V časoch dávno minulých sa odohrali tie najväčšie letecké bitky. Vo vzduchu si merali sily bombardéry s rýchlymi stíhačmi. Piloti zomierali v hladných plameňoch. Vojna, v ktorej nebol nik víťazom ani porazeným sa odohrávala za domom v bezpečnej vzdialenosti od všetkého živého. Za asistencie extra štipľavého, ale o to viac horiaceho lepidla značky Kanagon, nakvapkaného na trupy a krídla plastových lietadiel všetkých mierok, sa so železnou pravidelnosťou stretali letecké esá nad papierovými modelmi domčekov, ktoré následne pohltil oheň. A, že modelárčenie nemôže byť sadistické hobby!

Keď si v pamäti spočítam, koľko hodín práce zhorelo vo virtuálnych bojoch a keď sa pozriem na žalostný stav môjho vystaveného P-47 Thunderbolt, ktorému nezbedné deti zobrali listy vrtule a nasilu zatvorili podvozok, točí sa mi hlava a to už radšej ani nehovorím o výdavkoch na stavebnice. Ale, prečo tu vlastne hovorím o nejakej minulosti, kedy sa stretol horiaci Spitfire s plne naloženou F-14? Spomienky minulé vo mne vyvolal diabolsky návykový a pritom vysoko hrateľný prírastok do nepochopiteľne prehliadanej série Ace Combat.

Wingman na troch hodinách

Keď už sme pritom, tak ani u mňa Ace Combat nevzbudzoval záujem. Teraz viem, že ignorovať tento letecký simulátor bolo veľkým hriechom, ktorý som okamžite napravil v okamihu, keď som zasadol prvý krát do kokpitu a preletel sa v novom Ace Combat: The Belkan War. A možno to bola chyba. Ó sladká nevedomosť. Keby som len vedel, že v mechanike sa mali najprv roztočiť turbíny doposiaľ neprekonaného piateho dielu a že prvé rakety mali byť vypálené so spomienkou na veľkú vojnu, ktorá sa odohrala v dávnych časoch. Vojna, ktorá zachvátila celý kontinent a navždy zmenila kontrolu nad vzdušným priestorom. Vojna, o ktorej sa hovorí s rešpektom a z ktorej nevyšiel ani porazený, ani víťaz. Vojna, ktorá dala svetu legendu. Letecké eso.

Nebyť Belkan War, uznanlivo by som ďalej pokyvoval nad tým, že letecké akcie majú svoje miesto na virtuálnej oblohe, dlho okupovanej vrtuľovými strojmi. Presne tými, ktorým sa pri pohľade na loop s poriadnym G alebo manéver kobra zadýcha motor ešte pred prvým kontaktom. Nebyť Belkan War neprepadol by som sérii Ace Combat a nebyť pravdepodobne posledného dielu tejto veľkej vzdušnej akcie na PS2, nebol by som poznal, že je len datadiskom, vysvetľujúcim, čo sa odohralo pred 15 rokmi, kedy sa medzi fiktívnymi krajinami Ustio a Belka vyostril konflikt, ktorý prepukol do najväčšej bitky.

A prečo vlastne hovorím o datadisku? Belkan War má v zálohe presne 18 misií, čo sú približne 2/3 plnohodnotnej kampane. Nie, nič tu nechýba. Je tu poriadny útok na mesto, vyhľadávanie a bombardovanie bunkrov, štart z letiska počas útoku, hliadkovanie, ktoré sa zmení na likvidáciu rušičiek, obrana, podpora pozemných jednotiek a získanie kontroly na vzdušným priestorom. To všetko tu už bolo a aj v oveľa bohatšej ponuke, lenže to vrásky Belkan War nerobí. Je toho málo. Málo na to, aby som si status hrdinu, ktorý hra zo mňa spravila, vychutnal dostatočne dlho.

Rytieri okrúhleho stola

Chcel som viac, viac, VIAC. Možno nespravodlivé vytýkanie, keď som po adrenalínovom zážitku zložil poklonu Japoncom z tímu Project Ace a prisahal pri krídlach môjho SU-37 Terminator, že sa vrátim späť a získam všetky bonusy. Desiatky ocenení. Presne toľko je aj odomykateľných lietadiel, medailí a trofejí, ktoré na prvý krát nemáte šancu získať. Ako v každom Ace Combat, aj v Belkan War je misia ostro sledovaná a po úspechu aj finančne ohodnotená. Podľa dosiahnutej známky (dôležitá je rýchlosť a efektívnosť) a počtu zničených cieľov (námorné, pozemné, vzdušné) vám na konto pribudne nemalá finančná čiastka. Nové lietadlá sú však drahé a pokiaľ si ich neodomknete v kampani, nemáte šancu si ich pred misiou vyzbrojiť a prevetrať ich po oblohe.

Ak mám byť úprimný, posledný kúsok - spomínaný Terminator - mi natoľko počaril, že som si ďalšie ani nekupoval a naháňal iba medaily a trofeje za zostrelených pilotov. Tento kus je riadna beštia a letové vlastnosti vyhovujú, ako pre dogfighty, tak poslúžia aj na malú rozcvičku pri manévrovaní v nízkych výškach. Prelet popod most môže byť rovnako adrenalínový, ako simultánne odpálenie dvoch rakiet na tanky a pokropenie blízko stojaceho hangáru palubným guľometom, pričom sa strmhlav rútite dolu nosom a HUD pípa ako šialený, lebo sa vám na šiestich hodinách objavila letka Es a posiela pozdravy vo forme dvoch dymiacich.

Priebeh misie má zrazu odlišnú charakteristiku. Už to nie je iba naháňačka bombardérov, čoby ľahkých bezmocných cieľov, ale zápas hodný rytierov. A tí sa v Belkan War objavujú ako rivalské letky tých najlepších pilotov. Za každý zostrel takéhoto esa ste odmenení, ale nie je to vôbec jednoduché. Manévre sú obtiažnejšie a zamerať ich je takmer nemožné. A keď vám zostala posledná raketa pod krídlom, čas misie sa neúprosne kráti a vy máte zničiť posledný pozemný cieľ, dvakrát si rozmyslíte, či ju obetujete pre potreby misie alebo na pohladenie svojho ega. Esá ovplyvňujú priebeh misie, ale ak viete, ako na to, nič nie je prekážkou.

Mayday, Mayday...

Letky spoznáte ľahko a nemožno ich minúť. Prezentujú sa efektnou animačkou a svojím erbom dávajú najavo, že súboj s nimi bude predsa len ťažší ako vymieňanie si pozdravov s doterajšími súpermi. Obtiažnosť postupne graduje a pochopiteľne sa tieto dogfighty stávajú čoraz náročnejšími. Belkan War je všeobecne ťažší ako Squadron Leader a to aj na najľahšej obtiažnosti. Riadené strely vás budú prenasledovať a skôr než sa stihnete zorientovať, letíte kamikaze štýlom zoči-voči istej smrti. Spočiatku je na obrazovke chaos, treba však pochopiť a vstrebávať všetky informácie naraz.

Niet času na váhanie, keď sa vám dymí za chvostom. Rušná rádiokomunikácia jedným uchom, druhým kontrolovať okolité dunenie motorov, jedným okom na mape, druhým na zameriavači, jednou rukou prepínať zbraňové systémy a druhou rozdávať príkazy vášmu neposlušnému wingmanovi a udržiavať stroj v letovej hladine. Zdá sa to byť zložité? Hra myslí aj na príležitostných letcov a ponúka dve nastavenia ovládania – pre začiatočníkov a pre profíkov, ktorí sa musia starať zvlášť aj o smerovku. Ovládanie v Belkan War je plne analógové, čo znamená, že ak stlačíte štvorec, tak sa vám zobrazí mapa. Silou stisku regulujete na mape zoom. To platí aj pre forsáž, klapky a smerovku.

Chce to trochu tréningu a potom s ľahkosťou zletíte z výšky dolu, zničíte nepovinné ciele a na konci zhrabnete ocenenie Mercenary (žoldnier). K hodnoteniu misie pridáva ešte popri celkovej známke aj informáciu o vašom charaktere. Nemožno hovoriť priamo o RPG parametri, len vyjadruje váš štýl podľa počtu zničených neutrálnych cieľov. Existujú tri typy leteckých es: tie, ktoré vyhľadávajú moc, tie, ktoré žijú pre pýchu a tie, ktoré dokážu čítať vývoj vojny. Ktorým budete vy?

Druhý pilot podajte hlásenie!

Jednou z najväčších požiadaviek virtuálnych pilotov série Ace Combat bola podpora multiplayeru, ktorá debutuje práve v Belkan War. Naraz sa vo vzduchu môžu stretnúť iba dvaja hráči na vertikálne rozdelenej obrazovke. Módy sú viac menej iba variáciami dogfightov (sólových, tímových), ale nájdete tu aj boj o vlajku, či rýchlostnú skúšku preletu pomedzi kruhy. Multiplayer je zábavný, kladie však nároky na menej skúseného hráča, ktorý sa pri prvom kontakte s hrou musí naučiť poriadne ovládanie, pretože väčšina módov končí pri havárii jedného alebo druhého hráča. Online režim by bol v tomto prípade vyriešil problémy s hľadaním vhodného partnera na lietanie a určite by bol viac ako vítaným doplnkom. Do bitiek by sa mohli zapojiť viacerí hráči a nahradili by tak neposlušných wingmanov, ktorým musíte svoje rozkazy niekoľko krát prízvukovať.

Čo napísať o grafike, ktorá sa príliš od svojho predchodcu nelíši a že jej jemné rozdiely má problémy zachytiť aj skúsené oko fanúšika? Že je úžasne svižná, nebezpečne rýchla a že pri takej kvalite ostatné hry môžu iba žasnúť? Že sa po dohraní misie musíte zastaviť pri replayi a svoje letecké umenie pri útoku na ponorku si musíte pozrieť z pohľadu niekoľkých dynamických kamier? Že sa nestačíte čudovať, ako môže celé to dianie na obrazovke utiahnuť staručká konzola? Technické spracovanie Belkan War vo svojom žánri nemá konkurenciu. Patrí mezi špičku a kvality ešte viacej vybičoval posledný súboj s bossom, ktorý sa jednoducho musí prežiť. Dve lietadlá samé na oblohe, tvrdohlavé nálety a do toho všetkého vám do rytmu diabolsky rýchleho odpaľovania rakiet hrá flamenco. Nirvána!

Veľa o dynamike a pohlcujúcej atmosfére sveta leteckých es napovedá špičkové intro (nájdete ho pod textom), to je však iba zlomok toho, čím na vás zaútočí Belkan War. Ace Combat je bezpochyby geniálna letecká séria, ktorá nekladie na prvé miesto iba narýchlo zlátané misie, ale svet, v ktorom sa naozaj bojuje a toho konfliktu sa priamo zúčastnujete. Iba málo hier dokáže tak verne preniesť atmosféru virtuálneho konfliktu za obrazovku televízora ako práve Ace Combat. Jediným nedostatkom je snáď iba fakt, že je nepochopiteľne prehliadaná.

Hľaďme na jasnú modrú oblohu a sledujme dymové stopy po raketách. Vzdajme hold pilotom, unikajúcim letke experimentálnych Suchojov. Nadýchajme sa éteru a leťme vysoko, až tam, odkiaľ je možné zazrieť zakrivenie planéty. Oslavujme letecké esá a ukloňme sa jedinému.