POOLS |
POOLS |
Podivnejšie kúpalisko ste pravdepodobne nikdy nevideli. O to zvláštnejšie je aj v tom, že nemáte poňatia, ako ste sa sem dostali, kam vás zavedie a predovšetkým... kde sú všetci? Dostanete vôbec odpovede na tieto otázky?
Pools je walking simulátor, ktorý sa inšpiroval estetikou takzvaných liminálnych priestorov. Ide o internetovú estetiku prázdnych miestností a miest, čím som vlastne dokonale opísal celú hru. Spadnete z výšky na dláždenú podlahu akéhosi kúpaliska. Tu sa začína prvá kapitola a väčšinu aspektov si z nej prevezme aj zvyšok hry. Prechádzate sa po kúpaliskách, preskúmavate, strácate sa vo všetkých možných cestách a snažíte sa vždy nájsť nejakú priepasť alebo tobogan, ktoré vás zavedú do ďalšej kapitoly. V bazénoch sa občas vykúpete aj so záchrannými kolesami, prípadne s plameniakmi alebo kačičkami. Väčšinou sú steny biele, občas čierne, všetky svetlá v hre sú veľmi silné a výrazné. V neskorších úrovniach navštívite aj šatne, toalety alebo napríklad sauny.
Ku koncu hry už sa ale začnú objavovať podivuhodnejšie veci. Okolo štvrtej kapitoly sa začnete stretávať aj s figurínami v rôznych polohách a v rôznych počtoch, prípadne len s veľkými hlavami, ktoré sa občas pozerajú na vás, občas majú otvorené ústa dokorán a pohlcujú nejaký tobogan, prípadne ho držia v ruke. Ku koncu hry narazíte na viac priepastí. Pád do nich vás posunie len pár sekúnd dozadu. A v posledných kapitolách sa ponoríte do estetík mesta a interiérov obytných domov. V tomto bode hry ste už ale dávno začali premýšľať nad absurditou levelov, ktorá začne byť bežná niekedy za polovicou hry. Mení sa gravitácia? Obyčajné schody sú pod vodou? Niektoré časti levelov sú oddelené hmlistou bránou ako z DarkSouls? Vitajte v absurdnom svete Pools.
Osobne si myslím, že dizajn levelov v Pools je vcelku zaujímavý, často unikátny, zároveň ale aj sprosto jednoduchý a až nudný, v čom je ale čaro liminálnych priestorov. Niektoré levely sú lineárnejšie, ale zato klaustrofobické a poriadne atmosférické. Iné sú otvorené a plné relatívne zaujímavých miestností, toboganov, a, samozrejme, bazénov. Občas vás hra vrhne aj do labyrintu, z ktorého si musíte nájsť cestu von.
Hra celkovo je nádherná. Nebude vás vyrušovať žiadne UI, dokonca ani nediegetické zvuky, ako je napríklad hudba. Hra nemá ani žiaden príbeh alebo postavy, ani len dokumenty alebo listy, ba ani odkazy na stenách. Hra sa prezentuje čisto svojím herným svetom, nič viac a nič menej. Z mojej skúsenosti je to neuveriteľne imerzívny prístup a tu sa podaril na výbornú. Až na jeden nedostatok – ocenil by som model postavy. Aspoň nohy, pretože keď sa pozriete pod seba, počujete síce kroky, ale chodidlá nikde. Vizuál je celkovo veľmi podarený. Všetky prostredia a modely sú vo veľmi vysokej kvalite, dokonca až fotorealistické. Takúto krásnu a uveriteľnú textúru vody som už dlho v žiadnej indie hre nevidel.
A čo sa týka ozvučenia, aj to je skvelé. Veľmi hlasité a výrazné a všetky zvuky sú súčasťou úrovní, či už sú to vaše kroky, brodenie sa bazénom, silný vietor obklopujúci vaše telo počas zjazdu toboganom, ventilácia. A keď už hudba, tak len z rádia alebo rozhlasu priamo v hre. Čo mi ale chýba, ironicky, je ten psychologický horor. Hra nie je až taká nepríjemná a úzkosti vyvolávajúca, ako by chcela byť. Áno, absurdná je, čo vás skôr zaskočí, ale zároveň nie natoľko absurdná, že by ste sa zo stresu pýtali, čo sa to do hája deje. A osobne som ani nikdy nemal veľmi pocit, že by ma niekto sledoval, až na jeden konkrétny moment, kedy sa z nekonečnej tmy ozval divný šepot. Prečo vôbec spomínam to sledovanie? Nuž, ku koncu sa vás hra narýchlo snaží trochu presvedčiť o tom, že za už spomínanými figurínami je niečo viac než sa na prvý pohľad zdá, ale...
Bol tu potenciál, ktorého sa vývojári nechytili. Je to dobrá prezentácia, ale bez substantívneho obsahu. A od toho v prípade Pools neočakávajte v podstate nič. Žiadny príbeh ani postavy a dialógy, ako som už spomínal. Nutne ich nepotrebuje, ale na druhej strane by spestrili zážitok. Nikto predsa netvrdí (a ak áno, nesúhlasím), že by aspoň nejaké náznaky naratívnosti prekážali konceptu liminálnych priestorov, celkovej atmosfére hry alebo jej snahy popliesť vám hlavu tým, čo sa vlastne deje.
Ale úprimne, je tu predsa len jeden malý náznak nejakej dejovosti. Teda okrem toho, že úrovne sú poprepájané tranzíciami. Ako herné menu, tak aj respawn vašej postavy po smrti a aj odštartovanie nasledujúcej kapitoly z dedikovaného menu má estetiku filmového menu, s ikonami pustenia a pretočenia filmu. Ku koncu hry zistíte, aký význam to má. Je to, žiaľ, len veľmi drobný detail a o hernom svete samotnom vám nič nepovie. Och, mimochodom, keď hru vypnete a znova zapnete, objavíte sa presne na mieste, kde ste skončili. U takejto pomalej hry sa to veľmi cení.
Walking simulátory zvyčajne majú aspoň nejakú hrateľnosť. Platí to aj o Pools? Nuž, skôr nie. Navigácia v kapitolách je sama osebe výzvou a vyžaduje si, aby ste dávali pozor, kde ste a kam ísť ďalej a každá úroveň má nejaký cieľ, ale okrem toho sa skôr fakt len pozeráte a nudíte sa. Aspoň teda z hľadiska toho, že by to mala byť hra, nie len galéria. Značne by jej určite pomohli nejaké hádanky, aspoň niečo jednoduché na štýl posunutia nejakej krabice na správne miesto. Na to by hra ani nepotrebovala dedikované tlačidlá alebo komplexné mechaniky. Ďalej by bolo fajn skrčenie sa a skákanie, ktoré by otvorili nové možnosti preskúmavania, hľadania skrytých lokácií, a možno nejaký primitívny skákací gameplay, ktorý by osviežil monotónnosť bazénov. A ešte jedna drobná poznámka - kráčanie cez vodu vás spomaľuje, čo, samozrejme, dáva zmysel, ale po istom čase ma to skôr ustavične štvalo a zbytočne brzdilo môj progres.
A čo herná doba? Jedna až tri hodiny, minimálne na jeden prechod. Veľmi chudobné na prvý pohľad, našťastie má hra relatívne dobrú znovuhrateľnosť, ak máte záujem preskúmať každý kút a vychutnať si každú miestnosť, každú scenériu, prípadne loviť achievementy. Stále toho nie je veľa, ale vyťažiť sa z toho nejaká tá hodinka navyše určite dá. Žiaľ, oslabuje to fakt, že fakt len chodíte a sotva to možno nazvať hraním.
Nehnevám sa, nie som frustrovaný ani nadšený, necítim asi nič silné. Hra, alebo teda „hra“, nenadchla, ani neurazila, občas prekvapila. Je to rozhodne zaujímavý zážitok, ale to je asi najväčší problém – je to len zážitok prakticky bez progresu. Dá sa podebatovať o potenciálnej znovuhrateľnosti, ale ani do galérií väčšinou nejdete viackrát. A ak áno, tak len s odstupom času. Keby Pools ponúklo trochu dlhšiu hernú dobu, nejakú celistvejšiu dejovosť, alebo aspoň nejaký významnejší a zaujímavejší pokus o herný zážitok, nielen audiovizuálny, vrelo by som odporúčal aspoň jedno prejdenie. Takto som si veľmi neistý svojím záverom, je to ťažký priemer.