Byť herným novinárom so sebou prináša určité privilégia, pričom jedno z najväčších je možnosť zahrať si mimoriadne očakávané hry predtým, ako sú sprístupnené pre zvyšok sveta. V prípade novej expanzie k jednej z najväčších hier minulého roka sa však zdá, že Blizzard len veľmi opatrne dal prístup k Diablo IV: Vessel of Hatred hŕstke médií pred jej vydaním. Znie to, akoby sa gigantická spoločnosť bála kritikov. A pritom najväčší strach by mala mať skôr z hráčov. Kým recenzenti hodnotia hry komplexnejšie z viacerých aspektov, pre hráčov sú väčšinou zásadné dve veci: Ako veľmi ich hra baví a ako veľmi ich hra rozčuľuje. Vessel of Hatred rozhodne patrí medzi tituly, ktoré budú polarizovať. 

Ak hráčov v minulosti rozčuľovalo, že Diablo III má príliš veselé farby, región Nahantu pre nich môže byť rozporuplný. Možno to znie ako rúhanie voči Pánovi Teroru zasadiť celú expanziu do večne zelenej džungle s riekami a vodopádmi. Všetku tú krásu však dokonale masakrujú hordy odporných nepriateľov, ktorí sa hemžia z každej strany. Jediná pomoc na toto premnoženie je urobiť z nich fľaky krvi a jedu pomocou vašej overenej zbrane. Vašou úlohou bude nájsť Neyrelle, ktorá doslova nesie osud Sanctuary vo svojich rukách a snaží sa nepodľahnúť Mephistovi, ktorý je už jednou labou von zo svojho väzenia.

Aj keď sa môžete vydať na výpravu do džungle so svojou prechádzajúcou postavou, bol by to naozaj hriech sa neponoriť do estetiky mayských bojovníkov a aztéckych kanibalov a začať sezónu inak ako v koži Spiritborn. Nová trieda bojovníka s obojručnými zbraňami svojimi rýchlymi útokmi na blízko asi najsilnejšie navodzuje dojem hrateľnosti za Monka z Diablo III. Dokáže sa behom stotiny sekundy premiestniť k nepriateľovi a zasadiť mu úder, ktorý až cítite cez obrazovku, prípadne vibráciou v ovládači. Spiritborn určite zaplní dieru hráčom, ktorých výber tried v pôvodnej hre až tak nenadchol. Jeho jedinečnou výhodou je, že si prostredníctvom množstva aktívnych a pasívnych schopností ušijete hrateľnosť na mieru.

Schopnosti Spiritborn sa odvíjajú od štyroch Spirit Guardians. Môžete sa sústrediť na ohnivé útoky s jaguárom, ktorý je ideálny na hranie s vysokým APM (akcie za minútu). Pre silné fyzické útoky zvoľte gorilu. Rýchle útoky bleskom zastrešuje orol a ak uprednostňujete jedovaté útoky s dlhodobým účinkom, ideálna je pre vás stonožka. Po splnení jednej z vedľajších misií sa vám navyše odomkne Spirit Hall, ktorá ponúka na výber zo štyroch pasívnych schopností opäť zasvätených jednému zo Spirit Guardians. Dáva vám to voľnosť experimentovať so schopnosťami a Spiritborn vás tak ľahko neomrzí.

Okrem perfektnej hrateľnosti za novú triedu nás však prekvapilo aj veľmi rýchle levelovanie a z hry sa vytratil pocit grindu. Ide o zmeny prameniace z aktualizácie 2.0, ktoré uľahčia život mnohým hráčom a môžu byť aj lepším motivátorom pre nových hráčov. Horná hranica úrovne postavy bola znížená zo 100 na 60, pričom všetky postavy, ktoré už dosiahli 100, sa po spustení Vessel of Hatred dostanú na úroveň 50. Paragon body už nie sú viazané na úroveň postavy a akonáhle hráči s jednou zo svojich postáv dosiahnu hornú hranicu úrovne postavy, začnú získavať Paragon body, ktoré možno použiť na odomknutie uzlov, z ktorých môžu profitovať ostatné postavy hráčov. Celkový počet bodov sa obmedzil na 300 a počet paragon boards na 5.

Hráčov pri Diablo IV určite rozdeľoval aj výrazný multiplayer aspekt hry a Vessel of Hatred sa snaží priniesť odpoveď pre tých, ktorí neradi hľadajú partiu na online hranie. V sólo režime sa k vám môžu pripojiť Mercenaries a títo nájomní bojovníci vás budú sprevádzať na vašich výpravách. Štítonos Raheir bude k vašim službám už od hlavného questu a ďalších troch odomknete, keď splníte ich osobné úlohy. Akonáhle sa dostanete do partie hráčov, stále môžete využívať benefity nájomných bojovníkov, no trochu pasívnejším spôsobom. Vo forme posily ich dokážete vyvolať pri použití určitej schopnosti či akcie, kedy sa jednorazovo objavia a vykonajú vami zvolený typ útoku. Mercenaries tak môžu byť vaši aktívni spoluhráči aj pasívne bonusy vyvolané určitými akciami.

Blizzard však okrem nových funkcií nahliadol aj do svojich archívov a rozhodol sa priniesť mechanizmus rún známy z expanzie Diablo II: Lord of Destruction. Po novom budete môcť do slotov na svojom vybavení osadiť vždy pár rún, ktorý sa skladá z jednej runy, ktorá vytvára určitý efekt a druhej runy, ktorá ten efekt vyvoláva za určitej podmienky. Napríklad si zvolíte, že vždy pri uhýbaní sa zjaví spirituálny vlk, ktorý bude bojovať na vašej strane, alebo pri použití ultimátnej schopnosti sa vám zlepší určitý útok. Kombinácií je nespočetne veľa a runy tak opäť pridávajú ďalšie možnosti prispôsobenia boja. 

Pre niektorých hráčov je podstatná príbehová časť hry, iní by zase najradšej úplne preskočili kampaň a venovali sa len end-game obsahu. V prípade Vessel of Hatred rozhodne príbehová skupina ťahá za kratší koniec. Hlavná príbehová línia expanzie je nielenže krátka, ale obsahovo je aj určitým sklamaním. Jej hlavným problémom je, že nepôsobí ako celistvý príbeh, ale skôr ako teaser na ďalšiu expanziu. Dojem kazí aj nelogické správanie určitých postáv, ktoré má zjavne za cieľ naťahovať hru a k tomu aj dabing znie, akoby herci neboli dobre režírovaní a mali za úlohu len odrecitovať svoje repliky. Atmosféru zachraňuje len opäť veľmi silný soundtrack, ktorý vás v kritických momentoch vráti do deja a pripomenie vám, že ste armáda jedného proti tisíckam splodencov pekla.

Vessel of Hatred vyvoláva dojem, že vývojári mali priority jasne stanovené a namiesto toho, aby investovali úsilie do kampane, sa radšej sústredili na end-game obsah. Priniesli totiž režim Dark Citadel, novú PvE kooperačnú aktivitu, do ktorej sa môžu zapojiť skupiny zložené z minimálne dvoch hráčov. Spoločne budú musieť vyriešiť hádanky a zdolať silných bossov, pričom odmenou im bude vybavenie a kozmetické vylepšenia. Novinkou je aj časová výzva Kurast Undercity. Pri vstupe do podzemia sa spustí časovač a čím úspešnejšie zdolávate príšery, tým viac času získavate. Ide o ďalší spôsob, ako zdolávať nekonečný dungeon za odmeny bez toho, aby ste museli riešiť úlohy z príbehovej časti hry.

Možno trochu paradoxné je, že napriek toľkému dolaďovaniu je vo Vessel of Hatred viac bugov ako bolo v pôvodnej hre. Natrafili sme na vypadávanie dialógov, čierne obrazovky aj vyhodenie z hry. Všetko síce opravia patche, ale znova sa ukazujú priority vývojárov vzhľadom na čas, ktorý vývoju Vessel of Hatred venovali. Napriek všetkému treba uznať, že Blizzard vkladá do Diabla viac úsilia, ako si hráči uvedomujú. S novými sezónami a výzvami nás chce stále udržiavať pri hre stovky hodín a ak Vessel of Hatred stále nie je vrchol Diabla, potom sa nevieme dočkať ďalšej expanzie.

Po aktualizáciách predstavených ešte v predchádzajúcej sezóne Loot Reborn sa Diablo IV s príchodom 2.0 a Vessel of Hatred javí ako úplne iná a dokonca lepšia hra, ako bol Diablo IV po vydaní. Aj keď sú všetky zmeny pozitívne, vo vzduchu ostáva visieť otázka, prečo je potrebné hru postupne opravovať. A možno je na zamyslenie, akých hráčov treba počúvať a či sa vôbec dá dosiahnuť stav, kedy bude Diablo dokonalá hra. Ak však niektorí hráči doteraz váhali, či sa vrhnúť na štvrtý diel a ak mali možno pocit, že už je neskoro, v skutočnosti je Vessel of Hatred aj s novou sezónou ideálny čas, kedy sa do tejto hry ponoriť.