Naháňačka za posledným veľkým titulom Switch nám utešene pokračuje. Mnohí korunovali na túto pozíciu už poslednú Zeldu, ale nie všetky série povedali ešte posledné slovo. Nejaký Mario sa hlási na jeseň a chvíľu to vyzeralo, že by tento post mohol obsadiť aj Pikmin 4.

Pravda, od trojky ubehlo desať rokov a mnohí si hovoria „no bolo už na čase“. Nintendo pristúpilo k sérii veľmi poctivo – nielen Pikmin 3 Deluxe, ale aj HD remake 1+2 je dobrým ťahom pre osvieženie pamäti. Je fascinujúce vidieť ako séria začala s niekoľkými druhmi a striktným limitom 30 dní, ktorý našťastie nechala na pokoji v pokračovaniach. Dvojka pridala nové druhy, trojka pridala grafiku či ine veci – a čo tá štvorka?

Novinka začína pekne zhurta, keď nám ukáže, že kapitán Olimar stroskotal, misia sa mu blíži ku koncu, tak si chvíľku zahráte za neho a všetko je akoby jasné vopred. Zbierate rôzne farebné druhy Pikminov, dokonca sa prebehnete na chrbte nového elementu – domáceho miláčika podstatne väčších rozmerov. To je parádne obohatenie pre rozšírenie pohybu i skúmania máp – zrazu sa dostanete na viaceré miesta rýchlejšie, čomu sú prispôsobené aj jednotlivé mapy.

Olimara sa vydajú hľadať ďalší bádatelia, no tí stroskotajú tiež. Tak začína po prológu paralelná misia, kde sa dostanete k slovu aj vy – ste jej súčasťou, vytvoríte si avatara a na vašich pleciach leží väčšina aktivít, lebo ďalší členovia sú nezvestní alebo niekde chrápu. Chce to čas a do polhodiny ste už v starých koľajach – objavia sa ikonické cibule, prídu prvé druhy pomocníkov. Červení Pikmini (odolní voči ohňu) sú šikovní, vyberú prvé žetóny, zvládnu už ťahať aj trblietajúce sa predmety, ktoré obsahujú energiu pre vašu raketu. Vzniká kolobeh a máte stále čo zbierať: Pikminov (narazíte aj na limit), predmety, hľadať si cestu vpred.

Neskôr prídu aj ďalšie druhy, hrateľnosť sa pekne rozrastá. Hneď v prológu uvidíte už aj modrých (idú pod vodu) či žltých (elektrickí), neskôr sa pridajú dva nové druhy. IcePikmin je ľadový a dokáže zmraziť vodu, pekná „fíčurka" pre hru s prostredím. GlowPikmin svieti v noci, čo náramne pomôže pri dvoch novinkách štvorky: maká sa už aj v noci, kedy vyrážate na tzv. Night Time Expeditions a nemusíte byť iba zožraní nepriateľmi. Nočné záťahy sú strategická minihra: posúvate Pikminov po mape, hľadáte zdroje a bojujete s inými. Je to dobré využitie časového rozsahu a odlišnej náplne.

Ďalšia vec sú podzemné mapky, kde riešite rôzne zadania a hľadáte cestu vpred, aj tam sa svetlo neraz zíde. Tie sa síce objavili už v Pikmin 2, ale tu majú väčšiu rozlohu i nápady. Dizajn je iný a dokonca si tu autori vtipne strieľajú zo Super Mario série, keď padáte do levelov cez ikonické rúry (a efektne z nich aj vyletíte).

Ako sme spomenuli, najväčšou (doslova) novinkou je domáci miláčik Oatchi. Pomáha nielen pri pohybe, je aj silnejší, dokáže ťahať rôzne veci či na jeho chrbte cválate a rozbíjate prekážky a kvetináče. Nezabúdajte, že Oatchi môže mať aj rôzne veľkosti – sú dni, kedy utešene rastie a keď sa zobudíte, vďaka XL veľkosti sa otvoria nové možnosti, čo sa dá urobiť na mape. Oatchi sa navyše vyvíja: je nielen väčší, ale aj silnejší (rozbije tým pádom väčšie prekážky), má viac zdravia a rád žerie užitočné predmety.

Práca s okolím či prostredím je špičková, už dlho som nehral premyslenú hru tohto typu – postavy majú čo robiť: makať, snoriť, prenášať čo treba, odstraňovať jasne položené prekážky. Hľadanie zdroja Sparklium sa zdá byť také zdržiavanie, ale vykľuje sa z neho spôsob ako rozširujete pole pôsobnosti. Limit je vždy daný – už ide len o to, akými predmetmi ho splníte.

Štruktúra hry má dobré nápady – hlavné misie s cieľom nájsť Olimara či iné zásadné úlohy strieda s rôznymi vedľajšími, kde môžete odhaľovať rôzne časti máp a venovať sa iným postavám. Dôjde aj na zber rudy, tá je potrebná na výrobu predmetov, len čo sa rozkukáte. Dávkovanie ďalších druhov či noviniek je výborné, hra vás nezavalí príliš skoro. Čo je ešte dôležitejšie, interface je výborný, celkové menu, z ktorého sledujete mapu, žurnál, úlohy – to všetko výborne ladí s hrou.

Drobné vylepšenia sú pri ovládaní, ktoré je lepšie namapované na tlačidlá a pritom je tu viac aktivít. Najmä preháňanie sa na Oatchi je intuitívne, aj zber a pískanie na Pikminov. Kvalitná je aj kamera, ktorá hnevala pár hráčov aj pri trojke (neraz som sa stratil a nechápal, ktorým smerom je mapa otočená), ale tu všetko sedí a má dobré uhly. Pre tých, čo robia chyby, poslúži funkcia „rewind“, kde sa môžete vrátiť cca do minúty a odčiniť chyby alebo riešiť prekážku iným spôsobom. Občas to pomôže, priestor pre záseky sa nájde.

Keď si to premietame, Story Mode toho neobsahuje málo. Čakal som viac-menej repete trojky a zrazu máte čo robiť a baví vás napredovať. Či už s novými druhmi, na podzemných mapách, nočných expedíciách alebo na chrbte Oatchi smerom k novým častiam mapy. Alebo dokonca aj sólo Oatchi nasadenia majú svoje čaro a svojho avatara môžete nechať inde.

Okrem toho obsahuje novinka aj tzv. Dandori Battles, ktoré môžete hrať sólo, aj v multiplayeri. Cieľom je získať na mape viac pokladov ako súper. Ale presne o to isté sa snaží aj own – zozbierať čo najviac Pikminov a na Oatchim jazdiť vpred proti ostatným. Dobrá co-op súčasť je v tom, že dvaja hráči sa môžu pustiť do Dandori bitiek spolu aj proti AI.

Dobre vyladený interface a hrateľnosť je podporený peknou ostrou grafikou. Áno, neradno porovnávať s 20-ročnými hrami, ale hrať po sebe Pikmina 1+2HD a natívnu štvorku, to je rozdiel ako remeň. Ešte viac treba chváliť drobné nuansy typu správanie jednotiek a podobné chuťovky.

Takže Pikmin 4 ide plnou parou vpred a prináša viac noviniek ako od bežného pokračovania čakáte. Teda za 10 rokov sa nápadov zozbiera dosť, ale opäť treba pochváliť Nintendo za to, ako ich zapracovalo.