší. Samozrejmosťou sú titulky v štandardných EU jazykoch. Hudba, ktorú si v hre vypočujete je takmer filmová a v maximálnej miere uspokojí aj toho najkritickejšieho hráča. Jediná výčitka smeruje k opakovaným výkrikom bojovníkov, ale nie je to nič otrasné. Horšie sú už repetitívne hlášky počas súbojov.

Grafika je samozrejme druhou hodnotenou kategóriou a na jej hodnotenie použijem anglické slová "great" a "superb". Takto nádherné RPG budete asi ťažko hľadať na akejkoľvek prenosnej platforme. Filmové intro, filmové titulky, filmové menu (také neexistuje, viem, ale hodí sa mi to sem) - všetko je nadpriemerné a miestami aj bezkonkurenčné. Krajina, po ktorej sa budete pohybovať je plastická a detailne vymodelovaná, postavy sa pohybujú plynulo a bojové pohyby sú jedným slovom nádherné. V mnohých momentoch budete mať pocit, že sa jedná o PSP2, za to vám ručím. Celkový vizuálny štýl je mixom čínskej a japonskej kultúry a majitelia Xboxov pravdepodobne nájdu rodovú príbuznosť s nezameniteľným dizajnom hry Jade Empire. V Key of Heaven je samozrejme počas súbojov zobrazovaných strašne veľa efektov a každá z hlavných postáv je jedinečná a ľahko identifikovateľná. Nahrávacie doby sú síce dlhšie, ale pri tej kvalite si radi počkáte.

Herný systém je jediným kameňom úrazu tejto hry, lebo je na jednej strane jednoduchý a intuitívny, ale na druhej strane môže byť pre niekoho neskúseného klincom do rakvy, po ktorej hru odloží. Jedná sa o spomínané sústavy bojových pohybov, ktoré si skladáte a použitie energie Chi, ktorá využíva protichodné pôsobenia piatich živlov. Celá ta teória okolo skladania síl je celkovo pochopiteľná, hra paradoxne zlyháva pri ich vykonávaní. Pri použití Chi smerujete útok analógovým ovládačom, ale je to naslepo a akonáhle ho aktivujete a nepriatelia nie sú presne v trajektórii útoku (nie vždy to platí), tak sa nič nestane.

Pri bojových útokoch zase nemáte pocit, že by sa vaša postava efektívne bránila, ale len útočí a akonáhle si vás vezme do parády nejaký nadupaný boss, tak sa iba pozeráte na smrť svojho hrdinu, proti ktorej nič nezmôžete aj keby ste klikali sebezbesilejšie. Ak sa nájde nejaký šikula, ktorý vie ako na tento problém, tak sa kľudne vyrozprávajte v diskusii, ja som na túto hru naozaj prikrátky. Pritom zvyčajne najväčším problém RPG hier je väčšinou neprehľadné menu plné nezmyselných tabuliek a štatistík. Paradoxne v takto prepracovanej hre je menu zvládnuté bravúrne a zaslúžilo by si herného Oscara.

Už len kvôli tej nádhere by ste si Key of Heaven nemali nechať ujsť. Všetko je presne tam, kde by ste to hľadali aj s nápovedou (okrem spomínaného ovládania), takže sa neskutočne rýchlo môžete naučiť tento titul efektívne hrať. Posledným bodom je spomínané ovládanie, ktoré je aj nie je jednoduché. Zadné shifty slúžia na používanie itemov, Chi a bojových kombinácií. Postavu pohodlne ovládate analógovým ovládačom, ale využitie jedného univerzálneho tlačidla by som zrušil a nahradil so klasickým viac tlačidlovým ovládaním.

Myslím si, že o postavách, prsnatých kráskach, excentrických hrdinoch a exotických bossoch ako vystrihnutých z Final Fantasy netreba v tomto prípade hovoriť. Ak milujete výzvy a zvlášť tie náročné, tak ste na správnom mieste. Toto je skvost, aký na PSP doteraz nebol. Ale je dosť možné, že vás zlomí tak ako mňa a moc srandy si s ním neužijete napriek tomu, že hra skrýva veľa ďalších atraktívnych možností, ako je napríklad obligátne nakupovanie. Priznávam, hra je dobrá, ja som ten najslabší článok. Ale čo už.

Za kvalitným RPG správny hráč aj cez plot skočí, ale otázkou je, že či si pri tom nerozbije nos. Nikdy som nebol konzervatívny tradicionalista, ale po dvoch týždňoch mlátenia do PSP som siahol po práve vydanej klasike Tales of Eternia, pri ktorej som znovu objavil stratený pokoj a chuť do života. Ale verím, že sa ku Key of Heaven ešte vrátim.