Veľa vecí dnes v hrách považujeme za samozrejmé a ani si nevieme predstaviť, že by tak hry nefungovali – príbeh, prestrihové scény, rámcovanie scén, dráma, využívanie hudby na zvýraznenie emócií aj postáv a podobne. Využíva sa to dnes už bežne a to aj v hrách, ktoré si na príbehu nedávajú záležať. Moderné Doomy napríklad neboli až tak príbehové, ale aj tie podobné prvky využívali. Chcete vedieť, odkiaľ pochádzajú ich korene? To teraz môžete jednoducho a navyše zábavne zistiť. Jednou z prvých hier, ktorý s týmito trópmi pracovala, bola akčná hra Karateka. Vyšla v roku 1984 a bola to vôbec prvá hra, ktorá stavala na nejakých filmových prvkoch a ukázala, aký bude v budúcnosti potenciál hier, pričom sa na nejakých 5 rokov stala benchmarkom v tejto oblasti.

Za hrou stál vtedy mladý Jordan Mechner, ktorý sa neskôr preslávil ako tvorca legendárneho Prince of Persia, ale bola to práve hra Karateka, ktorá sa stala významná pre herný priemysel a bez nej by nikdy ani Prince of Persia nevznikol. Detailne sa na príbeh vzniku tejto dôležitej hry pozriete v novom interaktívnom dokumente The Making of Karateka, ktorý prinášajú skúsení borci z Digital Eclipse, ktorí už oživili mnoho klasických hier formou remaku či remastru. Tu ale išli o kúsok ďalej a vytvorili niečo iné.

Interaktívny dokument je asi najlepší popis na tento titul, aj keď to podľa mňa nevystihuje dokonale. Pod tým si predstavíte niečo, čo sledujete a tu a tam niekde ťuknete. Ale to nie je pravda. Budete veľa sledovať, budete veľmi veľa počúvať, budete veľa čítať a budete aj veľa hrať. Je to taký mix všetkých možných zážitkov a materiálov, ktoré sa o hre Karateka dali zozbierať, pričom sú veľmi rozumne zoradené tak, aby sa tieto činnosti striedali. Budete si pozerať dobové dokumenty, čítať kúsky Mechnerovho denníka, potom si pozriete jeho spomienky na tvorbu hry vo videu a následne si aj niečo zahráte.

Avšak aj názov považujem za trochu zavádzajúci. Dokument je síce o tvorbe hry Karateka, ale jeho jadrom je podľa mňa samotný Mechner. Tvorcov možno zaujal viac ako samotná hra a preto sa veľká časť materiálov venuje práve jemu, jeho vplyvu na herný priemysel a jeho strastiplnej ceste k tomu, kým sa Karateka dostala na pulty obchodov. Ale to vôbec nie je negatívum, práve naopak, vie to byť veľmi inšpiratívne a možno to niektorých nakopne k tomu, aby sa tiež pustili do nejakej svojej vášne, pokojne aj do tvorby hier.

Príbeh začína s mladým 16-ročným Mechnerom, ktorý sa púšťa do tvorby svojich prvých hier. Respektíve svojej prvej hry, ktorá je na princípe Asteroids, keďže vtedy sa k „vykrádaniu“ herných konceptov pristupovalo ešte trochu inak. Dozviete sa viac o tom, ako sa Mechner dostal ku hrám, ako vlastne tieto rané hry vznikali. Uvidíte tiež veľa jeho dizajnových dokumentov (čo sú vlastne často len počmárané listy papiera, ale dáva vám to pohľad na to, že každá hra vlastne dodnes vzniká v prvom rade na papieri) a čo je najlepšie, dokážete si ich aj sami zahrať. Nezáleží pritom na tom, že tie hry nikdy naozaj nevznikli. Tu ich nájdete v hrateľnej podobe.

Týchto jeho raných hier je tu niekoľko. Všetky sú v zásade rovnaké alebo veľmi podobné. Sú taktiež aj veľmi dôležité, keďže ukazujú, ako už od svojich začiatkov chcel Mechner v hrách rozprávať príbehy. Ku hre v Asteroids štýle vážne nepotrebujete nejaký príbeh, animácie a podobne. Ale Mechner tu s nimi aj tak skúšal pracovať. Napríklad v prípade hry Deathbounce (ktorú sám vydal až v roku 2012) môžete vidieť, ako sa od jednoduchého konceptu pomaly približoval k verzii, ktorá mala svoj vlastný sci-fi príbeh a v posledných iteráciách aj nejakú tú úvodnú animáciu. Teda niečo, čo dnes zvykneme nazývať cutscéna.

Tento Deathbounce je dobrým príkladom toho, ako vlastne táto dokumentárna kolekcia funguje. Máte tu niekoľko rôznych prototypov hry a nakoniec aj modernú verziu, ktorú vytvorili v Digital Eclipse. Tá nejako veľmi koncept nemení a ani nepridáva niečo naozaj nové. Vývojári vlastne dokončili hru, ktorá nikdy predtým hotová nebola. K tomu pridali nejakých pár efektov navyše a trochu to modernizovali. Nazvali to Deathbounce: Rebounded a je z toho pomerne slušná twin-stick akcia, ktorá dokáže zabaviť aj dnes.

Okrem Deathbounce tu nájdete ešte dva ďalšie jeho projekty, ktoré si dokážete aj zahrať. Oba sa nesú v podobnom duchu a tiež neboli nikdy dokončené. Ale je fajn vidieť a zažiť, ako vám herná história doslova ožíva v rukách. Navyše to teda nie je len o tých hrách samotných, ale je k nim aj obrovská kopa sprievodných materiálov, ktoré vám priblížia ich dizajn, vznik, nápady, iterovanie alebo dokonca aj nejaké tie zmluvy či korešpondenciu s vydavateľmi. A teda doplnené je to aj výpoveďami Mechnera a jeho otca (ktorý synovi pomáhal a neskôr zložil hudbu pre Karateka).

Dokument je rozdelený do 5 pekne rámcovaných kapitol, ktoré vás prevedú od úplných začiatkov až po úspech hry Karateka a jej následný vplyv. Každá kapitola obsahuje obrovskú kopu materiálov rôzneho druhu, takže v každom budete čítať, sledovať a aj hrať. Delenie dáva zmysel nielen z chronologického, ale aj z logického a naratívneho hľadiska, takže ak by sme to brali ako dokumentárny film, je to veľmi dobre vystavané. Navyše vďaka miešaniu foriem nenastane to, že by ste sa nudili. Raz robíte jedno, potom zase druhé, nuda tak nenastupuje.

Obrovskou výhodou je tiež to, že sú mnohé z použitých materiálov autentické, takže tu vidíte Mechnerove skice, jeho čmáranice a kadečo iné. Akurát teda jeho denník nie je priamo vytrhnutý, ale sú to úryvky v textovej podobe, medzi ktorými sa postupne preklikávate. Samozrejme, neskôr narazíte aj na manuály, obaly a podobne. Je tu toho naozaj veľa a neraz to ručné písmo nebudete vedieť ani dobre prečítať. Inokedy zas oceníte to, že sa priamo môžete pozrieť napríklad na zmluvy medzi Mechnerom a vydavateľom. Nepôsobí to teda umelo alebo fejkovo.

Ako postupne prechádzate až ku Karateka, dozvedáte sa nielen zaujímavosti o Mechnerovi a vzniku hry, ale aj o vtedajších technológiách a iných veciach. Napríklad ako Mechner animoval pohyby postáv. Využil na to rotoskopiu, teda proces, ktorý kedysi využili Disneyho animátori pri Snehulienke a sám Mechner si to ešte neskôr zopakoval pri Prince of Persia. Nahrával napríklad svojho otca pri behu a iných pohyboch. To potom podľa frejmov prekresľoval a by si viete tento proces priblížiť, dokonca si aj nastaviť priehľadnosť, aby ste mali lepšiu predstavu o tom, ako to zhruba funguje. Skvelé je, že to dopĺňajú aj videá iných známych herných vývojárov, napríklad Tom Hall (Doom) a John Tobias (Mortal Kombat).

Dozviete sa tiež viac o skladaní hudby a o tom, aké limity kedysi predstavoval populárny počítač Apple II, pre ktorý hra vznikala. Tam museli pracovať s hudbou opatrne, keďže počítač nezvládal aj hudbu aj animáciu súčasne, takže pri zvukoch musela byť scéna vždy statická. Nakoniec to dopadlo dobre a zvuk tak v rámci hry pekne buduje atmosféru. Potom sa dozviete aj o rozdieloch medzi jednotlivými platformami – že C64 verzia ide strašne a že Atari 400/800 verzia si mohla dovoliť viac aj v oblasti zvuku a hudby.