Poznáte ten pocit, keď pozdĺžne zaparkujete na prvý pokus? Alebo keď vám niečo spadne a vy to reflexne chytíte ako taký ninja? Či napríklad to, keď platíte v obchode a vyjde vám úplnou náhodou krásna okrúhla suma? Hovorím o okamžitej dopamínovej injekcii, o tom krásnom, no krátkom uspokojivom momente, kedy máte chuť si dať sami sebe high-five a potľapkať sa po ramene. Podobné pocity môžete mať aj pri hraní Shogun Showdown. No nebude to úplne zadarmo.

Shogun Showdown je v princípe veľmi jednoduchá hra. A ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása. Je to ťahová rogue-like 2D akčná hra, v ktorej si musíte každý ťah premyslieť ešte predtým, než ho spravíte. V hre ovládate hrdinu, ktorý sa snaží prebojovať niekoľkými úrovňami až k finálnemu bossovi. Na ceste natrafíte na rôznych nepriateľov, mini-bossov či obchodníkov, ktorí vám vedia vo vašom ťažení pomôcť rôznymi power-upmi a užitočnými predmetmi.

V jednotlivých úrovniach, ktoré prebiehajú na limitovanom počte vertikálnych políčok, vás čakajú protivníci s rôznymi schopnosťami a silou. Vy máte k dispozícii arzenál zbraní a schopností, čo si môžete v priebehu hry upravovať a vylepšovať. Chyták je však v ťahovom súbojovom systéme. Každý útok stojí jeden ťah. Každý pohyb stojí jeden ťah. Chcete sa otočiť? Jeden ťah. Pripraviť iný útok? Správne, jeden ťah. Zároveň idú počas vášho ťahu aj všetci protivníci, treba preto myslieť vždy minimálne jeden-dva kroky dopredu. Vyrátajte si to zle a okamžite na to doplatíte.

Keďže sa hra radí medzi rogue-like kolegov, rešpektuje pravidlá tohto žánru. Po smrti sa vraciate na začiatok, no zostávajú vám „skalpy”, za ktoré si viete odomknúť ponuku rôznych ďalších zbraní a schopností. Zároveň postupným hraním spoznávate jednotlivé mechaniky a nepriateľov a učíte sa predvídať. Niektoré zbrane vedia napríklad zasiahnuť až dve políčka pred vami, iné zase po jednom z oboch strán. Využívať môžete aj pohybové schopnosti - dymovú bombu, ktorá slúži ako teleport, šmyknutie, ktorým rýchlo prekonáte väčšiu vzdialenosť, či grapling hook, ktorým si protivníka pritiahnete ku sebe. A práve kombináciou všetkých týchto prvkov – a tvrdým tréningom, mladý padawan – sa viete stať neporaziteľným!

A práve tá snaha o neporaziteľnosť a dokonalý priebeh vášho ťaženia je to, čo vás ženie vopred. Keď som Shogun Showdown zapol prvýkrát a behom desiatich minút trikrát zomrel, dal som si takmer dvadsaťštyrihodinovú pauzu. Na druhý deň som pri hre vydržal pol hodinu. Tretí deň už to bola hodina. A aj keď to nie je hra, pri ktorej by ma bavilo sedieť až do rána, vždy som ju zapínal s radosťou a odhodlaním dostať sa zas o niečo ďalej. Na piaty deň som porazil finálneho bossa. Bol to skvelý pocit, no hra neskončila. Práve naopak. Odomkli sa ďalšie časti mapky, pridali sa ďalšie výzvy a snaha o perfektný run tak započala nanovo.

Herným mechanikám hry som sa chcel povenovať trochu dôslednejšie, lebo fungujú veľmi dobre a nenašiel som naozaj nič, čo by mi prekážalo. Obťažnosť je vyvážená a krivka učenia neustále stúpa nahor, rovnako ako radosť z hry. Častejším hraním sa učíte nielen minimalizovať straty na živote a predvídať ťahy protivníkov, ale aj kombinovať útoky do rôznych komb, ktorých účinok je taký smrtiaci, že máte behom jedného ťahu zrazu o dvoch-troch nepriateľov menej. Ach, opäť tá dopamínová injekcia...

Mínusy nevidím ani v peknej pixel-artovej grafike, štýlovému zasadeniu hry do feudálneho Japonska a nevtieravej hudbe s nádychom orientu. V hre si dokonca môžete vybrať, či ju chcete ovládať kombináciou myšky a klávesnice, alebo čisto iba jednou z týchto periférií. Ja som po čase zakotvil iba pri klávesnici, keďže to dodávalo môjmu zážitku z hry akýsi „arkádovejší” nádych a cítil som sa ako skutočný automatový ninja.

Ak by som mal hre naozaj niečo vytknúť, tak je to mierny element náhody, ktorý vám môže niektoré z vašich hraní o niečo uľahčiť, či sťažiť. Totiž to, aký upgrade a aké predmety vás čakajú u obchodníkov a medzi úrovňami, je viac-menej vecou náhody. Ak potrebujete vylepšiť silu zbrane a namiesto toho vám hra ponúkne jej recykláciu za peniaze, odchádzate sklamaní a často bez vylepšenia. Stále to síce môžete celé vyhrať, no bude vás to stáť o niekoľko mozgom spálených kalórií viac.

A to je zároveň ďalšie negatívum, za ktoré však Shogun Showdown sám osebe vlastne nemôže. Je to totiž hra, pri ktorej jednoducho musíte premýšľať. Zámerne nepíšem, že to nie je oddychovka, pretože sú ľudia, ktorí oddychujú skladaním Rubikovej kocky, či lúštením sudoku. A aj tu sa časom môžete dopracovať do stavu, kedy veľa krokov urobíte takmer podvedome. Tréning robí majstra a tu to platí dvojnásobne.

Ak radi hrávate šach, nezľaknete sa výzvy alebo obľubujete Slay the Spire, či len hľadáte hru, ktorá vás za investovaný čas, snahu a zapojenie rozumu náležite odmení, siahnite po Shogun Showdown. Ten toho za smiešnych 20€ ponúka naozaj veľa, aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať. Jednoduché herné pravidlá príjemne komplikuje množstvo zbraní a schopností a množstvo ich kombinácií a synergií, ktoré vás môžu doviesť k ďalšiemu bezchybnému súboju a návalu endorfínov.

K návykovej, no stále zábavnejšej znovuhrateľnosti prispieva aj odomykanie nových postáv a kariet, plnenie rôznych výziev a hlavne túžba byť úplne dokonale a absolútne bezchybným. A to môže pokojne trvať aj desiatky hodín. Žiaľbohu - či v tomto prípade skôr chvalabohu.