Aký je Chernobylite 2: Exclusion Zone?

Ľudstvo urobí pre progres čokoľvek, aj keby to malo znamenať jeho postupný rozpad. Je tomu tak aj v prípade objavu chernobylitu, záhadnej, ale mocnej látky, ktorá posunula moderné technológie na nový level a priniesla možnosť teleportovať sa a využívať jej moc v súbojoch zocelením telesnej schránky a skrz elementárne schopnosti. Zároveň si ale nikto nie je istý, čo chernobylite vlastne je, či má vlastnú vôľu, či nás časom neovládne.

Set-up herného sveta je v poriadku a v deji som tiež nenarazil na žiadne veľké problémy. Hlavná postava sa stane planewalkerom, čo je človek geneticky modifkovaný chernobylitom. Je vysielaný na misie do iných dimenzií zbierať chernobylite, za čo dostáva slušné peniaze, aby uživil rodinu. Jeho základňa je však prepadnutá a zničená a Cole sa po nejakej dobe prebudí uprostred Zóny.

Zóna je miesto otrávené chernobylitom, hemžiace sa mutantmi. Ako zápletka úplne v poriadku, problémy nastávajú v dialógoch. Postavy sú často v bežnejších situáciách nahovorené neskutočne výrazne, zatiaľ čo v krušných momentoch nedokážu dať najavo vôbec žiadnu emóciu. Jednotlivé dialógové riadky postáv medzi sebou často majú buď priveľkú pauzu, alebo prakticky žiadnu, a znejú tak neprirodzene. A v neposlednom rade nepomáhajú ani animácie tvárí, kedy sa hlavne pusa postáv často hýbe totálne neprirodzene a preafektovane.

 

 

Z hľadiska hrateľnosti sa hra tiež nepredviedla. Základné mechaniky sú v poriadku, hráč má k dispozícii stamina bar, úskoky a odrážanie útokov na štýl akejkoľvek akčnej hry. Ďalej sa môže vyhrať aj s rukavicou, ktorá je modifikovaná chernobylitom a poskytuje elementárne schopnosti, napríklad ľadové a ohnivé útoky, čo úplne nesedí svetu hry, ale je to aspoň zaujímavý prvok hrateľnosti. V neposlednom rade sú tu strelné zbrane. Hra sa snaží o ťažkopádnejší a pomalší prístup k súbojom, kedy si hráč musí premyslieť svoj ďalší krok, pretože nemôže len tak prerušiť animáciu, ktorá zvyčajne chvíľu trvá a buď ho spomalí, alebo zastaví na mieste, čím dá mutantovi šancu na protiútok, v podstate niečo na štýl Dark Souls.

Bohužiaľ je to prekvapivo priveľa mobility a možností na mutantov, ktorí sa nesnažia kľučkovať a nedokážu efektívne vykryť streľbu, keď vykryjú útok na blízko, tak nikdy neútočia späť, a otvorený priestor hry v kombinácii s neobmedzeným šprintom znamenajú, že pre mňa nebola v podstate žiadna situácia naozaj nebezpečná. Ani o muníciu a dobrú výbavu v podobe odolných častí oblečenia som nemusel mať strach, pretože z mutantov padali neustále.

Celkovo som si demo hry neužil, pretože hoci zápletka nevyzerá najhoršie, prezentácia príbehu skrz dialógy a scénky zatiaľ značne pokrivkáva. Zároveň vidím potenciál v súbojoch, ale neužil som si ich kvôli chabému výberu nepriateľov. Nedá sa ani povedať, že by mi hra predstavila nejakú výzvu, pretože munícia a nová, lepšia výbava, padala neustále z tých istých mutantov. Uvidíme, ako na hre vývojári zapracujú, pretože je čo dolaďovať.