Jeden z praotcov RPG a zvlášť takzvaných krokovacích dungeonov s partiou dobrodruhov sa pokúsil o triumfálny návrat v modernejšom remaku. Pôvodná verzia vyšla už v roku 1981 na Apple II, definovala žáner a ovplyvňuje hry na hrdinov až do súčasnosti. A tak sa akosi patrí, hoci už len z úcty k legende, pozrieť sa prinajmenšom aspoň na jej značne inovovanú podobu.

Originál Wizardry vyšiel priam v hernom praveku, takže pokus o jeho inkarnáciu a v takej forme, aby sa zachoval pôvodný duch a zároveň bola hra prijateľná pre súčasníkov, je dosť odvážnym počinom. A je viditeľná snaha autorov príliš nenarušiť tú akúsi posvätnú auru z minulosti. No predsa len sa odhodlali na nejaké úpravy a vylepšenia, ktoré sú niekedy pozitívne, ale inokedy neefektívne.  

S ohľadom na históriu tvorcovia hneď v úvode ponúkajú voľbu levelov. Originálny set sa striktne drží rozloženia z roku 1981, a to až tak, že sedia aj nákresy máp z dobových tutoriálov. Konzolový set je už adaptáciou z klasických konzol, ktorá prináša komplexnejšie šieste až ôsme poschodie podzemného bludiska. A tým to nekončí. Môžete si nastaviť nové voľby, ktoré prispôsobujú  „kvalitu života“ a celkovú hrateľnosť súčasnosti. Alebo naopak nakonfigurujete a začleníte vami vybrané prvky hrateľnosti zo starej školy. Môže to byť postupné starnutie postáv, vypnutie možnosti automaticky zakresľovať mapu v bludisku a podobne. Potom si zvolíte predvolený set postáv alebo vytvoríte svoje vlastné a ide sa priamo na vec.

Ocitnete sa v mestečku s niekoľkými budovami, ktoré budete využívať po celú dobu hry. Sem sa budete často, skutočne veľmi často vracať z podzemia, lebo zistíte, že je to nevyhnutnosť. Aj keď možno časom aj otrava. Prvou budovou je cvičisko, kde si môžete kedykoľvek vytvoriť nových hrdinov. Vyberáte si z piatich rás a prerozdelíte body atribútov (sila, inteligencia, zbožnosť, vitalita atď.) tak, aby ste si mohli vybrať niektoré z dostupných povolaní. Bojovník je osvedčený so zbraňou v prvej línii, mág tradične zosiela kúzla, kňaz hlavne lieči, zlodej sa uplatní pri identifikovaní a odstraňovaní pascí. Biskup a samuraj sú pokročilé voľby, ku ktorým sa dostanete ťažšie.

Dôležitá je nasledujúca voľba, či bude postava neutrálna, alebo vyslovene dobrá či zlá. Hrdinovia s opačným prístupom sa totiž nedajú zlúčiť do jedného tímu a navyše niektoré pokročilé povolania, ktoré sa vyskytnú, sú vyslovene podmienené tým, k čomu sa hrdina prikláňa. Napríklad ninja je len pre zlých chlapcov a dievčatá. Nasleduje voľba portrétu z pomerne obmedzeného sortimentu a vzhľad sa nedá upravovať. No a pridáte meno postavy. Čo je podstatné, hrdinov  môžete na cvičisku dodatočne editovať. Urobíte to hlavne kvôli zmene povolania, keď už bude borec spĺňať požiadavky aj na zaujímavejšiu profesiu.

Druhou budovou je hostinec, kde zadarmo vyliečite fyzické zranenia hrdinov, doplní sa im aj magická energia a zmeníte ich polohu v tíme. Okrem toho sem s nimi prichádzate potvrdiť každý ich nový level, pri ktorom máte pár bodíkov na atribúty a hra im automaticky upraví celkové parametre aj pridá kúzla. Gilgameshova krčma stojí hneď vedľa a tam môžete najímať nové, už predefinované postavy. Tie s levelom 1 zadarmo, vyspelejšie za čoraz vyššie sumy peňazí. Okrem toho z celkového sortimentu postáv, ktorý ste si zadovážili, vyberiete maximálne šesť do tímu a podľa potreby ich tam pridáte alebo z neho vylúčite. Chrám je budova, v ktorej oživujete mŕtvych hrdinov a opäť s platbou podľa levelu. Za ďalšie poplatky vyliečite rôzne postihy, ako je paralýza, prekliatie  či ospalosť. V obchode kupujete, prípadne predávate výbavu pre hrdinov, identifikujete neznáme predmety alebo odstránite prekliate veci. Napokon je v meste vstup do podzemného bludiska, kam vkročíte, aby ste získali ukradnutý vzácny amulet, za ktorý vládca sľubuje štedrú odmenu a prestížne postavenie.

V podzemí vás čaká desiatka úrovní, pričom vždy musíte nájsť schodisko na nižšie poschodie a prebojovať sa tam cez rôzne kreatúry a pasce. Je to krokovacie bludisko, čo znamená, že sa vždy stlačením klávesu alebo tlačidla posuniete o pomyselný krok, respektíve štvorec dopredu. Druhým klávesom sa otáčate do strán. Pohyb teda nie je úplne voľný, ale v hre to napriek tomu nepôsobí kŕčovito, ale len jemne trhane, aby ste si uvedomili tento typ chôdze. Podľa potreby môžete využiť  možnosť kempovania, kedy viete preskupiť postavy, použiť s nimi predmety alebo podporné kúzla, napríklad na doliečenie. Naokolo je šero, ale máte dobré osvetlenie vďaka neustále horiacej fakli. Počas chôdze hľadáte správne cestičky a otvárate dvere miestností. Priebežne sa tam objavujú buď fixne rozmiestnené, alebo náhodne sa vyskytujúce skupiny nepriateľov. Priamo v bludisku ich vlastne ani nevidíte a miestnosti vyzerajú smutne prázdne, nanajvýš s dekoráciami na stenách. No keď natrafíte na hrozbu, hra sa automaticky prepne do súbojového režimu, kde už máte protivníkov priamo pred sebou. Au...

Boje môžu hlavne mladších hráčov zaskočiť. Sú ťahové, ale pôsobia schematicky. Každému hrdinovi najskôr nastavíte úkon a potom potvrdíte svoju voľbu. Následne sledujete, ako sa nastavené akcie vykonávajú na striedačku s nepriateľmi a v poradí podľa iniciatívy postáv. Tých možností tu nie je až tak veľa a závisia aj od toho, v ktorom rade sa hrdinovia nachádzajú. Iba tri postavy v prvom rade môžu použiť tradičný útok zbraňou zblízka. Ideálne je mať tam bojovníkov s väčšou silou a vitalitou. Osoby v zadnom rade môžu len zosielať čary, ak nejaké majú, aj to s veľmi limitovaným použitím, prípadne zlodej sa skryje a pripraví na nenápadný výpad. Ďalšími možnosťami postáv je odrazenie útoku, identifikovanie nepriateľov a ich slabín alebo útek.

Naproti tomu môžu nepriatelia stáť vo viacerých radoch a aj počtom vás neraz značne prevyšujú. Bežne sú to kombinácie rôznych bojovníkov, potvor, ale aj zdanlivo neškodných zvieratiek, ktoré sa nakoniec ukážu ako smrtiace. Proti vám sa  postavia rôzni zabijaci, gnomovia, agresívny sliz a pousmejete sa nad mixom zajacov a medveďov či kojotov. Ale smiech vás rýchlo prejde, keď zistíte, že vám dávajú poriadne na frak. A to hneď od začiatku, už v prvých minútach po vstupe do podzemia. Obťažnosť hry je neúprosná a zle vyvážená. Môže vás zaskočiť, že vám niektoré postavy umrú už v prvom či druhom boji a sotva vleziete do kobiek, už sa z nich musíte vrátiť späť do mesta oživovať spolubojovníkov. Uf...

Zakrátko zistíte, že stačí nabrať jeden-dva levely a vaši borci rapídne zosilnejú a vymlátia nepriateľov jedna radosť. Dokonca sa protivníci neraz vzdávajú aj v priebehu súbojov a zutekajú. A tak si spokojne vykračujete ďalej, všetko ide ako po masle a trúfnete si na nižšie poschodia. Tam ale dostanete nepríjemnú lekciu a možno prídete aj o celý tím. Nahrať si uloženú pozíciu nemôžete, lebo hra takú možnosť neponúka. Váš progres sa zaznamenáva len automaticky a nedá sa vrátiť späť a napraviť chyby. Wizardry nedovolí len tak vzkriesiť stratené osoby, aj keď v bludisku prídete o všetky. Tak čo s tým? Hra ponúka unikátnu možnosť vytvoriť a najať si v meste nové postavy a tie tiež poslať do podzemia. Môžete s nimi vyzdvihnúť telá mŕtvych predchodcov a odniesť ich do mesta na oživenie v chráme. Ak na to budete mať dosť peňazí, čo ale často nebudete. 

Vaším najčastejším príjmom sú peniaze ako korisť z truhlíc, ktoré zostávajú po bojoch. Truhlicu je vhodné najskôr identifikovať, či neobsahuje nejakú pascu (jed, strelu, výbušninu...) a ak áno, treba ju skúsiť deaktivovať. Na to je ideálny zlodej, ktorý inak v skupine nemá veľmi veľké uplatnenie, ale pri lúpení môže zachrániť všetkým ostatným život. Zisky sú často malé, v desiatkach zlatých, ale na oživenie mŕtvych veteránov potrebujete sedemsto, tisíc päťsto alebo aj viac na osobu a toľko vyzbierať trvá dlho. Je teda nevyhnutný grind a aj časté opakované prechádzanie tých istých priestorov,  o ktorých viete, že ich zvládnete. Je dobré aj zlé súčasne, že pri každom vstupe do bludiska sa všetci nepriatelia obnovujú. Prechádzate teda znovu tými istými hrozbami, ale slabší nepriatelia radšej ustupujú a prípadne vám cestu dolu skrátia výťahy. Jaj...

Krutým zistením pri bojoch v bludisku je neprimerane vysoký účinok rôznych postihov, ktoré môžu získať vaši hrdinovia v boji. Aj keď proti vám stojí viditeľne slabšia skupina protivníkov, dokážu vás odrovnať vďaka jedu, uspaniu či paralyzovaniu. Pravdepodobnosť, že sú tieto neduhy úspešne aplikované na vaše postavy, je veľmi vysoká a ak nemáte protijed alebo iné alternatívy liečby, čo väčšinou nemáte, váš tím môže byť totálne zmasakrovaný. Úplne bežne sa mi v hre stávalo, že päť z mojich šiestich postáv nebolo bojaschopných kvôli paralýze. Na tlupu nepriateľov tak zostal jediný hrdina, ktorý to, samozrejme, nemohol zvládnuť. V takýchto chvíľach sa síce môžete pokúsiť o útek, ale takmer nikdy sa vám to nepodarí a hra vašu snahu vyhodnotí ako neúspech. Takže zakrátko už sa len pozeráte na paralyzovanú skupinku, ktorú dorážajú nepriatelia. Chtiac-nechtiac musíte len trpezlivo a skormútene sledovať ten debakel. Je to neuveriteľne frustrujúce. Ach...

Ak z boja vyviaznete napríklad s otravou, ešte stále nie je dôvod jasať. Jed totiž pôsobí a zraňuje postihnutú postavu neustále, nezastaví sa to, kým nepoužijete medikament alebo sa včas nedostanete von z bludiska do mesta. A to väčšinou nestihnete. Hrdina alebo aj viacerí skrátka skonajú pri snahe dostať ich von. Dôsledok takýchto situácií je veľmi časté umieranie hrdinov a nutnosť použiť alternatívne tímy, aby ich podľa možností zachránili. Na čo ale potrebujú mať nejaký patričný level a znovu sa tam dolu prebojovať. Ľahko sa tak stane, že väčšinu času v hre budete tráviť v kruhu hľadaním padlých hrdinov, ich prenášaním do mesta, zhromažďovaním peňazí na oživenie a potom vaši borci zas padnú. A neskôr im nepriatelia aj uberajú levely a drsný kolobeh sa opakuje. Nuž a toto je hlavný dôvod, prečo hru nezvládne ani zďaleka každý.

Kolísavá a miestami veľmi vysoká náročnosť je iba pre hardcore hráčov a navyše vám ešte nemusia sadnúť rôzne mechanizmy hry. Štýl boja nezaujme každého, veľmi časté, nevyhnutné návraty do mesta sú unavujúce, presekávanie sa cez tých istých nepriateľov a grind vedie k stereotypu. A pre istotu vám k tomu tvorcovia ani neposkytnú tutoriál, len občas nejaké malé rady. A ani neviete, aké sú kompletné možnosti ovládania, lebo sa o nich nikde nepíše. Ale už je tu aspoň možnosť s klávesnicou používať aj myš, ktorá bola do hry implementovaná až dodatočne. Inak sa dá použiť aj gamepad. Znovuhrateľnosti nepomáha, že bludiská sú fixné, vždy rovnaké,  žiadne procedurálne generované kobky. Ale na druhej strane, ako už bolo spomínané, môžete na prejdenie využiť staré návody spred desiatok rokov.

Po technickej stránke to tvorcovia zvládli dobre, ale nie výborne. Grafika je oproti originálu rozhodne o veľký kus ďalej, ale inak sa to vlastne ani nedalo. Veď v roku 1981 ste mohli vidieť jedine tak nejaké čiary, hrubé, jednofarebné náčrty objektov a nepriateľov a výber písaných povelov. Peknou súčasťou hry ale je, že presne toto môžete vidieť pri hraní aj teraz, lenže iba ako doplnkové okienko vložené do modernej grafiky. Takýto pôvodný zjav sa dá zobrazovať ako mini okienko napravo v spodnej časti obrazovky, prípadne zväčšiť doprostred obrazovky. Fakt  podarené!

Ten súčasný vizuál je celkom príjemný, mestečko má pekný výber s domčekmi a chodby v bludisku majú dobrý dizajn, atmosféru aj moderné efekty. Keď sa pozorne zadívate, všimnete si pri jemných pohyboch fakle zmeny tieňov a jemné odrazy na kamennej podlahe. Len je naozaj škoda, že tie chodby a miestnosti sa vykresľujú prázdne a nepriateľov už vidíte len na samostatnej bojovej obrazovke, kde navyše pozadie ani nekorešponduje s prostredím, kde sa boj spustil. No aj napriek tomu tie bitky nepôsobia najhoršie, protivníci sú pekne zobrazení a aj ich pohyby solídne. Pritom to pôsobí do istej miery súčasne, a pritom z toho stále cítiť aj retro.