Séria Double Dragon je tu s nami už od roku 1987 a mnohí tí skôr narodení na ňu majú skvelé spomienky bez ohľadu na to, kde s ňou začínali – automaty, NES, Mega Drive alebo dokonca žlté cartridge z tržnice či kazeta s filmom z videopožičovne. Áno, séria to dotiahla až do filmu, kde fenomenálne vyhorela (pozrite si napríklad náš podcast). A aj keď by sa mohlo zdať, že dni takýchto klasických beat 'em up hier sú už dávno zrátané, nie je to tak. Dôkazom je aj najnovšia časť Double Dragon Gaiden: Rise Of The Dragons, ktorá však okrem klasických prvkov prináša aj nejaké nové. Uvidíme, či hráčov dokážu osloviť.

Príbeh je taká klasika série. Píšu sa 90. roky, svet spustošila jadrová vojna, New York je v plameňoch a v uliciach vládne zločin. Taká klasika, akú sme si všetci prežili v 90. rokoch. Nie je to však úplne bezútešné. Dvaja bratia Billy Lee a Jimmy Lee sú poslednou nádejou na záchranu mesta, takže berú spravodlivosť do vlastných rúk (a nôh) a idú ulice od gangov vyčistiť sami. Teda nie úplne sami. Pomáha im v tom stará známa Marion a aj strýko Matin. To je už dosť svalov pokope na to, aby z ulíc vyhnali aj toho posledného gangstera.

Je to len malá obmena premisy, ktorú už dekády dobre poznáme. Dvaja bratia spolu uliciach, dvaja kamoši spolu na gauči s ovládačmi v rukách. Nejaké menšie príbehové zmeny tu sú, ale o príbeh tu nikdy nešlo a nejde oň ani teraz. A síce som v úvode spomenul štyri postavy, stále sa nič nemení ani na tom, že je hre len pre dvoch hráčov. Môžete si síce zahrať aj sólo, ale v tom prípade prídete o to najlepšie, čo hra vôbec ponúka (a vždy aj ponúkala). Prečo sú tu tie ďalšie dve postavy? Sú na to dva dôvody. Tým prvým je možnosť výberu. V úvode si môžete vybrať zo 4 postáv tú, ktorá vám vyhovuje najviac.

Výber postavy však nie je jediná oblasť, kde vám hra dáva slobodu. Postup príbehovou kampaňou tu nie je lineárny ako v predchádzajúcich častiach, ale sami si vyberáte, do ktorého levelu sa ďalej pozriete. Každý level má svoju tému, svoje prostredie a na záver aj svojho bossa. Samozrejme, nechýbajú ani výzvy, ktoré nájdete v každom leveli. Za to ste následne bodovo odmenení a body môžete v hre využívať na rôzne veci, k čomu sa ešte dostanem, keďže táto časť hry je rozsiahlejšia než bývajú Double Dragon hry zvyčajne.

Poďme ale najskôr k hrateľnosti. Chodíte po uliciach, mlátite nepriateľov prichádzajúcich zľava aj sprava. To dobre poznáte. K dispozícii sú jednoduché útoky, ale aj špeciálne útoky. Na ich využitie však musí mať vaša postava dostatok energie a tú získavate (aj) tlčením nepriateľov. Taktiež dokážete nepriateľov chytiť a ďalej mlátiť, prípadne ich odhodiť. Zo zeme dokážete zbierať zbrane a dočasne využiť aj tie. Majú ale systém opotrebovania, takže vydržia pár úderov a musíte si hľadať nové. Akcia je ale stále zábavná a má dynamiku. Hlavne teda vo dvojici.

Špeciálne útoky sú nielen silnejšie, ale zároveň dokážete zložiť aj niekoľko nepriateľov súčasne. Ak sa vám to podarí aspoň s tromi, získate jedlo na doplnenie života. Toto je mechanika, ktorú sa oplatí využívať, lebo inak je v hre jedla na doplnenie života len poskromne. Zväčša naň narazíte až pred bossom. Navyše si môžete vybrať z viacerých špeciálnych útokov, stačí len vykonať trochu inú akciu, napríklad podržať pri stlačení tlačidla iný smer. Ani to však niekedy nestačí a skončíte s držkou na zemi. V tejto hre to ale pre vás ešte nemusí znamenať koniec.

Vy si síce vyberáte hlavnú postavu, ale nevybraná postava zostáva v zálohe ako tagovací partner. Ak vás život už visí na vlásku, môžete si tagnúť druhú postavu a bojovať s ňou. Toto dokážu robiť obaja hráči a takto sa dostanete k postave s inou sadou schopností. Musíte tak postavy aj dobre spoznať, najmä preto, aby ste vhodne využívali špeciálne schopnosti a neplytvali nimi. Ani tagovať sa však nemôžete kedykoľvek, musíte mať na to dostatok energie. Takže ak si ju miniete na výmenu postáv, už nevykonáte špeciálny útok. Na druhú stranu je tu aj výhoda, že si „odpočívajúca“ postava dokáže zregenerovať časť života.

Dobre, prejdete level a pred vami sú obrazovky, kde si dokážete za získané peniaze upgradovať peniaze. Neoplatí sa tu veľmi rozhadzovať, keďže ak prídete o všetky životy, návrat do hry sa dá len kúpiť. Do hry to ale opäť prináša niečo nové. Musíte premýšľať, či si vylepšíte život, schopnosti, útoky alebo niečo ďalšie. Niektoré vylepšenia dokážete postupne stackovať, inde zase doplníte iné, ktoré sa vám hodí k progresu ďalej. Je to zaujímavý prvok a hre to pridáva na zaujímavosti. Nie som si úplne istý, či to je stále Double Dragon, ale rozhodne to je niečo, čo hru spestruje.

A prečo je dôležité vybrať si misiu podľa seba? Výber ovplyvňuje dĺžku, počet nepriateľov a celkovú náročnosť. Jednu misiu si pri prvom prechádzaní môžete vybrať ako prvú a bude to pomerne rovná čiara vedúca k bossovi na záver. Ak si ju pri druhom prechádzaní vyberiete ako poslednú, už sa bude skladať z troch častí, prinesie viac nepriateľov a dá vám viac zabrať. Hra ponúka takýto dynamický systém, kde sa dĺžka misií líši podľa toho, v ktorej fáze si ju vyberiete. Na začiatku je krátka a jednoduchá, na konci sa skladá z troch samostatných častí, prvé dve majú aj vlastných minibossov. Opäť je to niečo, čo primárne nemáte asociované s touto značkou, ale spestruje to hru.

A zároveň to už naznačuje roguelite elementy, ktorými je táto hra obohatená primárne. Ak už vás raz nepriatelia naozaj dorazia, musíte ísť od začiatku zresetujú sa vám vylepšenia, prídete o peniaze a aj o progres. Keď ale začínate od nuly, môžete si vybrať inú cestu. Napríklad viete, že vám, niektorý boss narobil problémy, tak si ho dáte na začiatok, nech je najľahší. Alebo len chcete vidieť levely, ktoré ste predtým nevideli. Zároveň sa tak oplatí ku hre vracať a môžete ju neskôr aj prechádzať s inými postavami. Okrem základných 4 si viete odomknúť ďalších 9, kedy prakticky hráte za nepriateľov. Len si nie som istý, či ma bavilo začínať od začiatku.

Vizuálne je to trochu nuda. Nemá to ten štýl klasických častí ako dvojka napodobnila štvorku. Nepôsobí to ani moderne. Napríklad z postáv mám dojem ako z hier v ére NeoGeo Pocket Color. Nedá sa povedať, že by sa mi vizuálne hra páčila. Chýba jej identita, len pôsobí ako retro, ale občas možno trochu prvoplánovo. Prešiel som ju niekoľkokrát a nepamätám si jedinú melódiu, čo tiež nie je práve najlepšia vizitka. Síce sa nedá povedať, že by bola hudba pri hraní otravná alebo celkovo pôsobila negatívne, no nie je to niečo, čo by vám utkvelo v pamäti.

Double Dragon Gaiden: Rise Of The Dragons je zábavná kooperačná akcia, ktorej vlastne ani veľmi nemám čo vytknúť, no aj tak mi v nej niečo chýbalo. Možno je to ten pocit, že hrám Double Dragon hru. Okrem príbehu a postáv to má úplne inú identitu. Nie zlú, ale nebolo to úplne ono. Navyše je hra vlastne dosť krátka. Síce ju môžete opakovať, ale reálne ju neprejdete možno prvé dva razy a potom už to pôjde veľmi jednoducho, každé prejdenie zaberie do dvoch hodín a to je máličko. Stále to však nie je zlá hra, len nemusí byť presne tým, čo očakávate.