Tento rok som už Doom hral a opäť raz novým spôsobom. Po niekoľkých dňoch skúšania sa mi podarilo hru rozbehať na netradičnom kľukovom handhelde Playdate. A teraz ho hrám zas. A budem ho hrať asi aj budúci rok a možno zas na nejakom netradičnom zariadení, smart prsteni, elektro bicykli alebo niečom podobnom. Lebo je to jednoducho nadčasová klasika, ktorá sa hrá skvele. A vždy sa bude hrať skvele. Grafika zostarne, ale je pravdou, že raná spritová 3D grafika starne veľmi dobre. Kvalitný dizajn a zábavná hrateľnosť ale nestarnú a dokazuje to aj aktuálna kolekcia DOOM + DOOM II.

Tá bola tohtoročným prekvapivým shadow dropom na odštartovanie QuakeConu, ale zase raz sa to nepodarilo a už snáď tretí raz v rade vopred uniklo, čo si pre nás v id Softe prichystali. Ale to nie je dôležité. Dôležité je, že tu k jednej kolekcii sadla hneď trojica tímov a spoločne priniesli to najlepšie z minulosti a aj niečo navyše. Nightdive Studios hry preklopili na nový engine, vylepšili textúry a spolu s id Softom a Machine Games priniesli aj úplne novú epizódu. Dočkali sme sa tak prvej oficiálnej expanzie hry snáď od polovice 90. rokov. A k tomu je tu aj kopa ďalších, podpora nových jazykov (bez češtiny a slovenčiny) a mnoho iných noviniek.

Neviem, či má ešte zmysel rozpisovať sa o nejakých naratívnych podrobnostiach týchto klasických hier. Koniec koncov sa už v tejto dobe snáď rodia deti, ktoré majú vedomosti o Doome v generickej pamäte alebo také niečo. Tak len skratkovito – robili sa experimenty, experimenty dopadli zle, otvorili sa brány pekla, vy musíte poslať démonov tam, odkiaľ prišli. A je to celé poriadne krvavé. Celé je to ale položené na základe z roku 1993, takže príbeh je vlastne len pár obrazoviek s textom na začiatku a konci epizód.

Nečakajte tak žiadny hlboký naratív a ani nič podobné. A to dokonca ani v prípade novej expanzie Legacy of Rust. Tam nájdete príbeh, ktorý hovorí o nejakej poslednej snahe UAC ešte niečo získať na pekelnej invázii, ktorá sa však výrazne obrátila proti nim. Odľahlý a neznámy región pekla bol plný zdrojov, no UAC tam narazila na veľké problémy a teraz je na vás, aby ste ich vyriešili. Je to jednoduché, hlúpučké, ale funguje to ako fajn zámienka na to, aby ste démonov, rozmlátili, rozstrieľali a rozrezali.

Ale Doom hry nehráte kvôli príbehom. Hráte ich kvôli tomu, že už viete, kde nájdete motorovú pílu. A ako sa čo najrýchlejšie dostať k brokovnici. Možno už aj viete, ako levely plniť čo najrýchlejšie. V jednotke a dvojke už niektoré asi prechádzate poslepiačky. Ale baví vás to. Celá tá kombinácia dizajnu, mechanizmov, máp, nepriateľov a zbraní je rokmi overená a stále dokáže chytiť a len tak nepustiť. Vlastne už ani neviem, čo by sa o klasických Doom hrách dalo napísať a nebolo to tu už mnohokrát predtým omieľané dookola. Toto jednoducho nestarne.

Poďme teda na tie nové veci. Ak Doom nepoznáte, je mi to ľúto, toto bude skôr pre hráčov, ktorí ho poznajú. Čo všetko obsahuje táto kolekcia? Po spustení sa dostanete do základného menu, ktoré ponúka výber balíčkov aj so stručným popisom a rokom vydania. Nájdete tu základnú jednotku a dvojku a potom nasleduje niekoľko kvalitných expanzií: TNT: Evilution, The Plutonia Experiment, Master Levels for DOOM II, No Rest for the Living, Sigil a už spomínaná Legacy of Rust. Je tu tak obrovská porcia kvalitného obsahu. Každá hra a expanzia má vlastný príbeh, vlastné mapy a podobne.

Sigil mnohí z vás poznajú, je to balíček od Johna Romera, ktorý je výborný. Je však aj výrazné iný ako základný Doom. Téma a štylizácia Sigilu sú temnejšie, rovnako mapy pôsobia iným dojmom, nie však zlým. A ani toho obsahu nie je málo, dokáže vám zabrať nejaké 2-3 hodiny, čo na expanziu, ktorá bola vydaná zadarmo, nie je vôbec zlé. Tie predtým idú viac v jednej línii s pôvodnými hrami, tematicky aj štylisticky, akurát má každá niečo svoje, niečo vlastnú, čím ich odlíšite. Hrateľnosť sa tak mierne líši podľa toho, ktorý balík si spustíte.

Samozrejme, môžete medzi nimi prechádzať absolútne ľubovoľne, robiť si toľko uložených pozícií, koľko len chcete. Sám ich mám aktuálne asi 8 a to som už väčšinu prešiel. Ono sa to prechádza pomerne ľahko, keď väčšinu už dávno poznáte. Aj preto ale poteší, že tu je Legacy of Rust, čo vlastne doteraz nikto nehral. Kampaň je rozdelená na dve epizódy, každá má 8 levelov, takže 16 levelov celkovo. Avšak tu už aj nájdete reálne odklony od základnej hry a väčšie novinky. Dokonca je expanzia aj slušne dlhá a môžete v nej stráviť niekoľko hodín.

V prvom rade je to síce expanzia postavená na starej technológii, ale s levelmi postavenými moderným spôsobom. Zaujímavo vyznieva v porovnaní so Sigilom a je podľa mňa výrazne lepšia. Levely sú tu masívne, komplexné, členité. Áno, speedrunny možno majú limit na niekoľko minút, ale reálne vám každý môže zabrať 15-20-30 minút. Záleží aj od toho, či chcete objaviť všetky secrety. To je už slušný rozdiel oproti dizajnu tých základných. Niekedy mi to dokonca prišlo až prekombinované, keď jedno tlačidlo na jednom konci mapy aktivovalo niečo na úplne inom konci mapy. Ale tak to patrí k týmto hrám.

No a to nie je to jediné, čo Legacy of Rust prináša nové. Toto je totiž prvá expanzia vlastne od vydania Doom 2, ktorá so sebou prináša nové zbrane a nových démonov. Síce je to obsah, ktorý vychádza z konceptov, ktoré boli pôvodne rozpracované, no nedokončené, stále to poteší. Získate dve zbrane navyše – plameňomet a Calamity blade, akúsi kušu, ktorú nabíjate a tým získate silnejší vývoj, ktorý ide od vás smerom vpred a ako čepeľ porciuje nepriateľov. No a k tomu tu nájdete 6 nových démonov. Tiež je to niečo, čo kedysi nebolo dokončené, ale pekne zapadajú do hry. Navyše sú to rôzne druhy, takže so sebou prinášajú aj rôzne výzvy.

Nie je to však len o týchto kampaniach, nech sú akokoľvek dobré. Celkovo je tu neuveriteľných 187 misií. Je tu aj pekná porcia multiplayerového obsahu, ktorý si dokonca môžete užiť naprieč platformami a až pre 16 hráčov. Môžete hrať kooperačne, môžete si zahrať Deathmatch. To všetko nielen na pôvodných mapách, ale aj na 26 nových, ktoré boli vytvorené spolu s kampaňou Legacy of Rust. Celkovo tak kolekcia ponúka 43 Deathmatch máp a to vám pridá ďalšie hodiny zábavy, ak si chcete zastrieľať aj na živých nepriateľov, nie iba na démonov.

Ako je pre Nightdive Studios zvykom, všetko preklápajú na svoj KEX Engine. Inak to nie je ani v prípade tejto kolekcie a tiež beží na novom engine. Nemusíte sa ale báť, že by sa to nejako podpísalo na ikonickom vzhľade hry. tá vyzerá stále rovnako, ale lepšie. Nájdete tu nejaké vylepšené textúry, nechýba podpora do 4K a vylepšený výkon. Hudba série je ikonická a v tejto kolekcii si môžete zapnúť jej novú verziu, pod ktorú sa podpísal Andrew Hulshult. Navyše má každá časť svoju hudbu a aj po rokoch znie stále dobre. Legacy of Rust má tiež veľmi dobrý soundtrack.