Potreba ovládania ostatných a snaha o absolútnu kontrolu všetkého je hlboko zakódovaná v ľudskej DNA. Tisíce rokov trvajúce napĺňanie morálne pochybných ideológií hŕstky „vyvolených” jedincov umožnil vznik zákonov, ktoré udržiavajú ľudstvo pevne v hrsti už od zrodu prvých civilizácií. No či už to boli prastarí Egypťania s Ma’at konceptami, cirkev s prekladmi zničenou Bibliou a desatorom alebo brilantný Isaac Asimov so zákonmi robotov, každá z historických podôb zákonnej kontroly vždy súperila s intenzívnou snahou o jej popieranie, čo vrcholilo krvavými konfliktmi, vojnami a rozpadom systému. Preto nie je ani počudovania hodné, že za svoje hriechy podobne zaplatilo aj honosné a pokrokmi preslávené mesto Krat, v ktorom kedysi spolunažívali v harmónii s ľuďmi obdivuhodné, no zákonmi zviazané mechanické bábky.

Stvoritelia mechanických bábok precízne pretkali ich existenciu štyrmi pravidlami, a tak pre svoje bezpečie vytvorili poistku známu ako Grand Covenant:
1. Bábka musí poslúchať všetky príkazy svojho stvoriteľa.
2. Bábka nikdy nesmie ublížiť svojmu stvoriteľovi.
3. Všetky bábky musia ďalej chrániť a slúžiť ako svojim stvoriteľom, tak aj mestu Krat.
4. Bábka nesmie klamať.

Čo by sa však stalo, keby bábka klamať mohla? Čo ak by sa akýkoľvek či dokonca všetky zákony stali pre bábku zrazu irelevantnými, a tak by sa jednoducho tieto bezduché schránky z ľudských oťaží vytrhli, obrátili sa voči svojim majstrom a zaplavili viktoriánske ulice krvavými potokmi...?

Štvrtá stena klamstiev prelomená

Šikovné japonské ručičky vývojárov From Software definovali to, čo dnes poznáme ako soulslike žáner a pokusov o napodobenie ich remesla bolo od roku 2009 už nespočetne veľa. Lies of P je indie nováčikom na bojisku padlých uchádzačov o Souls titul, ktorého by ste (naivne) až priveľmi ľahko dokázali označiť za ďalší pekne vyzerajúci klon, no tu by ste sa fatálne zmýlili! Ak by som vám ako fanúšikovi žánru vložil do rúk ovládač a bez uvedenia akéhokoľvek kontextu vás nechal hrať, dozaista by ste označili hru za atmosférické spojenie Bloodborne s technickým nasledovníkom Sekiro a rozšírili ňou bohaté portfólio autorov z From Soft.

Kórejské duo Round 8 Studio a Neowiz Games totižto dokázalo niečo zdanlivo nemožné, keď vytvorili kontextovo pútavý, technicky takmer bezchybný a herne návykový projekt, ktorý sa stal okamžitou kultovkou, čím si doslova cez noc vyslúžili nielen poriadne meno s rastúcou základňou fanúšikov, ale aj si jednoznačne obhájil svoju,dnes už častokrát kontroverznú, Souls nálepku. A tak už predtým než sa vôbec naplno ponoríte do spleti krvavých lží, je vám prezentované prvé veľké klamstvo. A tým je práve fakt, že dobrodružstvo excelentne adaptujúce príbeh talianskeho spisovateľa Carla Collodiho vlastne vôbec nie je vytvorené tímom skúsených „soulsovkárov", ale prvým veľkým projektom štúdií, od ktorých môžeme čakať ešte veľké veci!

Kov prebúdzajúci sa k životu

Magická energia, známa ako Ergo, dala v Krate život futuristicky dizajnovaným bábkam, ktoré vznikli spojením myslí skúseného vynálezcu Geppetta a geniálneho bohéma Venigniho. Do najhlbšieho vnútra ich existencie bol uzamknutý princíp Grand Covenant a ľudia tak nažívali v Krate nielen v harmónii s bábkami, ale zároveň vďaka rozsiahlej automatizácii začalo mesto výrazne prosperovať. Avšak vek rozmachu netrval večne, nakoľko metropolu v rozkvete zaplavila hrozivá pandémia, známa ako Petrification Disease. Tá začala meniť krv ľudí v modrú, koža formovala kryštály či kamenné šupiny a navyše tieto stvrdnuté schránky ľudských bytostí stratili aj akúkoľvek inteligenciu. Mesto zaplavené zmutovanými monštrami vstúpilo do karantény a odsúdilo tak všetkých rezidentov na istú smrť. Nikto však nielenže netušil, odkiaľ sa takáto hrozivá choroba objavila a akú katastrofu prinesie, ale ani to, že sa nad Kratom zbiehajú ešte temnejšie mraky...

Deň kedy vypukla takzvaná Puppet Frenzy, vstúpil do moderných mestských dejín ako najkrvavejšia udalosť od jeho vzniku. Bábky sa otočili proti svojím stvoriteľom uprostred grandióznej prezentácie ich budúcnosti (Grand Exhibition) a malebné ulice dostali čerstvý červený náter. Poistka nefungovala, stovky bábok začali masovo vraždiť, ničiť všetko navôkol a z mesta, v ktorom nádej už takmer vymrela, zostala iba hŕstka preživších. Zo sutín sa vyhrabali iba tri frakcie, ktoré fungovali v Krate aj pred jeho pádom, no dnes je z nich len chabý tieň mocných klanov. Workshop Union je spojenie industrialistov ašpirujúcich k modernizácii a technologickému posunu (Venigni, Eugénie, Geppetto). Objavitelia Erga sa prezývajú Alchemists a i napriek poklesu svojich členov sa aj naďalej zakrádajú a kujú pikle hlboko v útrobách mesta. No a pohromami rozprášení a častokrát pomätení militanti známi ako Stalkers sa zase rozhodli umlčať každého, kto ich osloboditeľským plánom nevyhovuje.  

No a tu nás linka minulých hrôz privedie až do súčasného Kratu. Do Kratu, v ktorom sa stratil Geppetto, vzbura bábok aj hrozivá pandémia naďalej zúria a osud zruinovanej technologickej metropole je naivne vložený do mechanických prstov zabudnutej bábky. Tajomný hlas vychádzajúci zo žiarivo modrého motýľa prebúdza jemným dotykom na hrudi nevládne kovové telo Pinocchia, zamknutého v opustenom vlaku a poveruje ho nájdením hotelu Krat. Bábka odetá v ľudskom šate, s tvárou chlapca, nerozpoznateľnou od akejkoľvek ľudskej, tak nasáva svoje prvé Ergo, stavia sa z kresla, pripína si klietku s bábkovým cvrčkom Gemini za opasok a so zbraňou v ruke opúšťa vozeň. Zmätený chlapec sa ocitá na hlavnej vlakovej stanici Kratu, a pod vašou kontrolou tak už čochvíľa jeho nevinné detské ruky ostrieka žeravý olej bábok...

Skrytá mágia hotela

Všetci to už dobre poznáme, takže to iba preletím. Lies of P je vďaka svojím mechanikám, akými sú dodge, parry, výdrž spotrebovávaná útokmi, atribútmi vylepšovanej postave, extrémne ťažkým bossom, checkpoint staniciam obnovujúcim porazených nepriateľov, dizajnu sveta či popisu všetkých predmetov pravou soulsovkou, a to skutočne skrz-naskrz. Napriek tomu, že tu chýba viacero vylepšení, ktoré predstavil pre žáner v roku 2022 Elden Ring (stamina sa spotrebováva všade, dlhé trasy za bossmi po smrti, pomalšie súboje) a hra je skôr výsledkom glorifikácie dizajnu titulov ako Dark Souls či Bloodborne, titul všetky pre tieto hry typické elementy zvláda na skutočne obdivuhodnej úrovni. Navyše k tomu predstavuje aj dosť vlastných nápadov ozvláštňujúcich dobre známe prvky a je tak skutočne mimo originálnych Souls titulov zatiaľ najlepšou adaptáciou, akú som kedy hral.

To akú zbraň si pre Pinocchia pri opúšťaní vozňa zvolíte, už tradične veľa neznamená. Tutoriálová oblasť Kratskej stanice potrápi iba tvrdohlavých, nakoľko tu vás hra prinúti naučiť sa esenciálnosť parry mechaniky, ktorej náročnosť by mohla veru súperiť aj so Sekirom. Po rozsekaní niekoľkých desiatok agresívnych bábok a prvého bossa (Cirkusový majster), budete odmenení pohľadom na pompézny hotel Krat, kde sa po prvom klamstve umožňujúcom vstup začne diať tá pravá Ergo mágia. Ergo padajúce z nepriateľov sa stane vašou menou pre nákup čohokoľvek, ale zároveň aj platidlom pre levelovanie atribútov Pinocchia. V hoteli nájdete hneď niekoľko postáv, ktoré vám ho za nejaké predmety s radosťou zamenia. Magický hlas, ktorý Pinocchia prebudil, patrí nádhernej modrovláske Sofii. Ako takzvaný Ergo whisperer dokáže cítiť jeho energiu a pretransformovať ju do jedného zo šiestich atribútov (Vitality – životy, Vigor – výdrž, Capacity – nosnosť, Motivity – sila útokov, Technique – obratnosť útokov, Advance – elementálne útoky aj odolnosť voči nim).

Majiteľka hotela Antonia Cesasani je kvôli hrozivej Petrifikačnej chorobe odsúdená na vozík, a tak poskytuje vo svojej nevládnosti aspoň útočisko preživším. Bábkoví sluhovia Polendina (bežná výbava) a Pulcinella (vylepšenia arzenálu) majú tiež určené stanice a kedykoľvek ochotne predajú unikátne predmety zo svojich zbierok. Odborníčka na zbrane Eugénie vám vylepší akúkoľvek bakuľu, poskladá novú alebo zvýši jej špecifické atribúty. Naproti nej sa nachádza samým sebou pohltený génius Lorenzini Venigni, starajúci sa (vylepšením, postavením novej, výmenou) o unikátnu Legion arm protézu, nahrádzajúcu ľavú ruku protagonistu. Postupom hrou sa v hoteli objavia aj ďalšie NPC postavy s unikátnymi questami a vlastnými príbehmi, ktoré pridávajú svetu zase o niečo viac na uveriteľnosti.

Jednou z takých je aj nezodpovedne správajúci sa otec Pinocchia, skrývajúci sa v koči blízko finálneho bossa druhej kapitoly. Génius Geppetto sa vynorí krátko po tom, čo Pinocchio po prvýkrát v nechápavej hrôze okúsi ľudskú krv. Odchádzajúc do hotela poverí syna dozaista samovražednou misiou a vyšle ho skúmať zdroj do nebies šľahajúcich bleskov. V hoteli potom poskytne ďalšiu stanicu ako pre rozpravu, tak aj na upgradovanie takzvaných, a teraz si nerobím srandu, P-Organs. Každopádne vnútornosti nášho Pinocchia disponujú viacerými možnými vylepšeniami (efektívnejšie a väčšie množstvo elixírov zdravia, lepší dodge, viacero amuletov/vrhacích predmetov,...), ktoré si za z bossov získané kryštáli Quartzu odomknete. Psou maskou zdobený Alidoro sa môže objaviť neskôr a za Ergo kryštály z bossov predávať unikátne predmety (amulety a zbrane ako roztvárajúci sa dáždnik, trojzubec, kosa s bičom,...). Nebude chýbať ani „lekárnik“ a hrdý emo ambassador Giangio, predávajúci za Gold Coin Fruit takzvané želacie kamene.

Od nevinného dieťaťa až po nástroj hromadného ničenia

Dominantou a dôvodom pre vracanie sa k hre aj po rozmlátení ovládača je rozhodne pestro prenikavou a ostro agresívnou paletou zvukov, animácií a kombo útokov disponujúci súbojový systém. Všetci vieme, že podobné hry majú vo zvyku trestať zbrklosť či chaos a klamstvá Pinocchia sú teda nekompromisne brutálne nielen vo svojom štýlovom boji, ale aj v jeho obťažnosti. Od začiatku na hráča autori apelujú s dôležitosťou odrážania nepriateľských útokov a progresom sa mechanika stáva iba ťažšou a esenciálnejšou, nakoľko útoky nepriateľov sú každou kapitolou agresívnejšie, rýchlejšie a pre životy Pinocchia ničivejšie. Základná blokovacia mechanika zmierni utrpené poškodenie, no jej správne načasovanie odrazí nepriateľský útok, čím sa u nich začne budovať pomyselný stagger meter, po ktorého naplnení nepriateľ stratí rovnováhu a zostane otvorený ťažkému útoku (indikované červeným škrabancom).

Po zásahu nepriateľom zbledne protagonistovi časť životov, ktorú si pri dostatočne rýchlom protiútoku môžete opäť zregenerovať, ako to bolo aj v Bloodborne. Mechanika je tu navyše ešte tak trochu prekrútená, nakoľko zblednuté životy dostanú po vašom zásahu aj bossovia a nepriatelia, no im sa toto zdravie pomaly automaticky dopĺňa, ak na nich dostatočne efektívne neútočíte. Celé nepriateľské zblednuté zdravie však ľahko zničí jediný stagger útok. Rýchlu regeneráciu počas napätých chvíľ vám tradične poskytne limitovaný počet elixírov, reprezentovaný akousi príručnou baterkou nazvanou Pulse Cell, obnovujúci sa pri každom aktivovaní takzvaných Stargazerov (alternatíva bonfire). Aktivita je tu ale opäť odmenená, lebo v momente, keď sa vám všetky baterky minú, dostávate útočením možnosť jednu Pulse Cell opätovne nabiť. Obnovovanie je obmedzené vždy iba na jednu zdravotnú injekciu, ale neobmedzený počet ráz. V kombinácii so schopnosťou pre jej automatickú regeneráciu je pravdepodobné, že sa dostanete v danej kapitole zas o niečo ďalej.

Pinocchio je väčšinu času v brutálnych súbojoch kompletne pokrytý olejom, modrou alebo červenou krvou a uspokojivejšieho pocitu ako explózia bábky či iného monštra pod váhou vašej zbrane niet. Ozvláštňujúca je aj možnosť ťažkými útokmi zlomiť nepriateľské zbrane. Surovosť ale dopĺňa aj unikátna mechanika skladania zbraní, kvôli ktorej je každá zbraň v hre zložená z dvoch súčastí, teda rukoväte a samotnej čepele, ktoré môžete ľubovoľne spájať. Chcete spojiť rukoväť rapíra s raketovým kladivom, elektrický brúsny kotúč s rukoväťou šable, elektrický palcát a rukoväť z kopije alebo akýkoľvek podobný nezmysel ? Dozaista môžete, aj keď efektivita takýchto zbraní bude už otázna. Každá zbraň disponuje iba jedným dominantným atribútom – bodanie alebo sekanie (UI však tento rozmer nekomunikuje dostatočne jasne). Ak sa však pohráte so scalingom jednotlivých zbraní, určite dokážete postupne vyskladať ideálnu zbraň, veď predsa možnosť úpravy je vždy vítaná.

Každá aktívne používaná zbraň má svoju výdrž, ľahko obnoviteľnú v lakti protagonistu skrytou brúskou. Navyše ponúkne aj viacero tipov brúsnych kameňov, pridávajúcich rôzne limitované efekty. Čepeľ si tak obohatíte o ohnivý, elektrický či jedovatý efekt, zvýšite obranu alebo aj nabíjanie Fable Arts. Tie sú akési manou aktivované špeciálne silné útoky, limitované na konkrétnu zbraň a nakoľko ich nie je v hre priveľa, každý útok je jedinečný. Fable mana sa obnovuje útočením, čo opäť iba motivuje k agresivite. Oplatí sa vysvetliť aj extrémne dlhou animáciou nabíjanú aktivovanú kocku (Wishing Cube), vďaka ktorej si s jednorazovými želacími kameňmi zregenerujete zdravie, staminu, zvýšite útoky či posilníte útoky vyvolaných pomocníkov v bossfighte a tak podobne.

Kapitolou samou osebe je aj selekcia ôsmich, pomerne ničivých Legion Arm protéz a vzhľadom na využiteľnosť by som ich zoradil nasledovne: Základná kovová ruka je, žiaľ, iba kozmetická, veľmi situačná Deus Ex Machina zapúšťa míny do zeme, šikovná Puppet String ich zase pritiahne k Pinocchiovi, druhá odomknutá Fulminis zasiahne nepriateľov elektrickým prúdom, pre bezpečný odstup poslúži delo s ďalekým dostrelom Falcon Eyes, extrémne efektívny plameňomet Flamberge nikdy nesklame, no prvé miesto si rozhodne zaslúži vybuchujúci štít Aegis, ktorý po upgradoch zvládne aj parry či protiútok. Každý mechanicky, dizajnovo aj herne unikátny kus kovovej protézy si môžete za jeden ozubený cylinder vylepšiť a zvýšiť tak aj jej celkový potenciál v boji. Tento element hry sa teda podobá celkom Sekiru, avšak ruku pre vertikálny pohyb tu, žiaľ, nenájdete.

Po Belle Époque chodníčku, viktoriánsky za ručičku

No povedzte, koho by nelákala Belle Époque idylka a pohlcujúci viktoriánsky steampunk, v ktorom bábky a nenásytné Carcass monštrá vraždia jedna radosť? Ak súhlasne prikyvujete a obdivovali ste estetiku napríklad aj v takom Bloodborne, tu budete ako doma (šialenci)! Dizajn sveta na prelome technického storočia, prepojenosť lokácií inteligentnými a častokrát tematicky opodstatnenými skratkami, steampunkovo umelecké smerovanie či paletová a technologická rozmanitosť každej z jedenástich precízne vytvorených kapitol organicky rozvíjajú ideu, že ste v tele nie veľmi skúseného protagonistu, vyslaného na skutočne zdanlivo samovražednú misiu. No aspoň sa máte na čo pozerať navôkol, takže heeeej...?

Každá kapitola odhalí jedinečnú časť Kratu a aj keď ich kilometráž či množstvá nie sú najväčšie, každý nový pohľad vyvoláva ten wau ohromujúci efekt, kedy nie je vôbec jasné, kde skúmanie začať. Avšak či sa už Pinocchio vrhne na taký operný dom s bábkami na motúzikoch, močiare plné zmutovaných a kyselinu striekajúcich oblúd, rozsiahlu rozpadajúcu sa továreň na bábky, mŕtvolami zasypané ulice Kratu, magicky znejúcu katedrálu vysoko v oblakoch, chudobnú a gangami ovládnutú Malum štvrť alebo iné, jeho potulky sú vždy veľmi podobné. Lokácie sú extrémne priamočiarymi a koridorovými vyhliadkovými prechádzkami, počas ktorých nervózne hráč sedí na hrane stoličky a napäto očakáva odkiaľ opäť niečo vyskočí. Vývojársku šablónu časom rozpoznáte, ale aj keď sa občas rozhodnú nejaký ten obsah zrecyklovať (napr. prvá lokácia), vzhľadom na príbeh ho aj tak fundamentálne pozmenia.

Technologické vybláznenie a potenciál enginu jednoznačne dominuje práve v hoteli Krat, kde každá naleštená podlaha huláka RTX, atmosféru extrémne podtrháva luxusné nasvietenie, prečačkaná architektúra a, samozrejme, uprostred hotela situovaná dominanta celého výhľadu – akýsi obrovský vesmírny model skombinovaný s hodinami, ktorého súčasťou je navyše aj pompézny Stargazer. Tieto checkpointové, nádherne mechanickou animáciou sprevádzané stanice nájdete roztrúsené v každej z kapitol. Slúžia najmä pre rýchly presun medzi hotelom a ďalšími Stargazerami, no nájdete v nich aj možnosť výmeny brúsneho či želacieho kameňa, zoznam Legion protéz a skladisko. Levelovanie je žiaľ limitované iba na Sofiu nachádzajúcu sa v hoteli. Pomerne neskoro v príbehu dostanete možnosť za Gold Coin Fruit vysať Ergo investované do zbraní či atribútov alebo zmeniť súčiastky na protézach.

Sadisti sú detailisti!

Budovanie ilúzie fungujúceho sveta neumožnilo iba špičkové environmentálne rozprávanie príbehu (viď. steny zdobiace protestantské nápisy či petrifikační zmutovanci), ale aj fantasticky napísané postavy. Rozlíšiteľné sú postavy adaptované z originálnej novely, novovytvorené postavy inšpirované predlohou alebo úplne noví jedinci, často vznikajúci amalgamáciou viacerých postáv (napríklad hlavný antagonista Simon Manus – spojenie Coachmana a Terribe Dogfish). Nechýba preto ani veľa odkazov a drobných referencií na pôvodnú novelu, vo forme postáv vo zvieracích maskách, Pinocchiovho kamaráta meniaceho sa na osla, obraz s rastúcim nosom, mačka reagujúca na Pinnocchia meniaceho sa klamstvami na človeka,....

Početná hŕstka NPC postáv plní svet drobnými príbehmi či úlohami, ktoré väčšinou od vás vyžadujú niečo nájsť, niekam priniesť, niekoho zachrániť a sú citeľne jednoduchšie oproti úlohám z From Software hier. Príbeh je výrazne menej kryptický a aj keď postavy rozprávajú v hádankách, autori vedia, že chcú ich pútavý rámec udalostí rozpovedať hráčom zrozumiteľnejšie. Za jednotvárnou fasádou masiek a neexpresívnych tvárí sa skrývajú úžasné herecké výkony, a tak či už narazíte na potulného maskovaného predavača, nedôveryhodné súrodenecké duo Red Fox a Back Cat, hrozivý bossov, alebo dokonca rezidentov hotelu Krat (Geppettovi prepožičal hlas napríklad Margit z Elden Ringu), nikomu nechcete tak úplne veriť a nikdy neviete, čo presne sa za ďalšou replikou skrýva.

Skúmať sa okrem dialógových možností oplatí aj všetky tmavé zákutia poprepájaných máp, lebo častokrát okrem preháňania limitujúcich skratiek vo forme rebríka či otvoriteľnej brány nájdete množstvo denníkov, útržkov novín, skryté NPC-čka, unikátne zbrane, jedinečné obleky pre Pinocchia (garantované za súboj či vyriešenie rébusu Kráľa kádaniek vyvolávajúceho na náhodné Kratské telefóny), amulety, prstene a inú výbavu. Odevy Pinocchiovi navyše na váhe nepridávajú, preto je Lies of P certifikovaným Fashion Souls titulom! Poslednou citeľnou čerešničkou je napríklad aj drobná skratka s Geppettovho apartmánu v hoteli, vďaka ktorej je jasné, že hru tvorili hráči pre hráčov. Časom vás však tento herný dizajn môže prinútiť analyzovať potenciálnu funkčnosť takejto metropoly a premýšľať, či nebol svet druhoradým prvkom, navrhnutým dodatočne okolo mechaník...

Frustráciou olejovaná mašinka hrôz a smrti

Nebol by to však rozbor soulsovky, keby som nevenoval celú kapitolu nepriateľom a bossom, ktorí sú pre titul dominantou. Niekomu (dozaista nie mne) by dokonca po opakovanom behaní do boss-arény mohlo napadnúť, že okolité prečačkanie iba efektívne maskuje jednoduchý bossrush titul. V prvom rade, variácie aj kreativity je tu dosť a autori dobre vedia ako obsah dávkovať a zároveň sa takmer úplne vyhnúť akejkoľvek jeho recyklácii. Popravde to vedia až veľmi dobre a ja som tak s každou kapitolou uvádzajúcou novú mechaniku, nepriateľa či unikátne prostredie začínal mať pocit, že ten koniec snáď nikdy nepríde. Nechápte ma však zle, svojich 60 hodín s hrou som si náramne užil, len občas som bol až unavujúco ohromený.

Štandardizovanú nepriateľskú výplň tvoria jednoduché bábky a carcass zombci, ktorí zvládnu maximálne dve – tri poriadne seknutia, avšak ich reťazené útoky je neradno podceniť. Silnejší jedinci s väčšou výdržou + špeciálnymi útokmi nechýbajú tiež a občas natrafíte i na damage-sponge minibossov, so skutočne agresívnym arzenálom. Na trón zložený z vašich nehybných tiel sa víťazoslávne usadí horda 25+ povinných a nepovinných bossov, nútiacich ku kriku, plaču, nadávkam a premýšľaní o vlastnej Souls hrdosti. Autori uľahčujú očakávané zomieranie priamou, častokrát však zbytočne dlhou, cestou od Stargazeru priamo do boss-arény, ale aj tak trochu singleplayer zážitok popierajúcou rituálnou misou umiestnenou pred každým bossom, privolávajúcou spektrálneho pomocníka. A ja tak už plánujem realizovať moje osobné pokánie, kvôli využitiu pomocníka z čistej frustrácie, práve formou New Game+.

Šarlatánsky pochechtávajúca sa bábka klauna, nechutne klzká a chápadlami obrastená príšera z barín, zbesilo skákajúca policajná bábka šľahajúca blesky, Kráľ bábok či jeho hlavný prihadzovač do kotlov šľahajúci ohne, arcibiskup zmenený na hrozivú obludu s ozubeným chrbtom a množstvo ďalších unikátnych dizajnov, siahajúcich od vrcholového steampunku, až po Lovecraftovské horory. Podobne intenzívny je popri vzhľade aj rámec všetkých útokov, ktoré na vás tieto beštie hodia. Tradične nechýbajú zdanlivo nekončiace náprahy a kombá, v priebehu ktorých sa pokusu o správne načasované parry jednoducho vzdáte. Rozhodnete to ale nevzdávajte s hudbou, nakoľko každý boss predstaví veľmi unikátne symfónie a podobne je na tom vlastne aj celá hra. V hlave mi doteraz hrajú nielen upokojujúce tóny hotelu Krat, ale aj za NPC úlohy získané vinylové platne, ktoré sú originálnou kolekciou kompletne naspievaných, ale aj inštrumentálnych piesní.