Píše sa rok 1944 a druhá svetová vojna je v plnom prúde. Francúzsko je okupované nemeckými silami, no napriek tomu v hlavách veliteľov spojeneckých síl už pomaly dozrieva plán na vylodenie mohutnej armády na jeho pobreží. Úspech tejto operácie záleží od množstva faktorov a jedným z nich je aj diverzná činnosť a partizánske útoky priamo na území Francúzska.

Do rúk sa vám dostane partička sabotérov a špiónov, ktorí tesne pred slávnym D-Day vykonávajú utajené operácie v tyle nepriateľa s cieľom napáchať čo najviac škody a uľahčiť tak celú operáciu na plážach Normandie. Malé, 4 až 5 členné skupiny budú ničiť prototypy nemeckých zbraní, vyhadzovať do povetria zásoby paliva, sabotovať továrne na tanky, zachraňovať zajatých vojakov, likvidovať ponorky či výsadkové lode. Misie síce majú zväčša podobný „znič toto alebo tamto a rýchlo opusti územie, kým prídu posily” obsah, avšak odohrávajú sa v naozaj zaujímavých a výborne spracovaných lokalitách, a tak sa budete tešiť, kam sa v rámci ďalšej úlohy pozriete.

Globálna mapa, na ktorej budete plánovať svoj postup  je integrálnou a veľmi dôležitou časťou Classified. Po vzore Jagged Allienaceje je totiž potrebné rozumne stráviť aj čas medzi misiami. Jednak vylepšujete a prezbrojujete svoje jednotky, ale tiež obsadzujete územia, pomáhate lokálnym frakciám (sú tri a každá z nich sa vám za spoluprácu postupne odvďačuje lepším vybavením, na ktoré ale najprv musíte zarobiť „peniaze”), trénujete svoje jednotky, liečite ich, prípadne regrutujete partizánske skupiny. No a nakoniec, samozrejme, vyšlete vami zostavený tím priamo do akcie.

Akcia spĺňa všetky parametre klasických ťahových taktických stratégií nie nepodobných spomínanému Jagged Allienace alebo možno ešte lepšie pripodobenie je k moderným X-Com hrám. Vaše jednotky majú obmedzený počet akčných bodov, za ktoré sa môžete pohybovať, strieľať, hádzať výbušniny, liečiť atď. Vojakov je treba strategicky rozmiestňovať a presúvať, aby boli aspoň čiastočne krytí a nedostali sa pod nepriateľskú paľbu. Najhoršie čo sa vám môže na bojisku v plánovaní akcií stať, je, ak zlými taktickými rozhodnutiami vystavíte partizánov takému tlaku, že ich morálka klesne na nulu a v ďalšom kole sa nebudú vedieť ani pohnúť. Našťastie, na vyriešenie tohto scenára, a aj na vyriešenie ďalších zamotaných situácií, existujú rôzne špeciálne schopnosti. Medici dokážu pomôcť nielen so zdravím, ale aj s morálkou. Skaut sa dokáže infiltrovať do budov bez toho, aby rozbitím okien zalarmovali stráže. Snajperi dokážu jednou dobre mierenou kritickou ranou eliminovať takmer každého nepriateľa.

Vylepšovanie vašich zverencov hrá významnú rolu a tzv. skill tree je na pomery podobných hier pomerný bohatý a košatý. Kde napríklad X-com ponúkal na výber jednu z dvoch vlastností, Classified otvára dvere štyrom smerom rozvoja pre každého vojaka. Schopnosti korešpondujú so zameraním vojakov, iné možnosti má medik a iné guľometčík. Možnosti prispôsobovania tým nekončia, jednotky budete prezbrojovať lepším vybavením, alebo ich dokonca obliekať do uniforiem s lepšími vlastnosťami, pričom národná hrdosť zakazuje americkým výsadkárom, aby si obliekli francúzske oblečenie a opačne.

Vaše snaženie rozvrátiť čo najviac nacistickú armádu zvnútra a uľahčiť tak vylodenie počas D-Day môže úplne reálne – a teraz hovoríme z vlastnej skúsenosti - skončiť aj neúspechom. Darmo ako-tak splníte všetky misie. Keď nedosiahnete potrebný efekt na celkový stav nepriateľa, hra skončí aj po poslednej víťaznej úlohe neúspechom a oslobodenie Európy sa nekoná. To, spolu s občasného možnosťou výberu z dvoch misií (pričom tá druhá sa uzamkne), široko rozvetveným stromom špeciálnych schopností u postáv, ponukou dodatočných levelov v podobe Special Ops od samotných tvorcov a dokonca možnosťou vytvárania vlastného obsahu, sa podpisuje pod vlastnosť, ktorú u takýchto titulov väčšinou nenájdeme. Je ňou znovuhrateľnosť.

Zaujímavým, aj keď možno trochu nelogickým herným prvkom je, že napriek názvu titulu a zasadeniu do sveta partizánov vás hra síce tlačí do stealth prístupu, no len zo začiatku každej operácie. Misie nie je možné prejsť v úplnom utajení, väčšinou po troch alebo štyroch zabitiach vás nepriateľ vždy vyňuchá. Ako odmenu za dosiahnutie tohto limitu tichých likvidácií bez odhalenia Nemcami vaši vojaci disponujú po dobu jedného kola zlepšenými vlastnosťami, čo naopak podporuje taktický prístup, kedy si naplánujete tiché likvidácie a viete, že po ich vykonaní sa na chvíľu ocitnete v lepšej strategickej pozícii s bonusovými poškodeniami.

V kontraste so zameraním na boje malých skupín a prioritizáciou stealth prístupu (teda aspoň zo začiatku každej misie) je spôsob reakcie nepriateľov na mŕtve telá. Ten je totiž úplne nulový. Do nastavení v poslednom patchi pribudla možnosť zachovávania mŕtvol na bojisku, avšak ich spolubojovníci ich tak či tak zdarne ignorujú a telá tak môžete s čistým svedomím zanechávať priamo v ich zornom poli. Rovnaký prístup autori zvolili k deštrukčnému modelu prostredia a prekážok. Žiadny neexistuje, ani sústavná paľba, ani výbušné systémy nemajú vplyv na objekty, a tak ten istý drevený plôtik na polozrúcanej francúzskej stajni vydrží aj niekoľko zásahov granátov. Mimochodom, granáty nepriatelia používať nevedia. Teda, niežeby to nedokázali, ale vždy si počkajú, kým vaše jednotky rozmiestnite dostatočne ďaleko od seba a až potom im napadne ich hodiť niekam, kde už stojí iba jeden z vašich vojakov.

Technické spracovanie v zmysle vizuálu a grafiky je veľmi slušné, už sme chválil prostredia misií, ktoré sa menia z fariem na tajné základne, továrne, ponorkové doky, prístavy, až po malé mestečká. Levely sú zostavené veľmi funkčne a zahŕňajú aj také detaily ako stacionárne guľomety v zákopoch, ktoré môžete obsadiť a dostať tak Nemcov pod naozaj brutálnu krížovú paľbu. Trochu horšie na tom je spomenutá umelá inteligencia, deštrukčný model a do zoznamu problémov je potrebné pridať ešte aj prestrihové animácie, ktoré mali zrejme vyzerať „cool”, avšak častokrát vojaci strieľajú z takých pozícií, že ich ruky by museli mať namiesto kostí v sebe želé.

V prípade Classified sa nebavíme o geniálnom, novátorskom poňatí žánru ťahových stratégií, ale skôr o solídnom využití už mnohokrát použitých a známych mechaník a nástrojov. Celkovo slovo „solídne” hru opisuje dokonale. Solídna hrateľnosť, solídne spracovanie, solídne možnosti. Stačilo možno len máličko popostričiť vývojárov, prípadne im dopriať viac času na dopracovanie niektorých elementov, ako zničiteľné prostredie, umelá inteligencia, či zapracovania vplyvu nájdených tiel na správanie nepriateľov a mohli sme slovo „solídne” zameniť za „výborné”.