Je smutné sledovať, ako hry, ktoré boli súčasťou našej mladosti, sa postupne vytrácajú do zabudnutia. Prince of Persia je tu od roku 1989 a Jordan Mechner, už tak autor kultovej hry Karateka, sa tu ešte prekonal. Vytvoril fenomén, ktorý ovplyvnil herný biznis. Neskôr sa hra dočkala kvalitného pokračovanie, nekvalitného pokusu o prechod do 3D, ale celé to zachránila Piesková trilógia. Po nej ešte prišli dve poriadne hry, ale ak nerátame mobily, od roku 2010 je v podstate ticho. Celých 14 rokov žiadna poriadna hra, nič. Ešte aj ten remake Sands of Time sa bude nekonečne odkladať. Takže aj tak trochu chápem jeden z dôvodov, prečo môže niekto k Prince of Persia: The Lost Crown pristupovať s neistotou.

Aj keď názov je trochu zavádzajúci. Hra sa síce odohráva v Perzii a je tam aj postava princa, ale nie je to hra o princovi. Ten tak prvý raz v sérii nie je hlavnou postavou, ale cieľom, ktorý musí hlavný hrdina dosiahnuť. Ním je mladý bojovník Sargon, jeden z mýtických Nesmrteľných. To je skupina žoldnierov, ktorí nie sú skutočne nesmrteľní, ale v očiach ich nepriateľov by sa to tak mohlo zdať. Vďaka ich sile a schopnostiam zdolajú každého súpera, nech je akokoľvek silný. A teraz, keď Perzia už 30 rokov upadá do chaosu a chudoby, nastal čas, aby ju zachránili. Čo sa im aj podarilo, ale neznamená to, že v krajine nastane mier.

Keď Sargon so svojimi druhmi v paláci oslavovali víťazstvo a dokonca sa s priatelil aj so samotným princom, stalo sa nemysliteľné – princa uniesli. Teraz sa musia vydať do chrámu na mýtickej hore Qaf, aby tam princa zachránili. Takto biele na čiernom (ak používate čiernu verziu nášho webu) to možno neznie nejako sviežo a pravdou je, že základná premisa je niečo, čo sme už veľakrát videli. Ale nakoniec zistíte, že hra ponúka veľmi dobrý príbeh, ktorý neponúka jeden a dokonca ani dva. Ponúka totiž až tri dejové zvraty, čo by vám ani nebohý Horst Fuchs neponúkol.

Navyše to nie je jediná výhoda príbehu. Tie zvraty nie sú predvídateľné a v zásade si v tých niekoľkých bodoch nemôžete byť úplne istí, ktorá strana je tá správna a aká je motivácia postáv. Celé to nakoniec dáva zmysel a funguje naozaj pekne kohézne. Nečakajte nejaké cutscénové orgie, aj keď nechýbajú tu ani tie a sú spracované dosť dobre. Veľká časť príbehu sa odohráva v dialógoch medzi postavami, ktoré prebiehajú statickou formou počas hry. Možno to nie je sexi ako cutscény, ale zase hra má až prekvapivo dobrý dabing. Pritom budete počuť len menej známych hercov, ale postavám naozaj vdýchli život.

Dobre, prišli ste na horu Qaf a začína vaše pátranie po unesenom princovi. Ale niečo tu nesedí. A teraz nemyslím dianie v príbehu. Chrám na hore sa rozpadá, ale vlastne nie. Vojaci, ktorí pred vami utiekli len pred jedným dňom, sú tu už roky mŕtvi. Vo vzduchu zmrazené ruiny a ojedinele spomalené plynutie času naznačujú, čo sa tu skutočne deje. Hora je miestom, kde čas plynie inak – dopredu ale aj dozadu. Navzájom sa prelína viacero možností toho, ako sa časová os mohla vyvíjať. Ak ste hrali Pieskovú trilógiu, viete, že čas je dôležitým prvkom série a inak to nebude ani tu, aj keď hra čas využíva trochu inak. V príbehu aj v hrateľnosti.

Asi je očividné, čo je najväčšou zmenou oproti Pieskovej trilógii a ja viem, že mnohí z vás kvôli tomu budú zbytočne frflať. The Lost Crown je 2.5D akčná adventúra, takže hra zmenila perspektívu, ale v zásade nestratila nič z toho, čo robila Princa Princom (teda okrem princa, s malým p). stále tak budete sekať, behať po stenách, visieť na rímsach, skákať cez rôzne hrazdy a podobne. Hra kombinuje akrobaciu a akciu vo veľmi chytľavom mixe, ktorý vám veľmi rýchlo prejde do krvi a ak si teda sami vopred nevytvoríte nejaké predsudky voči hre, veľmi rýchlo sa aj začnete baviť. Možno tých prvých pár nepriateľov po dorazení do chrámu bude trochu nuda, ale ono sa to naozaj rýchlo rozbehne.

Druhá najväčšia zmena oproti Pieskovej trilógii? Nielen perspektíva, ale aj žáner hry. Toto totiž nie je obyčajná lineárna 2.5 akčná adventúra, toto je metroidvania. Teda hra, v ktorej na vás čaká obrovský prepojený svet, ktorý budete postupne objavovať a skúmať. Kde získaná schopnosť na jednom jeho konci vás dostane ďalej na druhom. Treťom, štvrtom....trinástom. Ono sa síce hra odohráva na jednej hore, ale tá sa skladá z celkovo 13 častí, z ktorých každá predstavuje úplne iné prostredie, kde na vás čakajú noví nepriatelia, nové pasce, nové výzvy a aj nové porcie príbehu. Niektoré sú väčšie a navštívite ich častejšie, iné menšie a možno ich prebehnete len raz. Alebo dvakrát, ak by ste chceli splniť všetko.

V zásade je to ale poriadne rozsiahla hra. Väčšia ako napríklad Sands of Time. Obsahu tu rozhodne nie je málo, ale ťažko jednoznačne zhodnotiť, koľko času s hrou strávite. To závisí na vás. Na tom, akú obťažnosť si zvolíte. Na tom, ako vám hra vlastne pôjde. A aj na tom, čo všetko v nej chcete splniť. Na výber sú hneď v úvode dva režimy – jeden vám dáva mapu a pomôcky, druhý je exploratívny, kde svet skúmate bez nich. Čisto hlavná príbehoví línia zaberá možno nejakých 15 hodín na štandardnej obťažnosti. Možno o niečo málo menej, ak vám hra ide od ruky. To vôbec nie je zlé. No a potom je tu ešte vedľajší obsah. Všetky tie skryté miestnosti, nedostupné miesta a podobne. A 9 vedľajších questov, z ktorých niektoré vás povodia fakt po celom tomto svete. Hra vám tak môže pokojne ponúknuť aj od 20 do 25 hodín hrania a to je veľmi dobré číslo.

Hlavná línia je jasná, hľadáte princa, prechádzate zvratmi a zisťujete, čo je toto vlastne za miesto. Hra vám ukáže minulosť, kvôli ktorej to celé začalo. Ukáže vám aj vašu budúcnosť, respektíve jej možnosti. A je to pomerne priamočiary zážitok. Respektíve hra vás vedie tam, kde vás potrebuje mať, aby ste postúpili ďalej v príbehu. Tie vedľajšie questy sú už o niečom inom. Máte poraziť legendárnych vojakov a získať ich medailóny. Alebo vás niektorá z postáv požiada o pomoc, napríklad pirátsky kapitán. Budete tak zbierať veci, bojovať, ale aj hľadať ukradnutý Mesiac.

Ubisoft hry mi už dávno odišli od chuti, lebo boli príliš schematické a ich obsah bol na jedno kopyto. Tu je to presne naopak. Obsahu je tu kopa a je veľmi zaujímavé. Aj to hľadanie skrytých vecí (bez toho, aby boli súčasťou nejakého sidequestu) tu má zmysel, lebo napríklad odhalíte viac o dávnej veštbe, ktorá sa vás týka. Iné skryté zákutia zase predstavujú výzvy (zväčša teda akrobatické), ktoré chcete prekonať a niektoré sú pekelne ťažké. Meat Boy ťažké. Ale bude vás baviť prekonávať ich, lebo prekonáte nielen hru, ale hlavne sami seba. No a sidequesty vám zase dajú odmeny, ktoré v hre naozaj padnú vhod.

Nie každá postava, ktorú v hre stretnete, vás chce nutne zabiť alebo požiadať o službičku. Sú tu postavy, s ktorými prehodíte pár slov. Šibnutý starec hovorí veci, ktoré nedávajú zmysel, ale možno v konečnom dôsledku dávajú väčší, ako by ste si mysleli. Malý chlapec bude postupne rozpletanou záhadou na pozadí celkového deja. Mladé dievča vám zase pomôže zorientovať sa vo svete. Starena v strede chrámu vám pomôže vylepšiť aspekty vašej postavy a bohyňa za tajomným portálom niekde v ohnivej dimenzii vám zase vylepší vaše zbrane. A čím lepšie na tom Sargon a jeho výbava budú, tým ľahšie sa vám bude hrou prechádzať.

Pohybové/časové schopnosti si odomknete postupne tak, ako si to vyžaduje hra. To neovplyvníte. Ale ovplyvníte to, aké silné budú vaše útoky, koľko života bude mať Sargon, koľko liečivých nápojov môže nosiť, koľko života mu doplnia a tiež kopu pasívnych schopností, napríklad odolnosť voči niektorým druhom útokov. Niektoré veci si jednoducho vylepšíte pri spomínaných postavách. Iné si zase upravíte prostredníctvom talizmanov na náhrdelníku. Ten má obmedzený počet slotov, no aj keď ho viete postupne rozširovať, vždy budete musieť vyberať, aké talizmany si vyberiete. Hra ich ponúka veľa a prakticky ovplyvňujú to, ako chcete hrať. Do istej miery si tak zážitok viete personalizovať. Rovnako aj špeciálne útoky si viete do dvojice slotov nastavovať podľa toho, ktoré chcete využívať (respektíve podľa vášho manažmentu energie na špeciálne útoky).

Postupne získate šesticu špeciálnych schopností, ktoré vám umožnia dostať sa na predtým nedostupné miesta. A možno je to už trošku príliš. O jednu menej by bolo asi ideálne číslo. Hra využíva prakticky celý gamepad na niečo a keď získate všetky schopnosti, občas budete možno aj tápať, ktorá je tá správna v danej chvíli. Nebolo ich veľa, ale boli tu momenty, kedy zrazu hra stratila svoje skvelé tempo a musíte len pozerať na prostredie, čo by od vás mohla chcieť práve teraz. Hlavne teda v režime, kde vás hra nesprevádza mapou. Sledujete prostredie, vidíte problém, ale úplne neviete, čo s ním. Tak skúšate jednu schopnosť za druhou, kým nenatrafíte na tú správnu. Alebo na kombináciu viacerých.

Aj keď v hre boli takéto momenty zásekov, nedá sa povedať, že by som sa v nej niekedy nudil. Na to je príliš pestrá a variabilná. Už len tých 13 úplne odlišných častí sveta sa o to stará. Nenudí dokonca ani backtracking, lebo vďaka husto rozmiestneným sochám na rýchle cestovanie tu takmer žiadny nie je. K tomu si pripočítajte viac ako 65 unikátnych druhov nepriateľov, toľko niektoré hry nemajú v celých sériách. Trošku tá kvalita kolíše pri bossoch, kde ich je v hre síce až 9, ale niektoré tie súboje pôsobia trochu bez nápadu. Všimnete si, že každý boss má tri fázy, v ktorých robí schematické útoky a na vás teda je len to, aby ste sa túto schému naučili. Vyhnete sa všetkým jeho útokom a potom zaútočíte tým najsilnejším, čo máte v arzenáli. Dnes už je to klišé, ktoré by sme mohli prekonať.

Nemôžem povedať, že by hra vyzerala zle. To nevyzerá. Len vyzerá akosi...nezapamätateľne. Kombinácia jednoduchej grafiky a pomerne fádneho artštýlu sa stará o to, že to nie je hre, ktorú by ste si na prvý pohľad chceli zahrať. Nemôžete na ňu nadávať, že by bola škaredá alebo také niečo, lebo nie je. Len je to možno trochu nuda. Keď sa povie názov mnohých hier, máte v hlave rovno obraz toho, ako vyzerajú. Keď sa povie názov tejto, mám v hlave dobrý pocit z jej hrania, ale nie to, ako vyzerá. To je trochu škoda. S jej identitou a grafikou sa mohli v Ubisofte trochu viac pohrať. Našťastie s hudbou sa pohrali, respektíve ju zverili do dobrých rúk. Gareth Coker (Ori séria) a Mentrix vytvorili parádnu hudobnú kulisu, ktorá veľmi pridáva na atmosfére hry.