NINTENDO WORLD CHAMPIONSHIPS: NES EDITION |
NINTENDO WORLD CHAMPIONSHIPS: NES EDITION |
Za tie roky sa rôznymi podvodmi a inou manipuláciou vyštverali ceny niektorých hier do neuveriteľných výšin. Ale ak by ste chceli nájsť reálne najdrahšie hry, ktoré majú svoju vysokú hodnotu zdôvodnenú, boli by to originálne NES cartridge z Nintendo World Championships. To bola séria turnajov, ktorá sa na začiatku 90. rokov hrala v USA na NES konzolách. Najlepší hráči si zmerali sily v časovkách v niektorých vybraných klasických hrách. Boli to upravené verzie Super Mario Bros., Rad Racer a Tetris. Tieto hry boli na šedých NES cartridgoch, ktoré dostalo 90 finalistov. Okrem toho vzniklo aj 26 zlatých verzií, ktoré boli ako ceny v Nintendo Power časopise, ktorý sa na tom celom tiež podieľal. A to je príbeh tých skutočne najdrahších hier. Tých zlatých bolo len pôvodných. Niet divu, že si na eBayi za ne ľudia pýtajú milión.
Prečo toto historické okienko? Jednak si myslím, že hráči by mali poznať hernú históriu. Hry ako médium aj forma umenia dozrievajú a treba k nim už pristupovať ako k filmom – učiť sa ich históriu, kontext, význam a podobne. No tiež je to príbeh, ktorý stojí za vznikom titulu Nintendo World Championships: NES Edition. Ním chce Nintendo pripomenúť túto éru a priniesť niečo pre súťaživých speedrunnerom. Akurát teda teraz bez výhry, ktorej predaj na eBayi by vás zabezpečil na pekných pár rokov.
To všetko je pekné, nostalgia tu ide na plné obrátky, len pri tej cene sa mi automaticky zatvára peňaženka. 30 eur za digitálnu verziu a 50 eur za krabicovú Deluxe edíciu je jednoducho moc. Je to síce kolekcia kopy hier, ale vlastne tam nie sú kompletné – sú to len vybrané pasáže, v ktorých môžete súťažiť na čas. Takých 19,99€ by malo byť maximum, čo si niekto za takýto titul vypýta. Ideálne ešte o pár eur menej. Nebudeme si klamať, toto nebude žiadna masovka, ale hra pre veľmi úzke a, úprimne, už aj dosť staré publikum. Nižšia cena by tu tak prospela a pomohla by to publikum o niečo rozšíriť.
Možno by ste za takú cenu čakali aspoň niečo veľkolepé, ale nie. Toto je naozaj len kompilácia s jednoduchou prezentáciou a vlastne ani nie veľa režimami. Hra sa spustí a na vás vyskočí jednoduchá obrazovka s retro štylizovanou hudbou. Na výber máte len dve možnosti – hru pre jedného hráča a Párty režim. No, chcelo by to trošku viac. Musím priznať, že Atari a Digital Eclipse ma pri takýchto retro kompiláciách dosť rozmaznali, keďže tam majú video segmenty, originálne dokumenty a mnoho iných bonusových materiálov. Ak by Nintendo aj tu nahádzalo galériu bonusov o pôvodných turnajoch, bolo by to skvelé. Takto...nie je. Vlastne to veľmi neprekračuje rámec, ktorý kedysi stanovili NES Remix hry.
Celkovo tu nájdete 13 hier: Balloon Fight, Donkey Kong, Excitebike, Ice Climber, Kid Icarus, Kirby's Adventure, Metroid, Super Mario Bros., Super Mario Bros. 2, Super Mario Bros. 3, Super Mario Bros.: The Lost Levels, The Legend of Zelda a Zelda II: The Adventure of Link. Všetko milované klasiky, ktoré mnohí z vás poznajú naspamäť a práve to sa vám tu bude hodiť. Lepšie naplánovaný skok vám dokáže ušetriť desatinu tu a desatinu tam, takže zlepšíte svoj celkový čas a vyslúžite si lepší rating. Alebo sa v online zápolení dostanete pred súperov.
Ako som už vyššie spomenul nenájdete tu celé tieto hry. Iba vybrané úseky z niekoľkých pasáží, kde sa dá dobre súťažiť na čas. Nájdete tu úplne tie najelementárnejšie momenty, napríklad porazenie prvého nepriateľa alebo zobratie prvého hríbika v SMB. Ale sú tu aj komplexné Legend výzvy, ktoré zaberú aj niekoľko minút. V spomínanom SMB je to napríklad zachrániť princeznú na konci hry. takže tu istým spôsobom celá SMB hra je, ale a chcete dosiahnuť čo najlepší čas, musíte využiť všetky skratky, ktoré ste sa kedy naučili. A dá sa to naozaj pomerne rýchlo.
Týchto výziev je tu celkovo viac ako 150, akurát nie sú rovnomerne rozdelené. Excitebike a Ice Climber ich majú najmenej, len 6. ale v týchto prípadoch je to pochopiteľné, keďže ďalšie by boli vlastne len opakovaním rovnakého konceptu. Najviac výziev má SMB3 a to 24. Bola to obsahovo aj mechanicky bohatá hra, takže bolo z čoho vymýšľať výzvy. Náročnosť výziev má 4 stupne: Normal, Hard, Master, Legend. Najnižšiu zvládne každý a po tréningu aj so skvelými časmi. Často sú to výzvy, ktoré zaberú aj pod 5 sekúnd. Na tie vyššie už treba aj nejaký tréning a taktiež zaberú viac času. Ale všetko sú to zábavné hry, ani výzvy nie sú vytvorené najhoršie, takže sa pri tom bavíte.
Navyše má Nintendo fakt dobre spracované celú tú prezentáciu a mechaniky okolo speedrunov. Pred každou výzvou si môžete pozrieť krátke video, ktoré vám ukazuje, čo vás čaká. Ku komplexnejším je dokonca aj akýsi návod. Nejde o to, aby ste sami zistili, ako to spraviť, ale aby ste to spravili čo najrýchlejšie. Pri hraní zase hra ukazuje, aký input stláčate, takže viete, kde možno zbytočne strácate čas. Rovnako si viete prehrávať záznamy svojich najlepších pokusov, aby ste ich skúsili ešte vylepšiť. Je tu toho viac a naozaj to je spracované dobe. Toto si zaslúži pochvalu.
Za prekonávanie výziev a dosahovanie lepších ratingov dostávate aj odmeny v podobe odznakov a ikoniek pre svoj online profil. Toho tu tiež nie je málo, takže sa nemusíte báť, že a víkend „vyžeriete“ všetky odmeny v hre. Odznakov je tu 183, ale aj to je nič v porovnaní s počtom ikoniek pre profil – tých je v hre až 501. Nezáleží na tom, aký režim hráte, odomykáte si ich výsledkami. Takže ich získate pri sólo hraní, online hraní a aj pri lokálnom hraní.
Pri sólo hraní máte pred sebou zoznam hier a výzev v každej z nich. Musíte nimi postupovať – hraním získate dukáty, na odomknutie ďalšej výzvy ich zase miniete. Nemôžete tak z prvej skočiť na poslednú v rámci danej hry. Je tu toho ale dosť, takže to nezačne len tak nudiť. Sólo hranie však časom prerastie skôr do nejakého tréningu, aby ste sa vedeli zlepšovať. Zábavnejší je Párty režim, ktorý na jednej konzole umožňuje hrať až 8 hráčom, čo nie je až tak časté. A funguje to dosť dobre. Len teda musíte mať po ruke kamarátov s rovnakým vkusom, ktorí sa chcú pretekať v 5-sekundových výzvach zo starých hier.
No a potom sú tu tie online komponenty. Bohužiaľ, nenájdete tu priamo online zápolenie. Takže žiadne lobby, čakanie na hráčov a živé súboje. Malo by to niečo do seba, no bohužiaľ. Tu je to celé založené na asynchrónnom multiplayeri v dvoch režimoch - World Championships a Survival Mode. V oboch režimoch máte živých súperov, ale nejdete proti nim naživo, ale proti ich dátam. No a oba režimy fungujú na báze týždenného obmieňania výziev, aby ste každý týždeň dostali výzvy v nových hrách a teda aj nejakých nových súperov.
World Championships pripomína spomínané Nintendo turnaje. V danom týždni je online výber piatich rôznych výziev od ľahkých až po Master. Na vás je, aby ste ich skúsili splniť s čo najlepším výsledkom. Na konci tohto obdobia dostanete výsledky s tým, ako ste obstáli v porovnaní s hráčmi zo zvyšku sveta. Survival Mode je zase taký malý battle royale. Avšak kým v šampionáte nemusíte plniť všetky výzvy, tu vás čaká séria troch, ktorú musíte splniť celú. Je to rozdelené na Silver a Gold kategórie podľa náročnosti výziev. Silver sú jednoduché, Gold si už vyžadujú skill. V Survival súperíte so 7 duchmi, teda záznamami, ako dané výzvy splnili iní hráči. Po každej výzve odpadne polovica, až kým po poslednej výzve nie je víťaz.
Je to fajn režim, ale má jednu chybu – obrazovku delí na 8 častí ako pri lokálnom multiplayeri. Ale ja pri takomto online hraní proti ghostom nepotrebujem vidieť súperov. Ja hlavne potrebujem vidieť seba. Mať 8 okien a v každom hru je mätúce, sami sa v tom budete ťažko orientovať. A ešte viac, ak hráte v handheldovom režime. Na veľkej TV sa ešte viete ako-tak sústrediť na svoje okno, ale na malom handhelde sa úplne stratíte. Pokojne nech je takéto zobrazenie voliteľné, ale nech mám zároveň možnosť si zväčšiť svoj obraz.
No...grafika...ak si pamätáte vyššie opísané hry, tak viete, ako to vyzerá. Vyzerá to presne ako kolekcia hier z druhej polovice 80. rokov. Samozrejme, sú nadčasové a stále výborne hrateľné, ale o nejakej kvalite grafiky sa tu nemôžeme baviť. Rovnako aj zvuk je zväčša pôvodný, ale zase sú tu aj nejaké nové melódie, ktoré hrajú vo všetkých tých menu a podobne. Taktiež tu nájdete zvukové efekty povzbudzujúceho davu, aby ste nasali atmosféru turnaja, kde vás haldy fanúšikov povzbudzujú k prekonávaniu limitov hier a aj seba samého. Je to malý, ale zato príjemný detail.
Nemôžem povedať, že by som sa pri Nintendo World Championships: NES Edition nebavil. Práve naopak. Táto kolekcia len dokazuje, aké nadčasové tieto klasické NES hry boli. Avšak stále sú to len relikvie doby, ktorá je dávno za nami a táto kolekcia neprináša nič nové alebo nič navyše na to, aby si obhájila takú vysokú cenovku. Vyslovene tu chýba niekoľko vecí, ako napríklad online multiplayer, ale potešili by aj bonusy či nejaká iná pridaná hodnota. Úprimne, netuším, na koho tým vlastne v Nintende mieria. Na 35-45 ročných speedrunnerov? A sú takí vôbec?