Do začiatku regulárnej sezóny v zámorskej NBA ostáva ešte pár týždňov. Prestávka medzi finále, v ktorom dominovali Denver Nuggets nad Miami Heat a 24. októbrom, kedy sa začne ďalší kolotoč 82 zápasov základnej ligy a následne play-off, bola dlhá. Po basketbale hladní fanúšikovia vedia, že pred prvým rozskokom sa vždy ešte dostaví jedna dôležitá udalosť, ktorá čiastočne môže zahnať ich chuť po brutálnych smečoch, neuveriteľných trojkách a prienikoch pod kôš s nezastaviteľnými crossovermi. Tou udalosťou je vydanie NBA 2K hry pre daný rok, v tomto prípade verzia 24, s ktorou je spojená postava Kobeho Bryanta.

Po tom, ako sme si minulú sezónu pripomenuli najlepšieho basketbalistu všetkých čias, Michaela Jordana v sérii výziev z jeho reálnej kariéry, nebolo vôbec ťažké odhadnúť, na ktorú z ďalších veľkých postáv tohto športu sa zameriame  v roku 2024. Predsa len, „zásadných” nositeľov dresu číslo 24 nie je až toľko, a tak bolo viac-menej jasné, kto sa stane nositeľom pochodne. KobeBryant, a.k.a Black Mamba zahviezdi v „Mamba Moments” móde pozostávajúcom zo 7 zápasov, ktoré zadefinovali jeho životný odkaz v lige. Od 4. zápasu semifinále západnej konferencie v roku 2001, až po zápas číslo 7 vo finále NBA v roku 2010. V tomto móde je všetko zamerané na Kobeho, od jeho takmer dokonalej grafickej podoby meniacej sa počas rokov, až po také typické pohyby, emócie a gestá. Fanúšikom zaplesajú srdiečka od radosti a niektorým možno pri znovuprežívaní týchto momentov, ktoré navyše viete ovplyvňovať vlastnou hrou, unikne aj jedna dve slzičky z oka.

Mamba Moments sa teda točí výhradne okolo basketbalistu, ktorý na začiatku svojej kariéry hrával s dresom číslo 8, aby potom zmenil číslo za 24. Pre odomknutie ďalšej výzvy zo spomínaných siedmich musíte tú aktuálnu splniť aspoň na jednu z troch hviezd, pričom hviezdy reprezentujú rôzne „úlohy” v danom zápase. Vyhrať, skórovať XY bodov, získať Z doskokov – to sú jedna, dve alebo tri získané hviezdy. Takto naškrabkané hviezdy sa následne dajú vymeniť v ingame obchode za špeciálne predmety s Kobe tematikou.

Keď už sme spomenuli ingame obchod, povenujme sa mu na chvíľu. Mikrotransakcie do veľkej miery ničia celú NBA 2k sériu dlhodobo. Prečo? Odpovedí je viacero, od toho, že technologicky býval vždy problém s nákupom za ingame peniaze najmä v zmysle pomalosti. Lenže ešte horšia je ďalšia rovina. Akokoľvek sa budete snažiť, najmä v online zápasoch nebudete schopní vyhrať nad hráčmi, ktorí si svoje postavy vyboostovali za reálne peniaze. Pay-to-win nie je novinka, lenže pay-to-win v plnohodnotnej (rozumej za plnú cenu nakúpenej) AAA hre je niečo, čo si tvorcovia mohli odpustiť. Na druhej strane, keď im to funguje už pekných pár rokov a hráči zjavne nemajú problém do rozvoja postáv investovať reálne peniaze, prečo by s tým vôbec 2K malo niečo robiť, však?

Zoznam ďalších režimov je viac-menej štandardný. Rôzne režimy líg, dokonca aj s podporou historických, kartovo založené módy (t. j. zbierajú sa „papierové” kartičky hráčov, aby ste si nakoniec vyskladali váš dream team), ženská verzia NBA - WNBA, online zápasy atď. Niektorých určite poteší zjednodušený a balastu zbavený mód My NBA Lite, kde absentujú veci ako výmeny hráčov a podobne, avšak o to viac sa zameriava iba na zápasy a progres vášho obľúbeného tímu v lige.

Veľkým lákadlom zvyčajne býva ešte režim MyCareer, kde si vytvoríte vlastného hráča a pokúšate sa s ním dobyť basketbalový svet. Lenže aj MyCareer už viacero ročníkov po sebe skôr kritizujeme, ako chválime. Nepáčil sa nám plytký príbeh a najmä obrovské virtuálne mesto, kde sa chtiac-nechtiac musíte pohybovať, čo odvádza fókus od basketbalu k úplne nezmyselným činnostiam typu skejtovanie alebo nakupovanie stavebníckych prilieb, aby ste sa mohli popýšiť pred neznámymi ľuďmi na uliciach. Ako sa MyCareer zmenil v aktuálnom ročníku? Príbeh ako taký zmizol. Jednoducho ste hráč, ktorého otec i dedo boli v NBA svojho času hviezdami a vy musíte dokázať, že ste právoplatným pokračovateľom svojho basketbalového rodu.

Príbeh je podaný úplne základnou formou, bez špeciálnych animácii, intra alebo čokoľvek iného. Aj počas neskoršieho hrania sa iba občas dostanete k „vedľajším” úlohám, a tak je pocit z toho, že si vytvoríte hráča a sledujete jeho cestu NBA, skutočne len prázdnou pozlátkou. Ale, paradoxne, ešte väčšou pozlátkou je samotné mesto, ktoré dostáva rovnako, ak nie ešte viac pozornosti ako inokedy. Čiže všetko to, čo na meste nemáme radi (cestovanie, plné ulice, míňanie ingame peňazí atď.)zostalo zachované a tam, kde sa malo opravovať, sa neopravovalo.

Ani po stránke hrateľnosti sa toho až tak veľa nezmenilo. A keď píšeme „až tak veľmi”, v podstate tým myslíme, že takmer nič. Keby sme vám dali odohrať jeden zápas v 23-ke a jeden zápas v 24-ke, asi budete mať problém identifikovať, ktorá je ktorá verzia. Zachytili sme dve pozorovateľné zmeny, dobrú a zlú. Zlou je upravený merač presnosti streľby, ktorý sa nám zdá veľmi nekonzistentný a niekedy nekorešponduje s tým, aký dobrý strelec je daný hráč a ani s tým, ako veľmi obsadený/bránený/voľný sa v momente zakončenia nachádza. Druhá, tentoraz pozitívna novinka, je ProPLAY, čo je technológia, kedy pohyby a animácie tých najlepších hráčov nevznikli ako výsledok z motion caputure ale tým, že sa analyzujú priamo záznamy so zápasov a pohyby hráčov sa prenášajú 1:1 do hry. Novinku dokumentuje napríklad toto video, kde je zachytená útočná akcia Kevina Duranta v zápase a následne pretransformovaná do ingame animácie. Výsledok je výborný.

Pri ProPlay a pri veľkej kope ďalších pokročilých funkcií, alebo dokonca aj celých herných módov, si treba dávať pozor. Sú totiž dostupná iba pre verzie hry na Playstation 5 a Xbox X/S. Pre istotu si tak radšej pred zakúpením titulu skontrolujte, či vôbec vami zvolená verzia (prstom veľmi neslušne ukazujeme najmä na PC hráčov) obsahuje to, na čo sa najviac tešíte.

Skúsme to možno so všetkými športovými, cyklicky sa opakujúcimi titulmi inak. Povedzme si, akú hodnotu majú pre niekoho, kto vlastní predchádzajúci (alebo pred-predchádzajúci) ročník a potom si povedzme, akú známku má v očiach niekoho, kto k sérii pristupuje po niekoľkoročnej prestávke. V prípade tohto basketbalu by prvý dal známku 6 a druhý možno 8 až 8,5. U nás to ale takto nefunguje, a tak je výsledná známka taká, akú vidíte vo verdikte. 24-ka je skrátka o povestný chlp horšia ako 23-ka, pričom úplne zámerne hovoríme jednak o hre samotnej, ako aj o športovcoch nosiacich počas svojej kariéry dresy s korešpondujúcimi číslami.