Len tento rok sme sa dočkali hneď trojice Teenage Mutant Ninja Turtles a zdá sa, že takéto hody tu neboli od prelomu 80. a 90. rokov, kedy malo ešte Konami značku v rukách a ešte vedelo, ako vyvíjať kvalitné hry vo väčšom počte ako jedna hra za pár rokov. Všetky sú si podobné, zároveň je každá z tohtoročnej trojice unikátna. Samozrejme, vo všetkých troch nájdete štvoricu zelených hrdinov. Takže si každú môžete vyskúšať aj v kooperácii. Wrath of the Mutants je však arkádová automatovka, Splintered Fate je roguelite a Teenage Mutant Ninja Turtles: Mutants Unleashed vychádza z úspešného filmu.

Možno ste minulý rok zachytili v kinách animovaný film Teenage Mutant Ninja Turtles: Mutant Mayhem od komika Setha Rogena, ktorý zozbieral v recenziách slušné známky a darilo sa mu aj v kasách kín. Ak nie, film nájdete v ponuke SkyShowtime aj u nás. Zaujal jedinečným štýlom uchopenia značky, humorom a animáciou. Síce sa pripravuje pokračovanie, ale dej filmu pokračuje práve v Mutants Unleashed hre. V zásade sa odohráva hneď po tom, ako zelení hrdinovia porazili zloducha, zachránili New York a vlastne aj ľudstvo.

Noví mutanti, familiárne nazývaní Mewbies, sa pomaly začínajú integrovať do spoločnosti, keďže vo veľkom prichádzajú do New Yorku. Po meste vznikajú aj rôzne centrá, ktoré tomu majú pomôcť. Pritom sa zdá, že je všetko v absolútnom poriadku, hotová idylka. Netrvá však dlho a zmení sa to. Mutanti sa z ničoho nič začnú správať agresívne a útočiť na ľudí. Akoby sa v nich prebudili len čisto zvieracie a agresívne pudy. Ťažko to však bude prirodzené, takže tušíte, že za tým niekto stojí. Kto? Na to musíte postupne prísť a celé to zvrátiť, aby ste do ulíc prinavrátili pokoj.

Ten príbeh nie je nijako revolučný. Takých tu už bolo a aj bude ešte veľa. Ale funguje to. Stretnete veľa rôznych postáv, s ktorými sa spriatelíte, prípadne si dáte do držky. V niektorých prípadoch aj oboje. Vlastne aj niektoré veci dlho vopred tušíte, takže vás snaha o dejové zvraty neprekvapí. Niekto zradí a podobne. Navyše hra sa neskôr dosť zacyklí a opakuje tie isté veci. Niekoho vám unesú, musíte ho zachrániť. Unesú niekoho iného, musíte ho zachrániť. Viacero motívov takto opakuje a vás to začne trochu otravovať.

Často v recenziách vytýkame hrám, keď sú dobré, ale krátke. Jednoducho vždy chcete viac zábavy. Ojedinele vyčítame aj opačný prípad, že sú až príliš dlhé. A toto je jeden z takých prípadov. Mutants Unleashed vám môže zabrať nejakých 12-15 hodín (závisí od toho, koľko vedľajšieho obsahu chcete splniť), no na takúto hru je to jednoducho príliš. Ak by autori z hry vystrihli tak tretinu obsahu, hráči by si to ani nevšimli, tempo by bolo lepšie a vy by ste sa bavili viac. Respektíve by ste sa nezačali nudiť. Našťastie tu existuje jednoduchý recept, ako sa nude vyhnúť – nehrajte veľkú časť vedľajšieho obsahu. Je to tak redundantné, až sa vám z toho zatočí hlava.

Ale to už trochu predbieham, všakže? Takže poďme najskôr k jadru hry a postupne sa dostanem k tomu, prečo je chyba, ak to hra dookola opakuje. V zásade je to jednoduchá akcia, dalo by sa povedať sekačka. A vlastne ani nie taká jednoduchá, dokážete sa pri nej občas aj zapotiť. Povedal by som, že je to vstupná brána pre malých hráčov, aby ich neskôr bavil napríklad Devil May Cry. Beháte kanálmi aj ulicami, sekáte nepriateľov, hra vás za to odmeňuje nejakým ratingom za danú pasáž, pričom vy ideálne chcete získať rating S, teda ten najlepší. Na základe ratingu potom získavate virtuálne mince po každej misii a za ne si nakupujete upgrady postáv.

Medzi misiami sa pohybujete po svojom kanálovom príbytku, kde si vylepšujete postavy, plníte výzvy,  interagujete so Splinterom a podobne. No a taktiež odtiaľ vyrážate do mesta. Spočiatku tam toho veľa nie je a čakajú vás len misie, ale postupne sa tam objaví hneď niekoľko bodov, do ktorých sa budete pravidelne vydávať. Môžete tam len tak kecať s priateľmi, ale taktiež sa posúvať ďalej v ich príbehoch, čo vám zase odomkne nejaké iné vlastnosti, perky, možnosti upgradov a podobne. Bebop a Rocksteady pre vás majú donášku pizze na rýchlosť, Mondo Gecko vás zase dá úlohu hľadať v misiách graffiti, so Splinterom si užijete chvíľky pohody doma a aj špeciálne výzvy. Za to všetko niečo dostanete.

Na hlavné misie máte totiž vždy trochu času. Dostanete nejaké zadanie a pri ňom vám napríklad svieti, že na splnenie misie máte 6 dní. môžete ju splniť hneď. Rovnako ale môžete zatiaľ plniť vedľajšie. Či misia či cesta niekam, to jedna denná doba – deň alebo noc. Keď to spojíte, splníte dve veci a prejde jeden deň. Takže si musíte dávať pozor na to, ako si rozplánujete herný obsah a kedy sa kam vydáte. Zároveň totiž chcete svojich hrdinov aj poriadne vylepšiť, zakúpiť im v herni dočasné perky, prípadne využiť nejaké mutátory, ktoré vám niečo pridajú, ale aj zoberú. Jednoducho sa chcete čo najlepšie pripraviť.

A tak plníte jednu misiu za druhou, hlavné príbehové misie striedate s vedľajšími, rozvíjate vzťahy s vedľajšími postavami a zbierate vylepšenia. Ale celé sa vám to začne poriadne zlievať. Jedna misia ako druhá a nezáleží na tom, či je to hlavná misia alebo nejaká vedľajšia a kto vám ju zadal. Zistíte, že hra recykluje pár prostredí, do ktorých je zasadený jej obsah. Akurát vám v rámci misie inak zoradí lokality, ktoré navštívite. Raz idete od začiatku, inokedy od konca. A po niekoľkých hodinách je to otrava. Akurát raz musíte poraziť takého nepriateľa na konci, inokedy iného. Respektíve nepriatelia sú takí istí, na tých istých miestach, ale v jednom type misií napríklad traja svietia a sú silnejší.

Priznám sa, nemám prejdenú celú hru. Prešiel som príbeh a väčšinu vedľajších misií. Všetky som nedokázal. Ak by som ešte 5 minút mal hrať ten genetický obsah, ktorý je vlastne stále dookola to isté, niečo si spravím. Ak by Mutants Unleashed bola len priamočiara akčná hra na 5 hodín, výsledok by bol oveľa zábavnejší. Pôsobí až neuveriteľne redundantne stále dookola robiť to isté na tých istých miestach bez ohľadu na to, čo práve robíte a pre koho. Pritom lokality sú navrhnuté pomerne dobre, ale takýmto štýlom sa opozerajú veľmi rýchlo. Navyše sa misie často prerušujú nahrávaním. Vedľajší obsah zas má dialógy bez dabingu, len s textom. To vám tiež nepridá na nálade.

Ďalšia vec, ktorá tu občas robí šarapatu, je kamera. Lokality sú čiastočne dizajnované ako kedysi v Devil May Cry. Teda kamera sa síce hýbe za postavou, ale má určite limitované uhly, z ktorých sa na postavu a prostredie pozerá. Hýbať s ňou môžete len vo veľmi malom rozsahu, takže takto autori často skrývajú niektoré veci v prostredí. To je fajn. Fajn už nie je, že kamera raz za čas naozaj hnevá a netušíte, kam po skoku dopadnete. Strácate tak prehľad o tom, čo je pred vami. A občas aj o tom, čo sa deje. Hlavne pri kooperatívnom hraní s veľa nepriateľmi je na obrazovke občas chaos a chvíľu trvá, kým si na to zvyknete.

A dostávame sa zase k tomu najlepšiemu a to je kooperácia. Korytnačky sa vždy hrali kooperačne, inak tie hry vlastne ani nemajú zmysel. Veď celý ten koncept je postavený na štyroch hrdinoch, ktorí proti nepriateľom bojujú bok po boku. Akurát tu nebudete hrať štyria, ale len dvaja. Ale to stačí v takejto hre. Vo štvorici by to navyše už vyzeralo príšerne na obrazovke. Navyše kooperácia funguje len lokálne, nie online. Ale funguje, hrá sa to dobre a korytnačky sú tak rozdielne svojimi vlastnosťami a útokmi, že si každý nájde postavu, ktorá vyhovuje jeho štýlu. A tých ostatných si počas boja môžete dočasne zavolať ako pomoc. Napríklad, keď potrebujete bossovi ubrať kusisko života.