Stronghold Legends je najnovším prírastkom do rodiny historických stratégií. Pôvodná hra bola kvalitná a nevšedná, Stronghold 2 iba nemastný-neslaný odvar. Čo môžeme očakávať od nového prírastku? Vrátil sa Stronghold Legends k osvedčenej klasike, alebo séria beznádejne upadá a opäť tu máme len druhotriednu hru?

Po vstupe do úvodného menu moje srdce zaplesalo. Z obrazovky na mňa civel mohutný drak, ktorý akoby chcel vkročiť do našej reality. S nádejou som pokračoval do menu pre jednotlivca a otvoril ponuku kampaní. Vybral som si tú najľahšiu, pretože ostatné dve, na obtiažnosti medium a hard, boli nedostupné. Prvá misia, kde hráč vstupuje do príbehu kráľa Artuša, bola riešená dosť pochybne a v konečnom dôsledku strašne nudná. Keby tutorial nebol osobitnou položkou, domnieval by som sa, že táto pasáž je sériou výukových misií. Misiu tvorilo niekoľko jednoduchých, na seba nadväzujúcich úloh v nudnom prevedení. Po oslobodení rytiera bolo treba ubrániť skromné panstvo, počkať na príchod čarodejníka Merlina a presunúť sa ku kamennému oltáru, kde meč Excalibur čakal, kým ho do rúk uchopí nastávajúci kráľ.

No čo, mnohé kampane začínajú ležérne a rozbehnú sa až neskôr. Čo mi však vadilo, je skutočnosť, že sa tento proces tváril ako séria samostatných misií. Po každej úspešne zavŕšenej úlohe nasledovalo oznámenie víťazstva a brífing s ďalšou voľbou obtiažnosti a radami. Lenže pokračovali ste v takom položení, ako ste hru zanechali. Takže, ak ste úspešne dopravili rytiera k sídlu, ale v pätách mu bola hromada ozbrojencov, ďalšiu časť ste začali s týmito dobrákmi v pätách. Navyše po odchode z hry a návrate ma čakalo ďalšie nemilé prekvapenie. Totiž až vtedy som zistil, že som nehral sériu misií, ale vraj len jednu a keďže som sa spoliehal na automatické ukladanie zdolaných misií a nepoužil som save, musel som absolvovať celý nudný niekoľkostupňový úvod ešte raz.

Našťastie nasledujúce misie už boli „normálne" a okrem toho sa odomkli aj kampane, kde hráč spoznáva severské legendy (medium) a zdieľa osudy Vlada - nabodávača Draculu (hard). No hoci tieto misie pôsobili o niečo lepšie, nevzbudili vo mne hlbší záujem. Viac ma zaujali série jednotlivých máp, kde sa postupovalo od jedného scenára k druhému, označené ako The Legend Trails. Tri série máp opäť v troch obtiažnostiach ponúkli precíznejšie spracované lokality, kde treba čeliť nepriateľom v rôznych podmienkach. Dobrým nápadom v tomto móde je použitie bonusových sliepok, ktoré hráč použije ako žolíka. Ak nedokáže, alebo nemá chuť bojovať na nasledujúcom bojisku, môže použiť sliepku, postúpi ďalej a čaká ho nasledujúci scenár.

Pri boji sú nevyhnutné obliehacie stroje na zničenie múrov a opevnení a optimálne fantasy jednotky, vďaka ktorým môžete niekedy použiť špeciálne schopnosti, podobne ako s vašim panovníkom. Toho si však chráňte ako oko v hlave, pretože vo väčšine prípadov, ak prídete o kráľa, alebo stratíte hradné sídlo, znamená to vašu porážku! Panovník je dosť silný, ale extrémne pomalý. Našťastie sa jeho pohyb značne urýchli zakúpením koňa, za ktorého však platíte cennými bodmi cti. Smola je, že lukostrelci vám toto milé zviera zložia za pár sekúnd. Hlavnou bojovou silou zostávajú bežní vojaci, ktorých vo veľkých počtoch posielate na nepriateľa dovtedy, kým ho definitívne nepoložíte na kolená.

Napriek tomu, že ponuka módov je slušná a prítomnosť fantasy prvkov osviežujúca, Stronghold Legends vo mne nezanechal dobré dojmy. Dôvodov je niekoľko. Hra, ktorá bola pôvodne zameraná najmä na ekonomický rozvoj a manažment hradu, sa posunula k akčne ladeným stratégiám, čo jej vôbec nepristane. Hospodárenie je obmedzené na krátkodobú výstavbu a zabezpečenie finančnej a potravinovej rovnováhy, ktorú zručný stratég permanentne dosiahne za pár desiatok minút.

Boje sú málo dynamické a zdĺhavé. Ovládanie obliehacích zbraní je nepraktické a zbytočne komplikované. Ťažké stroje treba pracne rozložiť a nastaviť im oblasť útoku, no ani ľahko manipulovateľné katapulty nereagujú na agresívny režim, pri ktorom by mali automaticky útočiť na okolitých nepriateľov. Pri masívnom útoku (s veľkým počtom jednotiek) to veľmi zdržuje a lezie na nervy. Silnejší bojovníci v brnení sa pohybujú strašne pomaly. Je takmer nemožné koordinovať ich postup s inými silami a nereálne uskutočniť rýchly výpad v dostatočnej sile. Lukostrelci majú, ktovie prečo, len príkaz udžovať pozíciu a nie ako ostatné sily agresívny a obranný mód. Takýchto podivností tu nájdete viac a vďaka nim sa bitky stávajú frustrujúcimi a dobíjanie nepriateľov takmer nekonečné. Tvorcovia sa nedostatočne sústredili na manažment a neosvedčili sa ani pri bojovej zložke. Výsledkom je kombinácia povrchného hospodárenia a výstavby s nepružnými a nezáživnými konfliktmi.

Kameňom úrazu je aj neskutočne slabá počítačová inteligencia. To bolo zrejmé už v prvej misii úvodnej kampane. Nepriatelia zaútočili na moje sídlo. Pred nimi boli nedokončené hradby a voľný nekrytý prechod. Moji oponenti však pristavili k múrom rebríky a nezmyselne behali po ruinách. Podobne to bolo aj s katapultom, ktorý taktiež útočil na zbytky dávno neefektívneho opevnenia. Útoky súperov neraz smerujú na konkrétne miesto. Vtedy ignorujú všetko ostatné a bezhlavo sa vrhajú na vybraný úsek, bez ohľadu na obrancov. Zvyčajne býva cieľom ich útoku sýpka, pretože po jej zničení nemôžete zásobovať ľudí potravinami. Už som naznačil, že obliehacie stroje nereagujú na agresívny mód. Vodcovia oponentov, ale aj moji spojenci niekedy nezmyselne  komentujú situáciu. Napríklad, keď som dobíjal súpera, môj po zuby ozbrojený partner bezdôvodne kričal, že je v ohrození. Mizernú AI sa tvorcovia snažili zakryť podvodmi v prospech počítačových lordov, ako je viac surovín pri štarte, výstavba aj v blízkosti nepriateľa, alebo dokonca budovanie bez surovín. O tom som sa presvedčil, keď som vo voľnej hre niekoľko krát, mimochodom len s mojím panovníkom, zničil dvom súperom všetky sýpky, farmy a ťažobné plochy a napriek tomu sa zakrátko zas postavili na nohy.

Klincom do rakvy sú početné chyby, znepríjemňujúce hru: bojovníci, ktorí stoja na už neexistujúcej veži, neohlásené útoky na vášho panovníka, nedostatočná identifikácia polohy fantasy hrdinov, alebo aspoň kráľa, ako aj nejasné označenie prichádzajúceho útoku, nevyvážené misie v kampani atď. O zasekávaní postáv, keď ich chcete presunúť na vzdialené miesto, ani nehovorím. Nad tým, že jablone v susedných sadoch dozrievajú v rôznom čase (a aj v zime), sa dá prižmúriť oko. Keď už sa tvorcovia koncentrovali na hrdinov, mohli sa pokúsiť aspoň o symbolický rozvoj postáv v duchu RPG, pridať zvyšovanie úrovní a pribúdanie zručností. Lepší by však bol návrat ku klasike a manažmentu hradu, namiesto sústredenia sa akčné scény.

K mínusom určite môžeme zaradiť aj grafiku. Hru som spustil v najvyššej možnej kvalite a napriek tomu som mal pred sebou len málo atraktívne prostredie, kde chýbajú akékoľvek pôsobivé efekty a jednotky sú chudobné na detaily. Ani predelové scény nie sú veľmi atraktívne, zvuky a hudba - akceptovateľný priemer.

Titul Stronghold Legends bohužiaľ nesplnil očakávania. Zatiaľ čo tvorcovia série The Settlers (zdá sa) pochopili, že renomé hry zachránia návratom ku koreňom, autori nového Strongholdu tápajú na polceste medzi manažmentovou a akčne ladenou RTS. Výsledok je nepresvedčivý a lacný. Hru nezachráni ani implementácia fantasy prvkov. Ak chcete kvalitnú manažmentovku, skúste radšej niektorý diel Caesara, prípadne si zožeňte pôvodný Stronghold z roku 2001. Ak máte chuť na vydarené boje, hrajte Total War alebo Age of Empires III. Tento chabý pokus skúste len v prípade totálnej nudy. Zo Stronghold Legends legenda určite nebude.