Stratégia zo sveta terminátorov a strojov, ktoré ovládli svet, je určite veľkým lákadlom pre fanúšikov značky aj vojnových RTS. Ale spolu s tým sa vynárajú pochybnosti, či nejde len o zneužitie známeho univerza, ktoré spopularizovali predovšetkým prvé dva filmy. Tie ďalšie už takú kvalitu nedosahovali (hoci ja osobne mám ešte rád aj trojku) a priniesli viac či menej bizarné komerčné pokračovania. Defiance sa pokúša uspieť na poli hier, ale aj priniesť príbehovo zaujímavejší obsah ako tieto filmy a od tímu Slitherine sa dali očakávať prekvapenia.

Kampaň sa začína v osudný deň, kedy sa stroje vzbúrili a vyšli do ulíc, aby zabíjali ľudí a potom hra preskočí na udalosti o desať rokov neskôr. Tento úvod pôsobí trochu plytko, pretože jednotlivé prvky hrateľnosti spočiatku autori pridávajú dosť opatrne. No keď sa ťaženie rozbehne a možnosti sa neustále rozširujú, uvedomíte si, že toto nie je obyčajná RTS, ale pokus priniesť inovatívny štýl do žánru vojnových stratégií. Hoci s určitými klišé a trochu rozporuplnými prvkami, ale aj prekvapivou komplexnosťou a naozaj nezvyčajnými súčasťami.

V kampani obvykle absolvujete misie s niekoľkými čatami. Skupinky obsahujú dve alebo viac postáv, majú rôzne vojenské zameranie, výzbroj s obmedzenou muníciou a prípadne nejaké špecifické útoky a možnosti (kladenie mín, dymové alebo EMP granáty, hackovanie). Pechota získava skúsenosti, levely, dá sa aj trénovať a získa tak nové schopnosti.  Viete meniť formácie a správanie - od pasívneho, po agresívny a prepadový režim. Môžete jej mimo misií meniť výzbroj podľa zamerania. V teréne sa vie plaziť, vojsť do streleckých veží aj civilných budov a odtiaľ strieľať alebo tam priamo zblízka vymlátiť nepriateľských vojakov, ktorí dnu vstúpili prví. Zranená čata v boji sa v pokojovom stave dokáže čiastočne zregenerovať. 

Vzhľadom na obmedzené množstvo nábojov je vítaná možnosť jednoduchým kliknutím jednotke zakázať používanie niektorých zbraní. To je rozumné napríklad v prípade tankov, aby zbytočne neplytvali výbušnými strelami na pechotu, ale ušetrili si ju na nepriateľskú techniku. Vybrané družstvá pechoty vedia aj šoférovať a to je schopnosť, ktorú veľmi oceníte. Nemusia to pritom byť vyslovene vodiči priamo školení na ovládanie techniky.  Každé vojenské vozidlo pod vašou kontrolou vyžaduje posádku a v teréne veľmi často nájdete a získate ďalšie autá (vrátane civilných), transportéry, tanky, ale aj prívesy, ktoré si viete privlastniť. To všetko sa dá pekne využiť v misii, či len na rýchlejšiu prepravu, lebo mapy sú rozsiahle a pechota čertovsky pomalá, alebo aj priamo na boj a streľbu.

Pritom ale treba brať do úvahy rôzne faktory. Vozidlá sú často nepojazdné alebo v boji utŕžia poškodenie, ktoré ich čiastočne alebo úplne znefunkční. Vtedy môžete zadať pokyn na opravu, posádka vyskáče a dokáže vozidlo bez akýchkoľvek špecifických požiadaviek opraviť a spojazdniť. Ibaže to chvíľu trvá a vtedy sú muži aj stroj ľahkým terčom pre nepriateľov. V boji niekedy voz schytá zásah, ktorý spôsobí vnútri požiar, vtedy posádka vyskáče. Vrátiť sa späť a vykonať opravu môže až potom, keď oheň postupne vyhasne. Ďalej sa stáva, že hoci tank síce neutŕži silné poškodenie, ale nepriatelia zabijú strelca, takže nemôžete páliť. Podobne ako pri pechote môže vojenským vozidlám dôjsť munícia, ale navyše aj palivo. Tiež sa mimo misií dajú vylepšovať ich zbrane a brnenie. Na dopĺňanie nábojov a pohonných hmôt sa v teréne využívajú zásobovacie vozidlá, ktoré po rozložení začnú obsluhovať všetky okolité jednotky.

Medzi protivníkmi sú okrem strojov, ktoré v takejto hre, prirodzene, očakávate, aj ľudia. Ani po katastrofe totiž nevedia všetci spolupracovať a spojiť sa proti spoločnému úhlavnému nepriateľovi. V kampani často priamo počas vojenských misií budete komunikovať s rôznymi osobami a vyberať si odpovede s dôsledkami. Získate tak nových spojencov, výhody, regrútov, ale niekedy aj  ďalších nepriateľov. Oproti ľuďom majú stroje v bitkách tú výhodu, že nepotrebujú posádku. Často natrafíte na mechanické psy, terminátorov, mechov, veľmi silné pásové bojové vozidlá, prieskumné letky. Zaujímavosťou je, že niektoré vaše špeciálne jednotky vám umožnia získať permanentne pod svoju kontrolu vybrané stroje. Najskôr ich dočasne ochromia EMP granátom a potom hacknú. Nemôžete ich síce potom priamo ovládať a budú fungovať samostatne, ale stanú sa vašimi spojencami.

Na bojisku treba udržať pri živote a zachrániť čo najviac ľudí a techniky. Každá čata je vzácna, každý nový regrút vďačnou posilou a do ďalších bojov v kampani si prenášate len to, čo z bojiska dopravíte k východu. Alebo potom prikúpite v manažmentovom režime ťaženia, ktoré prebieha na mape krajiny v ťahovom móde. Zdroje sú však limitované a treba ich míňať rozumne. V prvom rade potrebujete pracovnú silu, kredity a zásoby. Slúžia na udržiavanie armády, ako aj jej doliečovanie, dopĺňanie munície a paliva medzi misiami a tiež na nákupy. Obzvlášť zásoby si treba ustriehnuť. Nejaké síce priebežne pribúdajú alebo si ich viete prikúpiť, ale v každom kole sa aj míňajú podľa toho, akú máte veľkú armádu.

Každá jednotka niečo skonzumuje, a tak musíte dobre zvážiť, koľko vojska si budete vydržiavať. Príliš málo znamená problémy v nastávajúcich bojoch, priveľa komplikácie so zásobovaním. Prebytočné jednotky, ako aj techniku a zbrane, ale viete predať, takže aj pri ťažkých rozhodnutiach, koho si ponechať, budete mať z toho aspoň extra zdroje. Nákupy, ako aj tréning posádok sa dajú uskutočňovať vo vybraných mestách na mape. Kupovať  tam viete aj novú techniku, rôzne čaty, ale tiež jednotlivé zbrane. Tréning nielen zlepšuje bojové vlastnosti, ale napríklad umožní výcvik jednotky na pilotovanie vrtuľníkov, ktoré by inak nemal kto ovládať.

V mestách určite treba myslieť aj na efektnejšie vybavenie jednotiek. Môžete upgradovať všetky, či už je to pechota, tanky, alebo kamióny na ťahanie prívesov a bojových vežičiek. Jednak sa dá každá zbraň jednotky nahradiť účinnejšou, napríklad plazmovou, ale okrem toho pridávate aj pancierovanie a iné súčasti na zlepšenie celkovej odolnosti a rýchlosti. Skvelé je napríklad posilnenie vežičiek a ťahačov, vrátane buldozérov, ktoré sú veľmi odolné, ale pomalé a pridaním poklopu súčasne môžete doplniť aj zbraň, ktorou sa bude páliť z hornej časti kabíny. To už je potom celkom iný stroj. Paráda! A keby toto všetko fungovalo tak, ako má, bola by to možno aj stratégia roka. Lenže Defiance dopláca na rôzne zlé rozhodnutia autorov a viaceré nedotiahnuté alebo prinajmenšom kontroverzné prvky.

Kameňom úrazu kampane je extrémne vysoká náročnosť. Na výber je síce niekoľko obťažností, ale už tá najnižšia, označená ako príbehová, sa po niekoľkých misiách zmení na peklo. O tých vyšších ani nehovoriac. Bežná misia v hre sa skladá z niekoľkých krokov, ktoré by boli v iných RTS rozdelené do viacerých misií. Hlavný problém je v tom, že kým dosiahnete posledné zadanie, nebudete už mať skrátka dostatok jednotiek na dokončenie úlohy. Splniť všetky ciele, hoci aj so všetkými posilami, ktoré vám tam hra dovolí, je takmer nadľudské úsilie. Obzvlášť keď nepriatelia sú bežne v značnej presile, možno takých desať ku jednej a neraz ešte priebežne prichádzajú stále ďalší. Plus sa stáva, že sa do toho náhle zapojí ďalšia nepriateľská frakcia a vo chvíli, keď to najmenej čakáte. Občas vám síce pomôžu AI spojenci, ale nedeje to často, nie je to ani veľká armáda a zvyčajne koná hlúpo, takže rýchlo padne.

Snaha o realistickosť je síce na jednej strane vítaná, ale rýchlo zistíte, že až prehnaná. Keď pošlete vojsko do útoku, neraz ešte kým tam vôbec dôjdete, tanky a autá sú odstavené alebo nemôžu strieľať, lebo to nepekne schytali bohvie odkiaľ a vyžadujú opravu. Zabiť šoféra vo vnútri nepoškodeného tanku v skutočnosti možné je, ale  určite len ojedinele, no v Defiance takto prídete o posádku často. Neraz musíte ustúpiť, lebo sa vám minie palivo alebo munícia. Nepriateľská artiléria strieľa na obrovské vzdialenosti a je problém sa tomu vyhnúť alebo ju zničiť, keďže je ďaleko a musíte sa najskôr prestrieľať cez niekoľko obranných línií, aby ste ju objavili. Celkovo si ale všimnete až nerealisticky veľký dostrel aj u bežných jednotiek. A na druhej strane sú situácie, keď niekoľko vašich čiat a techniky nevie niekoľko minút zabiť vojačika, ktorý strieľa skrčený pri vraku auta a vám pritom padne niekoľko mužov a transportér. Toto všetko má obzvlášť nepríjemné dôsledky v kampani, ktorú vám tak môže úplne znechutiť.

Hra, našťastie, ponúka aj skirmish, teda samostatné mapy a tam síce mate rovnaké obťažnosti ako v ťažení, ale reálne sú oveľa ľahšie. To je tým, že vy aj nepriateľ máte také isté podmienky a bez vášho hendikepu AI až taká dominantná nie je. Máp však mohlo byť viac a skoro všetky sú len v režime dominancie, kde treba obsadiť a udržať kľúčové body. Limit si môžete nastaviť na 20 - 40 minút a úplne to stačí. Na výber sú tri frakcie pre vás a AI súpera. Veľmi poteší, že tu môžete hrať aj za Légiu, teda stroje a budete tak ovládať aj terminátorov. Je to jednoznačne najsilnejšia strana. Founders je frakcia, ktorú ste ovládali v kampani a má pekný sortiment tankov, transportérov a aj pechoty. Movement je ďalšia ľudská strana, ktorá je ale napriek prítomnosti silných bojových vežičiek na tom najhoršie. Má totiž len ľahké civilné vozidlá doplnené zbraňami, kamióny a buldozéry, plus pechota. Jej problémom sú jednak ľahko zničiteľné vozidlá, ako aj pomalý presun v teréne. Málokedy stihnete svoje najefektívnejšie zbrane - veže, dopraviť ťahačmi tam, kam potrebujete.