Jednoducho preskočme úvod, ktorý by bol aj tak zrejme venovaný nariekaniu nad každoročnou periodicitou vydávania športových hier od EA, zalamovaním rúk nad ich klesajúcou kvalitou, ťahaním peňazí z vrecák hráčov, prípadne presným výpočtom ročníkov spolu s najzávažnejšími novinkami ktoré priniesli, alebo niečím iným, čo ste už určite x-krát videli/počuli/čítali. Obujte si preto obľúbený tenisky, nasaďte si potítka (čím viac pásikov, tým viac adidas), čelenky, dajte si naraz aspoň tri žuvačky (pozor na aspartam!) dofúkajte si loptu, nasaďte výraz tvrdého afroamerického borca (kto chce, môže si tvár pomaľovať uhlíkmi) a poďme rovno na vec.

Časy filmového intra pozostávajúceho z najlepších akcií spracovaných vo forme nablýskanej videosekvencie podporenej hustou hudbičkou a efektnými strihmi už dávno minuli a zase sa raz budete musieť uspokojiť s enginovými animáciami. Nevyzerá to síce úplne zle, ale reálne zábery by atmosféru vyhecovali lepšie ako Vladko na stretnutí dôchodkýň na Pasienkoch. Našťastie niekto z manažmentu EA si tento fakt uvedomil, a aspoň úvodné menuje sa nesie v znamení pravých, nefalšovaných krátkych spotov, ktoré sú venované najväčším súčasným hráčom NBA. Uvidíte najlepšie Vincove dunky, najodvážnejšie Kobeho prieniky, najmasívnejšie Shaqove zakončenia, najelegantnejšie LeBronove pohyby a predstavenia ostatných megahviezd formou samostatných prestrihov. Je sa na čo dívať, párkrát som sa pristihol že niekoľko minút nehybne stojím v menu a vychutnávam si akcie a lá TOP 10. Forma menu si teda zaslúži jednotku, čo ale jeho obsah? Tam už to také ružové nie je. Dokonale sa opakuje situácia z minulého roka. Stále nie je možné selektovať položky inak ako myšou (pritom napr. v tohtoročnom NHL gamepad krásne funguje aj v menu) a čo je oveľa horšie, žiadne nové možnosti v menu ani s pomocou myši nenájdete. Rýchla hra, sezóna, dynastia a play off budú zrejme najpoužívanejšie voľby, kompletný all stars víkend či samostatné trojkové a smečiarske súťaže, hra jeden na jedného a tréning asi na dlho vašu pozornosť nepritiahnu. Výnimkou z druhej polovice zoznamu by sa teoreticky mohlo stať (nácvičné alebo súťažné) smečovanie, ktoré je znova prepracovanejšie a krkolomné kúsky dunkerov si rozhodne treba vyskúšať. Poslednou možnosť, ktorú v rámci herných možností NBA 07 ponúka, je online zápas.

Drobné zmeny sa dotkli módu dynasty. Už nestačí len najať trénera, jeho asistentov a skauta, ale aj sledovať vzájomnú zohranosť hráčov (chemistry), ich potreby a želania a podľa možností rozpočtu ich aj plniť. Všetky potrebné informácie sa dozviete z mailov, alebo z reportov na stole generálneho manažéra, vítanou inováciou je zakomponovanie niektorých funkcií priamo napojených na americkú športovú televíziu ESPN. Zostavy jednotlivých teamov sú updatované a to nie len čo sa týka prestupov, ale aj výzoru. Kobe Bryant už na drese nenosí 8-čku ale 24-ku, Bena Wallaca nájdete s býkom na drese, Steve Nash už viac nikoho neobťažuje svojím dlhým ... porastom hlavy. Úplne prepracovaný je systém hádzania trestných hodov. Dlhoročne spoľahlivo slúžiaci zameriavací kríž vystriedalo triafanie sa do „rytmu“ hráča . Vašou úlohou je správnej chvíli vypustiť loptu z rúk hráča bez toho, aby ste páčkou urobili neželaný pohyb do strany. Chvíľu trvá, kým si na nový spôsob zvyknete (hlavne keď hráte pri pohľade z boku, pretože prvý trestný hod sa hádže pri pohľade zo zadu, druhý pri aktuálne zvolenej zápasovej kamere a prepnutie kamery medzi hodmi pôsobí rušivo), ale nejedná sa o nič, čo by šikovný basketbalista po pár zápasoch nezvládol.

V minuloročnej verzii prezentovaný koncept Freestyle Superstar by mal byť nosným prvkom aj vo verzii 07. Všetci hráči sú podľa svojich schopností rozdelení do 4 skupín: obyčajní, X-factor, Star a Superstar. Obyčajní hráči zvládajú základný dribling, prihrávky, streľbu, smečovanie alebo donášky (každý typ zakončenia sa aktivuje samostatným tlačidlom). X-factor sú basketbalisti, ktorý po sústavnom zapájaní do útoku majú schopnosť dočasne posunúť niektorú zo svojich vlastností na úroveň Star. Hviezdy s honosným titulom Star dominujú v niektorej hernej činnosti a dokážu buď efektne nahrávať, oklamať súpera neuveriteľným corssoverom, ponížiť ho dunkom priamo do tváre, rozhodnúť zápas trojkou v poslednej sekunde alebo naopak ustrážiť víťazstvo blkom do tretej rady medzi divákov. Celkovo je týchto kategórií osem: Inside Scorer, Inside Ctopper, Power Player, Playmaker, Outside Scorer, Outside Stopper a Highflyer. Iba tí najlepší z najlepších, absolútne basketbalové celebrity ako KG, Lebron, Kobe alebo T-mac, sa môžu pýšiť titulom Freestyle Superstar. Každá z týchto megaosobností má k dispozícii niekoľko vlastností „obyčajnej“ Star a jednoduchým stlačením príslušného tlačidla sa z tvorivého rozohrávača stane nadľudský smečiar. Prepínanie superstarovských skillov je ale niekedy viac na obtiaž ako na úžitok, v zápale zápasu je častokrát problém naklikať ten herný štýl, ktorý práve potrebujete. Ani gamepad v týchto chvíľach nepomáha, aj keď hranie bez neho je ešte komplikovanejšie. Mimo smečovania očas Allstars víkendu je totiž gamepad vítaným pomocníkom aj pri bežných zápasov. Vyššie opisované efektné akcie v podaní Superstars totiž vyžadujú pomerne zložité manipulovanie s pravou analógovou páčkou. Samozrejme pri tom platí, že na lepšie vyzerajúci trik si musíte nacvičiť krkolomnejšie pohyby s ovládačom.

Po stránke hrateľnosti (i keď predpokladám, že mnohí so mnou súhlasiť nebudete) sa NBA Live 07 zaradilo pred 06tku. Hráči sa správajú rozumnejšie, nabiehajú do voľných priestorov, plynulé fastbreaky na jednu-dve nahrávky sú úplne bežné. Pri zle načasovanom alley oop sa adresát prihrávky nesnaží za každú cenu zakončiť, ale radšej akciu zastaví. Stále neopravené sú však momenty, kedy sa hráč po stlačení nesprávneho tlačidla pokúsi o zakončenie dvojtaktom aj z veľkej vzdialenosti od súperovho koša, čo má za následok komické odhodenie lopty a ďalšiu čiaročku v kolónke turnover.Zápasy sa väčšinou nesú v duchu „hore dole“, rýchle protiútoky prevažujú nad zložitými nacvičenými signálmi a streľbou z poľa. Z ponúkaných stratégií budete používať asi len Isolation a populárny Pick and Roll (plus rôzne jeho varianty). Hra teda nepostráda dynamickosť, ale možno až príliš energie a nereálnosti do zápasov vnášajú hráči Superstar. Na vyšších obtiažnostiach sú prakticky nezastaviteľní a veľmi ťažko sa bránia. Napriek tomu si trúfam zopakovať svoje tvrdenie zo začiatku tohto odstavca a posunúť 07čku, čo sa týka basketbalu ako takého, niekam na čelo pomyselného rebríčka.

Plynulým nízkym driblingom prejdime k technickému spracovaniu. Vizuál sa od minulého roku nezmenil, pri priblížení síce rozoznáte prepracovanejšie detaily kože a svalov, tradičný pohľad z boku (pri ktorom strávite zrejme najviac času) však ostáva na prvý pohľad v porovnaní s 06tkou úplne rovnaký. Systém animácií nie je dokonalý, prechody z obranných do útočných pohybov, otáčanie sa na mieste i iné prvky majú ďaleko od toho, čo nám v rámci nextgen masírovania sľubovalo EA. Áno, isté vylepšenia sa určite nájdu, ale žiadne orgastické stavy rozhodne nezažijete. Z čoho možno malý orgazmus predsa len dosiahnete je komentár, Steve Kerr (znalci si ho pamätajú ako výborného trojkára z Chicaga Bulls) obohacuje fádne nahlasovanie dôležitých informácií vlastnými historkami z hrania, ktoré dokonca sem-tam zaváňajú suchým humorom a naozaj je celé zápasy čo počúvať. Fanúšikovia hiphopu budú mať čo počúvať aj mimo urputných súbojov o koženú (pardón, tento rok sa už hrá so syntetickou) loptu. OST je plný zvučných aj menej známych mien z čiernej scény – Jurassic 5, Lupe Fisco, Talib Kweli a The Black Eyed Peas sa striedajú s menami ako Damizza, Murs, Ten Days Till či Ghislain Poirier. Vítaným doplnkom a dôkazom, že EA stále aspoň trochu myslí na hráčov sú rôzne bonusy, ktoré sa ukrývajú v menu Extras. Nové schopnosti Star a Superstar sa vám budú ľahšie pamätať vďaka tutoriálovým videám, najlepší hráči NBA si vyslúžili samostatné krátke filmové dokumenty a za pozretie stojí aj vysvetľovanie motion capturingu s Pauom Gasolom.

Doteraz v tejto sérií nevídaným technickým nedostatkom je prelínanie modelov hráčov; ak sa dvaja basketbalisti postavia príliš blízko k sebe, jeden zasahuje do druhého takým spôsobom, že jedného hlava prechádza cez chrbát druhého, prekrývajú si ruky, alebo nastane iný defekt v geometrii (niekoľko takýchto momentov je zachytených na obrázkoch). Vyzerá to rovnako amatérsky ako stále odfláknutá animácia sieťky na koši. O kvalite spracovania diváckeho osadenstva v halách ani nemá zmysel hovoriť, snaha grafikov pravdepodobne skončila meter za hranicou ihriska.