GTA IV na Xbox360. Tak takéto finále si počas Microsofťáckej prezentácie nového Xboxu na tohtoročnej E3 pravdepodobne nikto nepredstavoval. Strata exkluzivity tejto značky pre Soňácku platformu sa ale dala s príchodom next-gen konzol očakávať. Veď predsa, chamtivosť je jedna z bežných ľudských slabín a keďže úspech série GTA je známy už takmer aj na severnom póle, chlapíci z Rocsktaru sa jednoducho rozhodli, že nejakú tu korunku vyžmýkajú aj z doteraz znevýhodňovaných majiteľov Xboxov. Na tomto mieste vás ale musím sklamať.

Nie, dnešnou témou nebudú prvé informácie o next-gen pokračovaní tejto série (nakoľko žiadne ešte neboli zverejnené), ale spomínaná chamtivosť, vďaka ktorej sa pôvodne PSP-only titul Liberty City Stories dočkal aj svojej PS2 konverzie, našťastie predávanej len za budgetovú cenu. Vylepšená grafika, nové zbrane a autá, bonusové misie... nič z toho tu ale nehľadajte, pretože PS2 verzia GTA: Liberty City Stories sa od tej PSPčkovej takmer v ničom neodlišuje. Poďme ale poporiadku...

Keby som bol človekom lenivým, dozaista by som na tomto mieste v hojnom množstve použil dvojicu klávesových skratiek ctrl+c a ctrl+v, aby som si tak uľahčil prácu spojenú s popisom toho, čo som už raz urobil. Druhá a jednoduchšia možnosť by bola zverejniť na tomto mieste a pod čiaru uviesť poznámku, že PS2 verzia je identická s tou handheldovou. To by som vám ale poriadne klamal a preto zachovám štandardný postup a v krátkosti vám zopakujem, o čo vlastne v starom-novom GTAčku ide. Tak teda: dej sa odohráva pred príbehom GTA 3, narozdiel od trojky (kde ste ovládali no name gaunera) sa vám pod ruky dostane ukecaný fešák Tony Cipriani. V jeho koži sa chopíte tej najdelikátnejšej nelegálnej prácičky a ak budete mať šťastie, možno vám bude Liberty City aj nejaký ten piatok ležať u nôh. Skrátka, nič, čo by ste u titulov značky Grand Theft Auto už dávno nevideli, hoci, nejaký ten rozdiel by sa predsa len našiel. Začnime napríklad štruktúrou misií, ktorá sa u predchádzajúcich dielov vyznačovala vcelku prepracovaným a časovo náročným postupom, kde ste u misie zvyčajne strávili aj pekných pár desiatok minút.

S príchodom PSP verzie sa zabehnutý štandard mení a rázom sme sa tak museli prispôsobiť povrchnejším a celkovo jednoduchším úlohám, ktoré boli šité na mieru malej konzole. Rozvoz dôležitých osôb, zabitie určitého počtu zloduchov, sem tam prezentácia šoférskych schopností, či občasná originalitka (napr. úloha paparaziho, požiarnícke bláznenie a pod.); to všetko tvorilo viac menej vynikajúcu hrateľnosť, vďaka ktorej sa cesta busom do školy stala až nečakane zábavnou. Navyše, jednotlivé prácičky boli z hľadiska obtiažnosti výborne vyvážené a tak sa vám ani raz nestalo, žeby ste kvôli prehnaným nárokom misie pomýšľali nad agresiou voči PSP či iným objektom z vášho okolia. Pravda, občas som síce nadával na nedoladenosť ovládania, vďaka ktorej bolo nastavenie vhodného pohľadu skúškou ohňom, ale nikdy som nedospel do takého štádia, že by som UMDčko s GTA: LCS považoval za vyhodené peniaze.

PS2 verzia tohto titulu už ale našťastie rakovinou ovládania netrpí a tak sa sprvu obtiažne misie stanú prechádzkou ružovým sadom, do prasknutia preplneným tými najkrajšími ružami pod slnkom. Nanešťastie, v tom spočíva jeden z nedostatkov tejto konverzie. Totižto, pridaním druhého analogu pominuli spomínané PSPčkové problémy spojené s ovládaním a tak vám väčšina misií (mimochodom, totálne identických s tými handheldovými) nezaberie viac než niekoľko zúfalo krátkych minút. Navyše, vďaka klasickej schéme ovládania, si človek ani tú zmes prestreliek a jazdenia poriadne neužije, nakoľko skončia tak rýchlo, že sa do nich ani poriadne nestihne vložiť. Aspoň že sú misie vcelku rozmanité a ich počet viac než obstojný, pretože inak by som si tú klasickú GTA atmosféru ani len poriadne neužil.

Samotný obsah hry je ale našťastie totožný s jej predchodcami a tak sa môžete opäť tešiť na množstvo viac či menej známych GTA 3 vozov (vrátane novinky v podobe motoriek), konvenčných a nekonvenčných zbraní, skokov, či doplnkových misií, ktoré vo výsledku vytvárajú stále tú povestnú hrateľnosť, od ktorej nie a nie sa odtrhnúť. Osobne si už ani výlet po Liberty City bez motorky neviem predstaviť a ak by autori pridali do hry aj funkčné vrtuľníky, ako rozptýlenie medzi letmi do San Andreas by Liberty City Stories postačovalo viac než dobre. Aj tak sa ale na slobodu konania nemôžem sťažovať, pretože až na hardvérové obmedzenia PSPčka je jeho PS2 konverzia dobre hrateľná a ak by vyšla v ranných dobách konzoly PS2, určite by vynikla aj svojim technickým spracovaním.

Takto je ale prezentácia nového GTA vcelku rozporuplná a ani by som sa nedivil, keby autori jednoducho skopírovali celý obsah UMD na DVD a vydali to na PS2. Je síce pravda, že hra narozdiel od svojej PSP verzie obsahuje nejakého toho chodcu navyše (plus je zvýšený kontrast a dohľad), ale celkový grafický look a feeling skrátka „doesn't feel right“. Postavy sú nezdravo hranaté, textúram chýba potrebný detail, prostredie je nechutne “kockaté“, skrátka grafické orgie od tejto hry nemožno očakávať ani omylom. Navyše, aby toho nebolo málo, hra trpí častými poruchami koncentrácie, vďaka čomu sa v pravidelných intervaloch dostane na povrch nepopulárny pokles framov, ktorý behom okamžiku zníži pôžitky z hrania na totálne minimum. Ďalším pochybením zo strany autorov bol aj výber nie príliš vhodného hudobného soundtracku. Viacero hudobných staníc spolu s vtipnými reklamami síce pôsobí ako klasická GTA zmes, ale pri dlhšom hraní zistíte, že jednotlivé songy sa opakujú až príliš často a ak k tomu pridám aj vcelku nešťastný výber interprétov, vo výsledku budete rádio vypínať ešte pred tým, než poriadne dupnete na plyn.

Posledným a asi tým najhorším krokom vedľa bola eliminácia multiplayeru. PSP verzia GTA: Liberty City Stories totižto vynikala prvými ozajstnými multiplayerovými módmi (teda, čo sa týka série GTA) a ak ste niektorý z nich aspoň raz vyskúšali, určite mi dáte za pravdu, že podobne originálnu a chytľavú zábavu si človek na handhelde len tak často neužije. Je teda preveľká škoda, že Rockstar spomínaný multiplayer z PS2 verzie GTA LCS jednoducho deletol, pravdepodobne z dôvodu, že tá navyše práca za tú bugetovú almužnu jednoducho nestála. No nič. Ostáva nám len dúfať, že GTA 4 sa z hľadiska hry viacerých hráčov predvedie v tom najlepšom svetle.

Otázka kúpy resp. nekúpy tejto hry vcelku jednoduchá. Ste majiteľmi PSP a príslušnej verzie Liberty City Stories? Potom je vám investícia tých niekoľkých stoviek do PS2 verzie pomerne zbytočná. Ak je vám ale mini-konzola PSP cudzia a na podobné high-tech hračky nemáte prachy, potom by ste nad kúpou dnešného titulu mali aspoň zauvažovať. Je síce pravda, že od plnohodnotného dielu má GTA: Liberty City Stories poriadne ďaleko, avšak za budgetovú cenu to rozhodne nemusí byť zlá kúpa. A ak si navyše bez série GTA neviete predstaviť život, neexistuje lepšia cesta, ako si toto horúce leto spríjemniť.