Hodnotiť Metal Gear Solid: Master Collection Vol.1 nie je také jednoduché, ako sa môže spočiatku zdať. Dlhý čas som totiž očakával, že pôjde ako pri remasterovanej GTA trilógii o varovný výkričník, ktorý nám opätovne ukáže, ako sa takéto kolekcie robiť nemajú. Lenže táto kolekcia hrá inú hru než „vylepšená“ trilógia GTA-čiek. Rockstar sa nám ako starý držgroš snažil predať 3 ojazdené autá maskované za nové, zatiaľ čo Konami sa ako vypočítavý deduško rozhodla, že nám s touto kolekciou ponúkne starý dobrý Big Mac. Prihodí k tomu aj bonus vo forme vecí zo zákulisia, ako novú omáčku, a to všetko obalí so sloganom: „Keď nič nezmeníš, nič pokazíš." A na záver, samozrejme, prilepí svoje meno na robotu vytvorenú niekým iným. Čo je v tomto prípade možno aj dobre, pretože obsah tohto Big Macu je v niektorých prípadoch starší ako 25 rokov. A smrdí.

Tu však na scénu prichádza klasický Metal Gear Solid zvrat, kedy za cenu 60 eur dostávame veľký a sýty Big Mac, ktorý na rozdiel od GTA Trilogy nerozbíja to, čo už raz fungovalo. Teda skoro. Na druhej strane sa však ani nesnaží o žiadne pozitívne zlepšenia. Poďme sa teda spoločne zahryznúť do tejto obrovskej porcie a zistiť, koľko malých zmien stačilo na to, aby aj tie najhoršie časti nechutili ako stará ponožka.

Kapitola 1 a 2 - Metal Gear 1 a Metal Gear 2: Solid Snake

Prvý a druhý diel Metal Gear boli hry, ktoré v podstate spopularizovali stealth žáner a spravili ho konečne aj trochu zábavným. Prvý diel pritom priniesol množstvo ikonických stealth a naratívnych mechaník, ktoré zostali v sérií až dodnes. Veci ako napríklad codec a kartónová krabica. Dal nám ochutnať aj dnes už tradičný Metal Gear prieskum, ktorý zahrňuje hľadanie spotrebných vecí. Hra vtedy predstavila aj nezábavný prvok série, a to backtracking do predchádzajúcich lokácií kvôli novým predmetom.

Druhý diel série následne len zobral jednotku a spravil ju lepšou. Oba diely tiež položili príbehové kamene pre legendárne postavy série, ako sú generál Campbell, Solid Snake a Big Boss. Hrateľnosťou sú to klasické 8-bitové hry, ktoré ale z dnešného pohľadu sú nezáživné a nezaujímavé, hlavne oproti indie hrám ako Unmetal, ktoré sami inšpirovali. K tomu prispieva aj fakt, že si ich hráči skoro vôbec nemôžu technicky pozmeniť, čo je v podstate hlavným znakom celej tejto kolekcie. Na väčšie fps, rozlíšenie a widescreen môžete všade zabudnúť. Ako aj na prosté nastavenie hlasitosti. Ale áno, hlavné je, že si môžete vybrať, aký font budú mať čierne okraje obrazovky.

Konami je dokonca také lenivé, že na ukladanie hry používa úložné menu z Metal Gear Solid 3. Obe hry majú dokonca minimum bonusového obsahu oproti iným hrám v kolekcií. Máme tu tak iba Master book, ktorý vám v podobe peknej knižky aj s artworkmi povie niečo viac o hrách samotných, manuál na hranie a scenáre z oboch hier. Musím však poznamenať, že oba porty bežia aspoň v základe dosť dobre.

Kapitola 3 - Metal Gear Solid 1 - SNAKE, SNAAAAAKE!?

Ide o prvý diel série, čo sa s plnou senzáciou predviedol finančne aj kriticky na západe, kde nielen ukázal, ako sa majú robiť hry, ale aj ako posúvať stealth, filmovosť a príbeh v hrách na úplne inú úroveň. Či už na tú dobu svojou veľmi inteligentnou AI, alebo svojimi komplexnými možnosťami hrania, dejovými zvratmi, výborným dabingom hlavných postáv a parádne natočenými filmovými scénami.

V hre hráme znova za Solid Snakea, ktorý bol vyslaný na základňu v Aljaške s krycím názvom Shadow Moses, určenú na likvidáciu jadrových zbraní, aby zastavil teroristickú hrozbu v podobe odpadlíckej špeciálnej jednotky FoxHound. Tá sa vyhráža, že ak nedostane ostatky Big Bossa, tak použije Metal Gear Rex s jeho nukleárnymi hlavicami. Príbeh je aj dnes dosť pútavý a dlho necháva hráča na vážkach v tom, čo sa vlastne presne deje a komu sa dá veriť, čím ho udržiava neustále zainteresovaného. Má výborný záver a dojemné momenty s ďalšími postavami. Tie sú často viacvrstvové a dochádza pri nich k charakterovému vývoju. Jediné čo ma ale mrzí je, že na dnešnú dobu sa mnohé dialógy často opakujú, aby hráč nestratil prehľad. To ale hre dnes možno aj prospieva vzhľadom na súčasnú dobu TikTok. Dialógy sú taktiež často obrazom svojej doby, kedy niektoré z nich sú prehnane sexistické, hlúpučké a občas príliš meta. Našťastie, sú takéto skôr iba na začiatku a postupne z hry vymiznú. 

Hrateľnosťou je to pritom stará dobrá stealth klasika, kedy sa budete pri pohľade z vrchu infiltrovať a potichu likvidovať nepriateľov alebo sa im vyhýbať pomocou radaru a niekedy aj s tou kartónovou krabicou. Tá je v jednotke ešte pomerne nepoužiteľná, no umožňuje aspoň funkciu rýchleho cestovania. Môžete hrať, samozrejme, aj nahlas, ale pripravte sa na to, že sa skoro zakaždým spustí alarm a nepriatelia pôjdu zovšadiaľ. Hra má, samozrejme, aj tu prvky prieskumu s honbou za novými vecami, zbraňami a muníciou. Backtracking je aj tu stále veľmi prítomný, no vývojári sa ho aspoň  snažili obohatiť novými prekážkami po ceste naspäť. Hre ďalej výrazne pomáha aj silná zimná atmosféra na Aljaške.

Aj v tejto časti komunikujete so svojimi spojencami cez codec. Tí vám ukladajú hru, dávajú rady ako pokračovať v príbehu, ale aj ako poraziť bossov. Bossovia často patria medzi to najlepšie, čo kedy herný priemysel vyprodukoval. Či už v podobe Cyber Ninju alebo Psycho Mantisa. Tu musím inak pochváliť Konami, že do hry implementovali s Master kolekciou funkciu si do úložných slotov vložiť aj iné PS1 klasiky, aby mal Psycho Mantis na čo reagovať. Metal Gear Solid 1 má však, bohužiaľ, aj slabších bossov, kedy ich porazenie je dosť nudné a nezaujímavé. Niektorých bossov si rozhodne neužijete aj vzhľadom na fakt, že ovládanie Snakea je na dnešnú dobu veľmi zastarané a nedá sa príliš zmeniť. Či už na klávesnici, ktorá pôvodne ani nemali byť podporovaná, alebo na ovládači.

To ma privádza aj k otázke, ako sa vlastne zmenil Metal Gear Solid 1 v rámci Master kolekcie? Popravde nijako. Hra je stále rovnako hnusný emulovaný port, ktorý vyzerá horšie ako pôvodná hra na PS1. Znova pritom nie je možné v nastaveniach zmeniť v podstate čokoľvek. Dokonca ste pri vydaní ani nemali na výber a museli ste hrať len 50 Hz verziu hry, pričom tá 60 Hz dorazila až neskôr ako neplatené DLC.

Samotné bonusy, čo tu Master kolekcia ponúka, vôbec nie sú zlé. Je k dispozícií klasicky manuál, scenár, Master book, ale aj možnosť hrať VR a špeciálne misie a ich verzie z iných krajín. Bohužiaľ, s novým vydaním hry prišli aj nové bugy, tie však boli skôr vizuálneho rázu. Narazil som ale aj na  jeden špecifický bug, ktorý trápil celú kolekciu, kedy hry bežali privysokou rýchlosťou. V dobe písania recenzie ale Konami stihlo uvoľniť beta patch. Hra má pritom, rovnako ako aj ostatné Metal Geary v tejto kolekcii, pekný úvodný launcher, ktorý vám dá na výber, čo vlastne chcete hrať alebo si prečítať. Metal Gear Solid 1 spolu s NES verziou Metal Gear a Snake Revenge sú taktiež jediné hry v kolekcií, čo podporujú moderné menu pri pauznutí.

Kapitola 4 - Metal Gear Solid 2: Sons of Liberty- A Dud!?

Metal Gear Solid 2 v jednoduchosti, tak ako Metal Gear 2, zobral koncept, ktorý už raz fungoval a len ho vylepšil. Ovládanie bolo o niečo lepšie, pribudli herné možnosti, ako lezenie po rímsach, uhýbanie kotúľom, nesmrtiace zbrane, strieľanie z prvého pohľadu, kedy ste napríklad mohli aj prikázať nepriateľovi, nech nehybne stojí. Grafika bola vo svojej dobe nádherná, filmové scény boli ešte veľkolepejšie a hra bola preplnená úžasnými detailmi, ako je ľad topiaci sa v reálnom čase. Takmer všade vynikajúci dabing a zaujímavý príbeh boli samozrejmosťou. AI nepriateľov, kedy ak ste vyvolávali viac a viac poplachu, bola obozretnejšia, a zvýšil sa aj počet protivníkov na mape.

V príbehu tentokrát hráme za Solid Snakea len v prológu, načo ho následne vymení dnes už známa postava série Raiden, ktorá sa vydala na čistiace zariadenie s názvom Big Shell, kde teroristi s názvom Sons of Liberty držia prezidenta Spojených štátov a vyžadujú výkupné pod hrozbou zničenia Big Shellu, čím by spôsobili monštruóznu ekologickú katastrofu.

Tu musím poznamenať, že nová postava Raidena má dosť nešťastný dabing, kedy nielenže vyzerá ako dievča, ale aj znie ako dievča. Hra trpí oveľa väčším backtrackingom, pričom ho aj samotné misie do značnej miery podporujú. Sterilné prostredie Big Shellu uprostred mora sa tiež pomerne rýchlo omrzí. Bossovia majú invisible walls, takže vás hra aj neraz obmedzuje v tom ako ich poraziť. Hru je taktiež, ako zvyšné tituly v kolekcií, nemožné po neúspešnom stealthe načítať a dokonca ju až na jeden moment v hre nemôžete bez kombinácie alt+ F4 vypnúť. Titul obsahuje dnes aj ďalšie dizajnové nezmysly, ako nemožnosť chodiť skrčený alebo náhodnú zmenu ovládania pri jednej špecifickej zbrani.

Môžem, ale aspoň povedať, že hra beží stabilnejšie oproti emulátorom a podporuje HD rozlíšenie. Konami sa síce tvári, že ide o Full HD, ale pravda nám ukazuje len upscalnuté HD, ktoré ani pôvodne nespravila Konami, ale Bluepoint Games, keď HD edíciu vytvárali. Konami sa vlastne ani neobťažovala zmeniť dátum vydania tejto HD edície, keď ste v práve menu. Po vzore ostatných hier v tejto kolekcii, aj tu však máte minimálne grafické nastavenia a dokonca si na rozdiel od Metal Gear Solid jednotky ani nemôžete zmeniť ovládanie. Tento diel rovnako ako trojka trpí aj naďalej častým nahrávaním medzi malými lokáciami. Bonusový materiál je tu tiež chudobnejší oproti jednotke, kedy máte k dispozícií len Master book, manuál, scenár a japonskú verziu hry.

Kapitola 5 - Metal Gear Solid 3: Snake Eater - Kept you waiting, huh?

Pre mnohých najlepší diel série a aj dôvod prečo mať aspoň jednu hru z tejto kolekcie. Tretí diel Metal Gear Solid totiž nikdy predtým na PC oficiálne nevyšiel. A môžem povedať, že sa tento port Konami celkom aj podaril. Je stabilnejší ako emulovaná verzia a najlepšie podporuje myš a klávesnicu. Hoci je škoda, že myška sa v tejto hre tvári, že je joystick. Samozrejme, sú tu klasické chyby, ako je rozhranie, čo neukazuje správne tlačidlá na ovládanie, absencia akýchkoľvek nastavení a žiadne vizuálne zlepšenie. Bonusy sú pritom rovnaké ako pri Metal Gear Solid dvojke, len s tým rozdielom, že trojka sa dá aj normálne vypnúť.

Tento diel série nás pritom zoberie do prostredia ruskej džungle za čias studenej vojny, kedy hráme za Naked Snakea a našou úlohou je nájsť a vyslobodiť vedca Sokolova. Ten pomáha vyvíjať pre Rusov zbraň hromadného ničenia. Hra má vďaka džungľovému prostrediu úžasnú atmosféru, ktorá je jedinečná oproti ostatným dielom série. Tomu napomáha aj parádne audio a hudba. Úžasný dabing, výborné filmové scény, lepšie mechaniky, ešte krajšia grafika, najlepšie napísané dialógy a pohlcujúci príbeh je tu znova samozrejmosť a hra má snáď najviac malých detailov z celej série. Bossovia sa taktiež veľmi zlepšili, pričom jedného z nich viete poraziť hneď viacero spôsobmi. Titul priniesol ako prvý zo série aj pohľad tretej osoby, kedy sa hra konečne aj normálne ovláda.

S prostredím džungle sa zmenila trošku aj herná tematika, kedy sme prešli z čisto špionážnej stealth akcie na stealth akciu, kde nebojujeme len s mužmi, ale aj s prírodou samotnou. Snake sa totiž po novom musí starať aj o svoju výdrž, ktorá mu aktivitou dochádza a ktorá mu môže nepriaznivo ovplyvniť regeneráciu zdravia a presnosť strieľania. Musí si preto vedieť na nehostinnom prostredí zaobstarať jedlo, zásoby, zbrane, v podstate všetko. Hráč by po novom nemal ani všetky zbrane a veci vyťahovať z inventára, lebo Snake sa už môže aj prevážiť, čo mu rýchlejšie začne uberať výdrž. Je nútený zároveň aj najviac hrať v stealth režime, keďže mu nepriatelia môžu spôsobiť rôzne zranenia, ako zlomené kosti, popáleniny a podobne. Čo mu v prípade, že ich neošetrí, môže v budúcnosti spôsobiť nejeden problém s pohybom. V hre je aj systém kamufláže, ktorý umožňuje lepšie splynúť s prostredím hry a vyhnúť sa tak očiam nepriateľov.

Kapitola 6 - Ďalší bonusový obsah a záver - They played us like a damn fiddle!

Ten, kto si kúpi celú Metal Gear Solid: Master Collection, dostane aj ďalší bonusový obsah v podobe soundtracku zo skoro všetkých hier v kolekcií, grafických noviel a komiksového filmového spracovania deja prvých dvoch hier. Hráč si dokonca môže vyskúšať Metal Gear NES verziu a Metal Gear: Snake Revenge. Len je škoda, že sú znova absolútne zastarané a navyše aj plné chýb, napríklad ak sa chcete dostať z ich hlavného menu, musíte použiť iba klávesnicu. Ide však stále o pekný bonus k cene. Čo ma ale na týchto bonusoch hnevá, je, že väčšinu z nich v hrách len tak nenájdete. Musíte si ich dodatočne stiahnuť ako bezplatné DLC, a to komplikovane cez vlastnosti hry. A pritom by stačilo len o trochu viac roboty zo strany Konami a mohli sme mať všetko krásne pokope už pri vydaní.

A toto je problém celej tejto kolekcie. Stačilo by tak málo, a mohli sme mať ultimátnu možnosť, ako si Metal Gear Solid trilógiu zahrať na moderných platformách. Mohla to byť kolekcia s bohatými technickými nastaveniami, oveľa lepšou grafikou, väčším rozlíšením, modernizovanými mechanikami a ovládaním a možno aj s navráteným strateným obsahom. Konami však urobila to, čo sme všetci čakali, že urobí - nič. Ach, je to o to viac smutné, keď si vezmeme, čo dokáže oveľa menšie štúdio, ako je Nightdive, vyčariť zo starých klasík. Ale áno, treba to brať aj z tej lepšej stránky. Ak počkáte na 80% zľavu, dostanete veľa muziky za málo peňazí, pekné bonusy a Metal Gear Solid 3 konečne na PC. Dovtedy určite budú k dispozícií aj módy. Na tie by vás spoločnosť Konami možno nakoniec aj sama odkázala, len aby nemusela nič viac urobiť.