Mariňáci! Čaká nás výsadok na planétu M-8322. Cieľ misie: obsadiť planétu a vyhubiť populáciu nepriateľskej životnej formy. Sekundárna úloha: zabezpečiť dostatočné množstvo nerastných surovín v podobe Deothonitu. Rizikovosť misie: extrémne vysoká. Teraz si prekontrolujte výstroj a výzbroj, na 12:00 ZULU je naplánovaný zraz vo vyloďovacej sekcii, personálne obsadenie jednotlivých čiat a ich rozmiestnenie do výsadkových modulov máte k dispozícii vo vašich osobných počítačoch. Rozchod!

USC: Conterforce na prvý pohľad vyzerá ako zhmotnený sen pre všetkých fanúšikov taktických ťahových stratégií po vzore klasík UFO a XCOM. Do rúk sa vám dostáva hŕstka po zuby ozbrojených vesmírnych mariňákov, ktorí sa na nehostinnej planéte musia prebiť hordami nepriateľov a oslobodiť celé územie od nepriateľských síl. Tam to ale nekončí, lebo starať sa tiež treba o získavanie surovín, výstavbu základní, zlepšovanie vojakov, obmenu ich vybavenia a ďalšie náležitosti, bez ktorých nemôže byť výsadok na vesmírnom telese úspešný.

Teraz hovoríme o príbehovej kampani, ktorá všetky vyššie opísané atribúty ponúka. Kampaň však na chvíľku preskočme a pozrime sa na ostatné herné módy. Single Mission je ako už napovedá samotný názov iba jedna misia s vami konfigurovateľnými parametrami. Operations sú dve alebo tri misie spojené do mikropríbehu. No a na záver tu ešte máme Defend the Base! Mód, ktorý znova asi veľmi vysvetľovať netreba. Misie sú plne generované, takže zážitok z ich hrania je vždy mierne odlišný, pričom dôležité je povedať, že Single Mission a Operationssú zamerané výhradne na taktické súboje a kampaň spolu s Defendthe Base zahŕňajú aj budovanie základne a jej obranu.

Vráťme sa späť ku kampani. Pri jej štarte je možné si vybrať, ktorú frakciu vojenských jednotiek alebo korporácií chcete zastupovať. V závislosti od voľby sú k dispozície špecifické zbrane a vybavenie. Spustíte tutoriál zahrňujúci vyčistenie klaustrofóbnych priestorov vesmírneho korábu a hladina nadšenia pomaličky stúpa. Taktické súboje v tutoriáli zahŕňajú všetko, čo milujeme na UFO hrách a možno a ešte aj niečo navyše. Vojaci majú v rámci jedného kola obmedzený počet akčných bodov (AP), pričom AP slúžia na pohyb po mape, strieľanie, prebíjanie, používanie rôznych nástrojov (plazmový horák, skener), liečenie, ale, samozrejme, nechýba ani krčenie, obrana pozície v rámci nepriateľského ťahu a dokonca aj zdvíhanie predmetov zo zeme alebo skákanie. Po vašom kole nasleduje nepriateľský ťah, kedy iba pasívne sledujete, čo sa na bojisku sleduje a dúfate, že rozmiestnenie mariňákov a vami zvolený systém vzájomného krytia zafunguje.

Keby sme povedali, že mimozemšťania v Counterforce ako keby z oka vypadli votrelcom, neboli by sme ďaleko od pravdy. Existujú viaceré „druhy“, odlišujú sa či už veľkosťou, druhom útok u (na diaľku/na blízko), slabinami (armor piercing náboje, oheň, ľad). Aj vaši vojaci sa delia do rôznych kategórií. Špecializujú sa na kontaktné zbrane, ťažké zbrane, snajperky, majú tiež svoju morálku, bez ktorej to na bojisku bude vyzerať hrôzostrašne, dokážu používať dvere, terminály atď.

Po odohraní tutoriálu a v pomerne nadšenej náladičke sa púšťate do kapane a tak rýchlo, ako vás titul dokázal nabudiť, vás čoskoro takmer každá jeho časť začne iritovať. Hlavnou úlohou v kampani je obsadiť celú planétu a vyťažiť na nej zásoby Deothonitu. V ostrom kontraste s výborne spracovaným tutoriálom súbojov je tutoriál k stavbe základní, ktorý je de facto neexistujúci. Môžete sa pozrieť do menu a vyhľadať si aspoň základné údaje v „helpe“, ale na začiatku nebudete vedieť čo ktorá budova robí, kam postaviť vrty, prečo musíte niekde stavať základové dosky a steny a inde nie atď. Je to ako keby sa niekto na poslednú chvíľu rozhodol – pridajme ešte do hry aj stavanie základní, bude to cool – ale asi si neuvážil všetky dôsledky takéhoto zásahu.

Manažment vojakov je kapitola sama osebe, keď sme prvýkrát videli obrazovku Squad Assemly, zatmelo sa nám pred očami. Dá sa s tým, samozrejme, naučiť pracovať. Zistíte, že vojaci sa v boji levelujú, že im musíte kupovať (alebo vyrábať) náboje a vybavenie, ale prečo nie je možné prebiť naraz všetky zbrane v celej čate alebo prečo, keď vás hra upozorní, že vojak má síce v inventári jednu zbraň, ale nemá ju aktivovanú, tak to rovno jedným klikom nie je možné opraviť, je nám záhadou.

Azda najväčším problémom titulu je jeho obťažnosť. Aj na strednom nastavení sú súboje s votrelcami extrémne náročné a v mnohých prípadoch odsúdené na neúspech. Keď dostanete po dvoch hodinách hrania vedľajšiu úlohu v jednom zo sektorov na mape získať dáta z terminálu a po pár kolách sa na vás rútia desiatky až stovky mimozemšťanov, ktorí vás bez ohľadu na vašu snahu rozsekajú na márne kúsky, máte chuť stlačiť tlačidlo „odinštalovať“. Ak sa prvou fázou náhodou aj prebojujete, dostanete sa druhej fázy, tentokrát už v útrobách základne. Vaše jednotky sú polomŕtve, nemajú lekárničky a čo je horšie, ani náboje. Čistá frustrácia. Ostáva už len terminálne riešenie – daný sektor na mape zbombardovať atómovkami.

Kampaň ako taká je tvorená poskladaním ostatných režimov do dlhšieho celku. Raz robíte Single Mission, Potom Defendthe Base, potom Operations a znova Single Mission. Chýba tu motivujúci faktor, aj keď autori sa snažia poháňať gameplay dopredu vedľajšími úlohami (samozrejme, Single mission alebo Operations), možnosťou diplomatických rozhovorov s inými frakciami a dokonca aj akýmsi vývojom/kupovaním nových zbraní za naťažené nerasty.

Oslobodzovanie planéty M-8322 trpí aj poriadnym zoznamom technických bugov a nedostatkov. Najväčším z nich je jednoznačne dĺžka nepriateľských kôl. Je síce možné nastavanie rýchlosti animácie, ale aj pri tej najvyššej trvajú kolá rádovo minúty, nedajú sa urýchliť a - čestné pionierske – je úplne realisticky možné sa počas nich osprchovať či najesť. Hovoríme z vlastnej skúsenosti. Do zoznamu bugov tiež patria občas neresponzívne tlačidlá, problémy pri alt-tabovaní (hra sa ako keby prepína sama z fullscreen do borderless/windows režimu), zmätok v ovládaní (pravé a ľavé tlačidlo myši fungujú na iných obrazovkách a v iných menu opačne)

Všetky neduhy opísané vyššie ale nie sú totálne a nezvratne katastrofické. Respektíve, inak. Aktuálne z titulu robia niečo veľmi ťažko stráviteľné, ale samotné princípy a základné piliere nie sú vôbec zlé. Znamená to iba, že autori musia zapracovať na updatoch, najmä pohrať sa s nastavením obťažnosti, triedami vojakov, správou inventára, popracovať na kampani, misiách, stavaní základne, lepšom tutoriáli, zrýchlení nepriateľských ťahov a asi 20 ďalších vecí. Ja toho veľa, no nie je to neriešiteľné a podvozok ako taký možno až tak veľmi opravovať netreba.

Autori USC: Counterforce si na svoje plecia naložili toho toľko, že im v záverečnom šprinte viditeľne došli sily a hra preto vyzerá tak, ako vyzerá. Darmo sa tvárite, že ste votrelecký Xcom, keď všetko, vrátane nastavenia obťažnosti, spracovania kampane, stavanie základní a manažmentu jednotiek, pôsobí uponáhľane a nedorobene. Škoda, veľká škoda, lebo potenciál zakopaný pod nánosmi nedokončeného obsahu je rozhodne cítiť.