Svet je zničený. Posledné útočisko civilizácie pred búrkami a nákazou Blightrot je mesto Smoldering City, kde pevnou rukou vládne kráľovná. Obyvatelia mesta v zúfalej snahe zastaviť zdanlivo nikdy nekončiaci cyklus búrok vyrážajú na nebezpečné výpravy do divočiny, aby získali priazeň krutej kráľovnej, ale najmä sa pokúsili získať informácie o tom, ako svoj svet zachrániť. Vy ste boli ustanovení ako veliteľ jednej z takýchto výprav a vaša úloha je jasná - nesklamať svoju panovníčku a ukončiť cyklus utrpenia.

Mesto Smoldering City ako jediné dokáže vydržať prírodnú katastrofu, ktorá sa v pravidelných intervaloch v temnom fantasy svete opakuje. Preto na preskúmanie okolitého sveta nie je nekonečno času, práve naopak, treba sa ponáhľať a počet strategických rozhodnutí je obmedzený. Našťastie, pri príchode búrky sa všetci osadníci stíhajú stiahnuť späť do mesta a prežijú. O niečo múdrejší, šikovnejší, lepšie pripravení. A tak je ďalší cyklus o pár percent ľahší a v pátraní po „lieku” sa dostanete o trochu ďalej. Znova prichádza búrka. Znova sa musíte stiahnuť do Smoldering City. Znova a znova a znova. Pripomína vám to niečo? Správne, ide o rouglite typ hry, kde na to, aby ste uspeli, budete sa najprv musieť naučiť zlyhávať a prehrávať.

Against the Storm je stratégia, kde budete ako kráľovnej vezír vykonávať svoje voľby na dvoch úrovniach. Nazvime to makro a mikro rozhodovanie. Makro rozhodovanie hovorí o vašom postupe na mape sveta a zlepšovaní medzi jednotlivými pokusmi, mikromanažment o výstavbe jednotlivých základní. Stredom mapy je vždy Smoldering City, každý začatý cyklus okolo mesta vygeneruje náhodnú mapu a vy sa musíte rozhodnúť, ktorým smerom budete stavať svoje predsunuté základne s vedomím, že o pár kôl vám ich aj tak búrka zničí. V ďalekých nepreskúmaných krajinách ale vidíte záblesky nádeje v podobne fragmentov pečatí, ktoré by mohli búrky zastaviť, a tak je o motiváciu postarané.

Hlavné mesto krajiny medzi jednotlivými „runmi” umožňuje za získané body zlepšovať takmer všetko, čo sa následne deje vo vašich základniach. Od rýchlejšieho pohybu obyvateľov, cez zlepšenie efektivity strojov, znižovanie netrpezlivosti kráľovnej, až po naozaj veľké objavy a upgrady, ktoré zásadne zmenia štýl, ktorým mestá budujete (napríklad stroje poháňané dažďovou vodou). Pocit z neustáleho zlepšovania a z odomykania nových schopností ťahá celý gameplay neuveriteľným spôsobom dopredu, možností je neúrekom, spôsobov levelovania taktiež, a tak rogulite elementy nemôžeme hodnotiť inak ako na jednotku s hviezdičkou.

Nosným herným prvkom celej hry je ale niečo úplne iné a to je samotná výstavba základní (mikromanažment). Predstavte si akúkoľvek budovateľskú stratégiu typu Settlers, Tropico, Anno alebo Banished. Na začiatku sa musíte sa starať o to, aby obyvatelia nezomreli kvôli nedostatku tepla a mali z čoho stavať ostatné budovy, takže pilčíci sú prioritou číslo jedna. Potom prehovoria škvŕkajúce žalúdky a treba zohnať niečo pod zub. Následne ubytovanie. A potom sa kolotoč roztočí naplno - lepšie jedlo, lepšie ubytovanie, viac ľudí, zábava, náboženstvo, obchod, prieskum, nerastné suroviny, oblečenie, nástroje, dažďová voda – zoznam pokračuje mnohými ďalšími položkami.

Výrobné postupy na zisk finálnej komodity sa pritom neraz skladajú z dvoch alebo viacerých nezávislých postupov, t.j. musíte vyťažiť surovinu, tú spracovať na základný produkt, ten prepracovať na niečo iné, to zmiešať s inou ingredienciou a až potom dosiahnete želaný výsledok. Ako veľmi to ovplyvňuje celkové procesy a nastavenia základne, asi netreba obzvlášť zdôrazňovať.

Každá takto vybudovaná základňa môže skončiť úspechom alebo neúspechom. Neúspech sa dostaví vtedy, ak zlými rozhodnutiami vyčerpáte priazeň a trpezlivosť kráľovnej, úspech je splnenie množstva čiastkových úloh, resp. spokojnosť obyvateľstva v meste. Veľkú rolu pri tom všetkom hrá náhoda. Dopredu neviete ani len zoznam budov, ktoré budete mať v danom obydlí dostupné (je možné to zafixovať príslušnými upgradmi v Smoldering City), neviete, aké úlohy dostanete, neviete, aké prírodné a nerastné zdroje budete mať k dispozícii. Na náhode je postavený aj samotný proces rozširovania základne - musíte preskúmať čistinky v okolí vašich budov tým, že k ním prerúbete cestu. Pri objavovaní čistiniek síce dopredu vidíte, či ide o bezpečnú alebo nebezpečnú oblasť, ale čo konkrétne sa tam skrýva, zistíte až po vyčistení stromov. Niekedy vám nájdené artefakty pomôžu, inokedy sa tam objaví úloha, ktorú aktuálne neviete splniť a postihne vás kliatba či nešťastie.

Do celkového procesu ešte závažným spôsobom vstupuje počasie, resp. ročné obdobia, ktoré v opakujúcich sa etapách prinášajú viac zrážok alebo lepšie podmienky pre pestovanie, alebo naopak prinášajú negatívne efekty pre celú kolóniu. Mohutnú hĺbku strategických možností podčiarkujú rôzne národnosti, o ktorých sme zatiaľ vôbec nehovorili. Keďže Against the Storm je fantasy hra, máme tu klasicky ľudí, orkov a elfov, ktorí... Stop! Vôbec nie. Ľudia tu síce sú, ale okrem nich dostanete pod kontrolu harpie, bobrov a jašterov (alobalové čiapky na hlavy). Národy majú rôzne preferencie a potreby. Bobry radi pracujú kdekoľvek, kde sa mihne čo i len trieska z dreva. Jaštery milujú prácu s jedlom a podobne. Každý národ preferuje iný typ ubytovania, iné výzdoby aj iný typ jedla, a to všetko viete v prehľadnom grafickom rozhraní kontrolovať. Mimochodom, z ovládacieho rozhrania by sa mohli poučiť aj ostatní tvorcovia, všetko je krásne intuitívne, vidíte ako čo a prečo funguje, alebo naopak nefunguje, čo sa čím dá nahradiť a podobne.

Obrovským plusom je zasadenie a atmosféra titulu. Už sme spomenuli netypických hlavných protagonistov, ale aj to, že farmárčite (aj) v červených lesoch a modrých poliach dodáva Against the Storm nádych sviežosti a „neopozeranosti”. Hudba, zvuky i mumlavá reč osadníkov už ju len dokresľujú a všadeprítomný dážď dokonca nechal vzniknúť úplne nové slovo, ktoré dianie na obrazovke dokonale popisuje - rainpunk.

Napriek tomu, alebo možno práve vďaka tomu, že budovanie základne je veľmi svižné a hra vás de facto núti do rýchleho budovania (pretože čím viac sa flákate, tým netrpezlivejšia je kráľovná), robíte množstvom podobných úkonov veľmi často za sebou. Celý run stihnete na nižších obťažnostiach, najmä zo začiatku, keď nemáte poodomykané pokročilejšie technológie, umožňujúce vzdialiť sa od Smoldering City, prejsť za hodinku - dve. Je pochopiteľné, že toto opakovanie tých istých 3 až 5 krokov za sebou bude niektorým hráčom vadiť, nám to však vzhľadom na povahu titulu vôbec neprekážalo. Čo nám skôr vadilo – ale to už naozaj iba zámerne hľadáme aj nezmyselné nedostatky - že v obšírnej hernej encyklopédii sa nedá vyhľadávať, a tak keď chcete zistiť, akým postupom sa vyrába potrubie, musíte si to manuálne nalistovať bez možnosti zadania slova pipe” niekam do vyhľadávača.

Keď si budete chcieť chvíľku oddýchnuť od šmykľavého šalátu, kapra, rezňov či koláčov a namiesto žalúdka aspoň trochu zamestnať aj mozog, Against the Storm vám odporúčame všetkými desiatimi (deviatimi). Neopozeraná stratégia s rogulite elementmi, výborným spracovaním a návykovou hrateľnosťou vás určite zabaví počas zvyšných decembrových dní a vďaka náhodne generovanému obsahu určite aj dlhšie.