From the makers of Gran Turismo comes a new perspective on racing...

Už z úvodu vám musí byť jasné, o čom bude dnešná recenzia. Naše mechaniky sa totiž už o pár sekúnd dostanú do vysokých otáčok a obývačku zahltí vôňa vysoko oktánového paliva a burácajúci zvuk vyladených výfukov.

Pred vydaním hry Tourist Trophy sa už dlhšie niesla čoraz narastajúcejšia vlna skeptického očakávania, či dokážu Japonci vkročiť aj druhou nohou do tej istej rieky, do ktorej paradoxne už štyri krát vstúpili a to naozaj úspešne. Tieto obavy však hneď po vydaní hry opadli a zmenili sa na príjemnú vlnu osvieženia, teda aspoň z môjho pohľadu. To ale neplatí tak úplne pre každého. Prístup, ktorý v Polyphony Digital (PD) zvolili je na jednej strane síce možno evolučný, ale na druhej pre mnohých hráčov značne ťažký a mnohokrát aj frustrujúci.

Tou (r)evolučnou novinkou je zmena po dlhé roky zaužívaného štýlu ovládania. V Tourist Trophy (TT) sa totiž neovláda motocykel riadidlami, ale posúvaním ťažiska jazdca. Táto zmena ma tak nadchla, že dokonca aj ja začínam svoju recenziu netradične - popisom ovládania, ale v prípade TT je tento prístup asi normálny. Prechodom z dvoch stôp na jednu sa totiž nevytratil perfekcionalistický prístup známy z Gran Turisma a tak aj táto hra predstavuje ďalšiu gurmánsku lahôdku pre každého závodného maniaka.

Dámy a páni, Polyphony Digital predstavuje neuveriteľnú atrakciu, spievajúceho ruského medveďa Míšu na motorke poháňanej vodkou!

Pokiaľ čakáte od tejto hry motorkárske nebo, tak si môžete byť takmer istí, že okrem medveďa nájdete v TT takmer všetko, po čom vaša jednostopá duša piští. Pri troche námahy snáď aj tú motorku poháňanú vodkou. Ale nepredbiehajme. Prvé, čo uvidíte, je samozrejme ďalšia zo série nádherných predrenderovaných animácií, ktoré Japonci vedia robiť takmer bez výnimky o triedu lepšie ako zbytok sveta. Plné detaily na kapotu motorky strieda dynamická animácia ostrých závodov. Napriek tomu, že hra beží na engine z Gran Turisma 4, kvalita animácií zjavne predčí technické spracovanie samotnej in-game grafiky, ale aspoň tak máme možnosť vidieť, ako asi bude vyzerať hra na PS3. No, keď už som to nakusol, tak budem pokračovať hodnotením grafiky, veď je leto a netreba písať dlhé články.

Kvalita grafiky je v podstate porovnateľná s GT4, čím chcem povedať len toľko, že sa jedná o technický strop dosluhujúcej PS2, za čo si zaslúži nehynúci obdiv všetkých hráčov. Trate sú do bodky prevzaté z dvojstopej verzie a pokiaľ viem, tak sú len mierne modifikované pre potreby ostrejších prejazdov motocyklov. Jadro hry však samozrejme tvoria motocykle, ktoré sú neuveriteľne detailne prepracované a pôsobia naozaj reálnym dojmom. Až tak reálnym, že sa nájdu hneď dva elementy, ktoré viditeľne narúšajú túto „takmer fotorealistickú dokonalosť". Prvým, menej rušivým elementom, sú palubné dosky jednotlivých motocyklov. Každá je verným obrazom reálnej predlohy. Všetky ciferníky sa presne hýbu podľa deklarovaných otáčok a rýchlosti, len niekedy majú sklá a okraje trochu kostrbatý výzor.

To by samozrejme vôbec nevadilo, lebo vizuálne spracovanie tak svižnej grafiky si niečo pýta a v tomto prípade sú to nepatrné detaily na motocykloch. Napriek tomuto miernemu nedostatku vám vrelo odporúčam jazdiť len s týmto pohľadom. Je to adrenalínový zážitok neporovnateľný s ničím v ostatných hrách a naozaj verne simuluje pocit jazdca za riadidlami. Kto sedel už na nejakej tej motorke, tak ten mi dá iste za pravdu. Druhý z avizovaných nedostatkov je však trochu vážnejšieho charakteru a aj keď chápem, že je to pravdepodobne nemysliteľné chcieť, aby to bolo s týmto hardvérom lepšie, tak trochu to kazí našu grafickú idylku. Ide o zobrazenie jazdcov, ale podotýkam, že len počas replay režimu, teda nie počas závodov. Vtedy totiž skôr zaváži svižná grafika a nemáte čas na dlhé sledovanie protivníkov. Počas opakovaných záberov však máte dostatok času a priestoru na sledovanie pohybov jazdcov, ktoré sú trochu trhané. Pri bežnom posede, tzn. pri predklonenom, to nie je až tak badateľné, ale akonáhle sa postava posadí vzpriamene alebo vysunie nohu, tak je to naozaj vidieť. Takže, ak prekusnete tento kozmetický nedostatok, tak môžete začať jasať, lebo toto sú jediné dve výčitky, ktoré mám proti TT. Ostatné písmená tejto recenzie budú tvoriť len a len pozitívne ladené vety.

Musím sa priznať, že som sa na tento titul naozaj tešil, lebo mám rád závodné hry a takáto kvalitná motocyklová hra tu ešte nikdy nebola, ale jedným dychom dodávam, že trochu som si na seba uplietol bič. Keďže sa jedná z 80 % o prevzatý model z GT4, vrátane postupu a herných režimov, tak nemám moc čo dopodrobna rozpitvávať. Pozrime sa teda hlavne na nejaké odlišnosti a informácie o tratiach alebo vylepšovaní strojov si pozrite v recenzii na Gran Turismo 4. Nájdu sa odlišnosti, ale väčšina je naozaj podobná.

Srdcom hry sú dva hlavné režimy. Prvým je klasický Arcade, kde si môžete nezáväzne jazdiť do zblbnutia a cvičiť sa tak na neskoršie úspechy. Môžete mastiť 1 na 1, závodiť s virtuálnymi jazdcami, poprípade s časom alebo dobre popreháňať živého oponenta, všetko už poznáte a tak možno budete prekvapení, že sa budete v úplne novej hre cítiť ako doma. Motocykle sú pekne zoradené a ak vám nejaká trať v jednom režime chýba, pozrite inde, určite ju tam nájdete. Nastavenia sú v tomto režime len základné a tak Arcade predstavuje testovací a prípravný model k hlavnému režimu nazvanému Tourist Trophy, ktorý je po okraj natlačený Výzvami, Kariérou a Nastaveniami.

Myslím, že v tomto prípade použijem avizovaný bipass a odkážem vás na možnosti, ktoré ponúka GT4, lebo to by sme tu skysli tak na pol hodinu. Svet závodov je totiž v podaní PD nakoľko rozľahlý, že objavenie každého zákutia trvá aj skúseným virtuálnym jazdcom niekoľko týždňov. Dve malé zmeny však nastali aj tu. Samozrejme autoškola zostala a tak tí, ktorí nadávali pri GT4, budú chytať nervy aj tu. Ale verte mi, je to dosť dôležitá súčasť hry, lebo jazda na motorke je naozaj úplne odlišná od auta a to platí aj v prípade tejto mimoriadne realistickej hry. Takže nepodceňte silu autoškoly!

Spomínané ovládanie a jazdné vlastnosti sú kapitolou samou o sebe. V nastaveniach posedu môžete meniť takmer každý parameter umiestnenia jazdca. Je to také isté, ako keby ste hýbali drevenou postavičkou v nejakom bábkovom filme. Môžete nastaviť zdvih hlavy, uhol lakťov voči telu, predklon tela, posunutie zadku na sedadle, náklon tela voči motorke, polohu ramien, uhol nôh (kolien) voči telu a v prípade jedného z frajerských štýlov jazdy na veľkých cestných motorkách aj uhol, pod ktorým vysuniete nohu v smere jazdy. Všetky tieto parametre si môžete uložiť a potom ich pred každým závodom aktivovať, prípadne si vybrať zo štyroch prednastavených štýlov (pokiaľ ich nezmodifikujete).

Ovládanie motocyklov tiež nie je len o plyne a brzde, ale vyžaduje veľký cit pre dynamiku jazdy a ponúka zážitok, ktorý by reklamná agentúra popísala asi ako „nevídaná harmónia jazdca so strojom". Ja viem, PR kecy, ale v tomto prípade niečo na nich bude pravdy. Motocykel môžete dvihnúť na zadné, ale aj predné koleso, lietať s ním ako šarkan, ale musíte neustále dávať pozor, aby ste mali dostatočný náklon v dostatočnom predstihu počas prejazdu ostrou zákrutou. Ďalšou z vecí, ktorá ma viac ako potešila, je, že doslova pocítite každý hrbolček na ceste. Ani nie tak pomocou vibrácií, ako stratou prítlaku a kontaktu kolies s asfaltom. Mnohé motorky majú predimenzované parametre oproti kvalite ciest a za túto vychytávku tlieskam tvorcom TT.

Po hodine hrania tejto hry vám „citlivá práca s ťažiskom" nebude znieť nadnesene a vtedy možno oceníte aj podnadpis hlásajúci reálny simulátor a konkurenčnú výhodu oproti iným rádoby simuláciám. Akonáhle sklopíte motorku trochu nižšie ako by ste mali, tak ste v háji, akonáhle vybehnete mimo trate na klzký povrch (napríklad trávu), tak strácate vo vyšších obrátkach kontrolu nad motorkou. Starostlivo musíte napríklad zvážiť, ktorú z bŕzd máte v danom okamihu použiť a mnohí si možno s nevôľou uvedomia aj fakt, na ktorý nie je takmer nikto z víkendových hráčov zvyknutý – v tejto hre sa naozaj nedá driftovať :-)!

Tu sa nedá kontrolovať šmyk a následne sa vrátiť na trať s plynom vytočeným na plno. Predpokladám, že asi tu niekde je ukrytý dôvod všeobecne nižšieho hodnotenia TT. Táto je hra je naozaj o maximálne dostupnej simulácii (na PS2) a ako taká musí byť ťažká. Ak teda nie ste dostatočne trpezlivý a veľké výzvy vás permanentne nakopávajú do zadku, skúšajte buď Arcade režim alebo nechajte Tourist Trophy na pokoji a namiesto nadávania na "hlúpu" hru siahnite radšej po sérii MotoGP, ktorá je v podstate ľahkou arkádičkou. Toľko teda k samotnému ovládaniu a prístupu k tomuto tvrdému hernému oriešku.

Druhou zmenou je nutnosť výhier na odomykanie bonusov a tak vám nepomôžu kredity získané v iných GT hrách na okamžitú kúpu nabúchanej motorky. Ale aj v tomto prípade musím uznať, že to je dobré riešenie. Pokiaľ si totiž vyskúšate pohodičku, ktorú ponúka pomalá jazda na malom skútri po známych tratiach, tak získate správne návyky a cit pre dokonalé držanie stopy. Pri superšportoch totiž takmer okamžite idete rýchlosťou okolo 300km/hod a nemáte šancu vylaďovať niektoré jemné detaily, ako napríklad spomínané ovládanie pomocou posúvania ťažiska jazdca. Na to slúži spomínaná možnosť v nastaveniach ponúkajúca desiatku parametrov posedu a náklonu jazda. Je to naozaj vychytaný systém ladenia jazdy a hlavne efektívna pomôcka pri ďalšom postupe hrou.

Ďalšou lahôdkou, ktorá si našla cestu aj do TT je mimoriadne obľúbený foto režim, ktorý je na jednej strane okresaný o fotenie na predrenderovaných scenériách, ale zase prináša novinku nazvanú Best Shot, kedy vám samotná hra ponúka sadu najlepších záberov z jazdy. Našu pochvalu si zaslúži aj neuveriteľne intuitívne ovládanie, ktoré dáva jasne najavo, že DualShock je silná devíza tejto konzoly. Osobne sa už neviem dočkať PS3 a nového ovládača s gyroskopmi, lebo pri tejto hre sa uživia viac ako dobre.

Navždy sú stratené časy, kedy musel mať alfa samec socialistického motorkárskeho gangu bokombrady, silonovú košeľu a neoholenú krásku na zadnom sedadle motocyklu Jawa 350.

Ako býva zvykom, pred tým ako šikmookí chlapci z PD niečo začnú vytvárať, tak idú do terénu a skenujú, mapujú, rozoberajú, sondujú a nahrávajú do úplného vyčerpania. Aj v prípade TT nebolo tomu inak, len s tým dodatkom, že teraz sa museli sústrediť len a len na hlavných dvojkolesových aktérov nakoľko grafické prostredie, menu, trate a podobné veci zostali takmer identické. To, čo sa zmenilo sú samozrejme plnokrvné mašiny pekne naskladané v garáži, ktoré zároveň predstavujú hlavnú motiváciu vášho snaženia.

Každá motorka je vernou kópiou originálu, jej jazdné vlastnosti a fyzikálny model sú neuveriteľne presne okopírované a to vrátane zvuku motora, ladeného výfuku alebo ovládania. Ak stále ešte váhate, či ísť do TT alebo nie, tak si vyberte nejaký dobre znejúci model z tohto zoznamu a pozrite sa na internete, aké delo sa pod tým názvom skrýva. Nájdu sa tu samozrejme aj skútre, ale väčšinou sa jedná o neskutočné monštrá, ktoré vám poriadne dvihnú aj v tejto digitálnej podobe adrenalín. A že sa naozaj máte na čo tešiť!

Pokiaľ ste dobre čítali, tak vám musí byť jasne, že alfou a omegou tejto hry je vaše nadšenie pre jednostopé vozidlá. Pokiaľ na pláži pozeráte častejšie na odparkované stroje ako na vyzlečené baby, tak sa budem diviť, ak ste si ešte nevypestovali nejakú slušnú TT závislosť. Ale skúsiť TT by ste mali aj v prípade, že motorky moc nemusíte. Je to nečakane nový zážitok z jazdy, pri ktorom je ten zo série MotoGP len chudobný príbuzný.

And the winner is... Tourist Trophy!