Česká Amanita priniesla do adventúr niečo nové a úžasné. Keďže štúdio založili vyučení a aj talentovaní animátori, začali robiť hry, ktoré chceli byť niečím iné. Začali v nich herné mechanizmy snúbiť s prvkami animovaných filmov, a to ako vizuálne a technologicky, tak aj naratívne. No a odvtedy im to funguje skvele, ich hry majú milióny fanúšikov a každá ďalšia je vždy vrúcne prijatá. Bolo tak pochopiteľné, že sa tým inšpirovali aj ďalšie tímy a začali prinášať svoje variácie na tento štýl adventúr. Boli to napríklad Papetura, Catie in MeowMeowLand alebo aj Boxville.

To je drobná ukrajinská point and click adventúra aj so slovenským pozadím, ktorá minulý rok zaujala už na PC a toto leto sa pokúsila preraziť aj na Switchi. Inšpiráciu Amanitou nemá zmysel asi ďalej rozoberať. Stačí, ak sa pozriete na obrázky okolo a hneď vám je jasné, že mladý tím chcel napodobniť českú tvorbu. Zároveň si ale hľadal aj svoju vlastnú cestu a minimálne v niektorých oblastiach sa to podarilo. Napríklad v štylizovaní a téme hry, ktoré môžu pôsobiť trochu netradične, ale ku hre sadnú. No a potom je tu ešte aj druhý plán, ktorý v náznakoch poukazuje na niečo iné.

Asi už zo samotného názvu viete uhádnuť, v akom svete sa hra odohráva. Zavedie vás do krabicového mestečka, v ktorom sa zhostíte plechovky. Nie obyčajnej, ale antropomorfnej, teda s očičkami, nožičkami a rukami. Netradičný hrdina a ani v hre nie je vysvetlené, prečo hráte za plechovku. Je to jednoducho umelecký zámer tvorcov. V tomto krabicovom mestečku žijete s ostatnými plechovkami v pokoji a mieri a doma máte svojho konzervového maznáčika (psa). Jedno rána vstanete a deň začínate ako každý iný, až kým sa neozvú strašné otrasy, ktoré začnú váľať budovy. V meste je katastrofa a váš pes je preč. Vydávate sa tak na cestu naprieč mestom, aby ste našli psa a pomohli ostatným obyvateľom.

Váš plecháč nie je práve charizmatický či zhovorčivý hrdina a už úvod vám naznačuje, že tu sa veľmi hovoriť nebude. Boxville nie je v slovenčine ani češtine, ale jazykovú lokalizáciu nepotrebuje a aj tak je vhodný pre deti či kohokoľvek iného. Príbeh je rozprávaný scénkami a aj už ide o nejakú minulú udalosť, uvidíte ju formou akoby komiksových ilustrácií. Je to málo, ale v zásade to stačí. Hra vám príbeh a aj hádanky prezentuje formou, ktorá nie je viazaná na jazyk. Občas sa síce možno stratíte trochu v „preklade“, ale funguje to fajn.

Postupne prejdete rôznymi časťami mestečka, ktoré je rozdelené na niekoľko štvrtí. Každá štvrť sa skladá z niekoľkých obrazoviek, medzi ktorými sa môžete presúvať a až keď tu vyriešite všetky hádanky, posuniete sa do ďalšej štvrte. Čiže aj keď má hra pomerne dosť rôznych prostredí, takto ten svet aspoň trochu zmenšuje, aby ste museli behať po mnohých lokalitách. Tým pádom sa vám ani nezaplní inventár mnohými predmetmi, takže sa nemusíte prehrabávať rôznymi predmetmi a uvažovať, kde by ste ich použili.

A to je občas naozaj šťastie. Kým pri niektorých hádankách alebo situáciách si môžete riešenie domyslieť, prípadne sa k nemu nejako rozumne dopracovať, pri iných to je už trochu komplikovanejšie. Nakoniec to neraz dopadne tak, že sa uchýlite k metóde používania všetkého na všetko. Ale tých obrazoviek v danej štvrti nie je veľa, predmetov tiež nie, takže sa k riešeniu eventuálne dopracujete. Práve dizajn hádaniek sa časom stane vecou, ktorá vám začne trochu prekážať a s niektorými sa mohli autori ešte trochu pohrať, odladiť ich, prípadne prepracovať, aby nepôsobili tak náhodne.

Kúskovanie sveta ale voči tomuto problému pomáha, keďže vlastne na žiadnom mieste dlho neskysnete. Rovnako je vlastne aj krátka herná doba skôr pozitívom, lebo síce hru prejdete za jeden večer, ale zároveň vás nestihne otráviť. Dej ale plynie pekne, nemáte dojem, že by tu bola nejaká nadbytočná vata. Takto sa postupne preklikáte a „preinteragujete" až ku koncu za nejaké dve, možno tri hodinky. Nie je to veľa, ale hra stojí pod 10 eur, takže to tú dĺžku trochu vyvažuje. Navyše je hranie spestrené aj niekoľkými minihrami, ktoré to naozaj pekne spestrujú.

Boxville je poctivá ručná práca, čo sa týka grafiky. Nájdete tu obrovskú kopu rôznych postavičiek, prostredí plných detailov a aj animácií, ktoré vznikli ručne. Možno to nie je už na prvý pohľad také ľúbivé ako hry od Amanity a niektorým tento plechovkovo-kartónový štýl až tak nesadne, ale objektívne tomu niet veľmi čo vyčítať. Každá scéna tu má vlastnú hudbu, čo je tiež pekné z hľadiska tvorby, ale nie všetky tieto stopy vám nejako výraznejšie utkvejú v pamäti. Niektoré melódie sú lepšie, iné horšie.

Na Boxville sú tak niektoré veci lepšie a iné horšie. Treba si ale vážiť ten druhý plán, ktorý tu je v náznakoch, ale rozpráva aj trochu iný príbeh. Hra vám nevysvetlí, čo spôsobilo tie otrasy, ale môžete si to domyslieť. Nájdete tu aj rôzne iné náznaky, ale nikdy to nebude niečo, čo by vám rovno udrelo do nosa a takto je to najlepšie. Vo výsledku tak dostávame malú adventúru, ktorá neurazí, je naozaj pevne ručne animovaná a rovnako pekne odsýpa. Dej nie je komplikovaný, ale to tu ani nečakáte. Ide z toho dobrý dojem ako z animovanej rozprávky a aj keď má nejaké tie nedostatky, nájdete tu zároveň aj niečo navyše. Akurát teda na Switchi zamrzí absencia dotykového ovládania.