Vydanie XenobladeChronicles X na Switch možno považovať za dôležitý krok pre Nintendo v sérii portov na súčasnú konzolu so 150 miliónmi predaných kusov. Na platformu sa dostala kompletná séria Xenoblade Chronicles (1-3 už máte) a zároveň je to jedna z posledných Wii U exkluzivít s touto poctou (ak dumáte, čo ešte na Switch nedošlo, je to pár Zelda HD hier, jeden Kirby, Mario Tennis a Paper Mario: ColorSplash).

Xenoblade Chronicles X je už takmer dekádu považovaný za jeden z vedľajších dielov série – akoby aj jeho tvorcovia ignorovali jeho prítomnosť, nechali ho dlhé roky ležať a radšej sa sústredili na nové časti. Zároveň je to zaujímavý kúsok z roka 2015 – nemusíte poznať žiadny diel trilógie a môžete sa do neho naplno pustiť.

Futuristická hra je zasadená niekoľko desiatok rokov do budúcnosti a má jasnú premisu: dve mimozemské rasy bojovali na našom orbite, Zem to schytala najhoršie a ľudstvo muselo emigrovať v jednej záchrannej megalodi The White Whale. Našťastie našlo svoje nové útočisko: planétu Mira, na ktorej stroskotá a je to jediná nádej, kde sa možno usídliť. Lenže treba rátať s tým, že hoci chce kolonizovať, je tu jednak existujúce obyvateľstvo (minimálne fauna rozmanitého typu) a zároveň sa tu stále ženie ďalšia mimozemská hrozba. Strih.

O pár mesiacov neskôr sa váš hrdina zobúdza na novej základni New Los Angeles. Medzičasom už dokázalo ľudstvo vybudovať metropolu so svojou vládou i organizáciou BLADE, ktorá stráži poriadok. Ich misia je nájsť tzv. Lifehold,zvyšok modulu stroskotancov zo Zeme. Váš hrdina je člen jednotky BLADE – v RPG štýle si vyberáte, či to bude muž alebo žena a aký typ jeho džobu užitočný pre spoločnosť. Potom sa už rozbehnete do rozsiahleho sveta.

Ak čakáte silný príbeh, budete asi prekvapení, lebo po údernom štarte nabitom dlhými animáciami sa tempo zvoľní. Sú tu príbehové misie, na ktoré sa môžete vydať (len si treba dávať bacha na odporúčaný level), tam sa nájdu ďalšie čriepky deja – chcete sa dozvedieť, prečo miznú ľudia, kde je tá mimozemská rasa a či vôbec ľudstvo prežije. Tá štruktúra funguje inak ako v ostatných RPG: každá kapitola má len jednu príbehovú misiu, zvyšok sú tzv. affinity misie na vysvetľovanie postáv a vzťahov. Týchto misií je pomerne dosť, no aktívna môže byť iba jedna, čo sprehľadňuje dianie.

Keďže Mira je jeden veľký svet, nie je problém naraziť hneď na začiatku na príšery s vysokými levelmi, čo vás vedia sfúknuť na pár rán. Preto treba sledovať požiadavky na akceptovanie misií i plnenie cieľov. Darmo sa rozbehnete do miest, kde sú nebezpečné vegetácie či monštrá. Vedľajších misií je neúrekom, v tom smere hra pripomína MMO – aj v kontexte vášho postupu či zvyšovania levelu. Preto sa treba prispôsobiť tomuto štýlu a nečakať klasickú RPG odyseu. Hoci je tu pár výborných postáv, Xenobladeich nepotrebuje riešiť toľko ako vlastný svet.

A tu je päť kontinentov, ktoré čakajú na prieskum. Rôzne regióny s vizážou zelených pastvín, suchých púští či snežných plání. Rozsiahle územia čakajú na objavy a sú delené podľa rozličných aktivít: tým, že ste stále na prieskumnej misii, niekde vkladáte sondy do zeme. Inde sa strácate v jaskyniach alebo skúmate nejaké tajomstvá – toto je silná devíza: túlať sa po svete, hľadať suroviny, aktívne prvky, nepriateľov alebo plniť desiatky questov. Pri absencii deja si musíte totiž neraz hľadať aktivity sami. Hra ich ponúka dosť a rázom oceníte, že po cca 5 hodinách príde aj rýchle cestovanie medzi objavenými miestami, pretože po istom čase sa zdĺhavé presuny či dlhé objavy zunujú. Najmä ak máte nosiť veľa vecí späť na základňu.

S príšerkami behajúcimi vo svete to nebýva jednoduché: niektoré si vás nevšímajú, iné na vás zaútočia alebo čakajú eventuálny úder. Len čo začne bitka, objavia sa ikony a môžete sa pustiť do boja. V zásade je dosť podobný iným častiam – akcia prebieha v reálnom čase, ale zároveň sa môžete riadiť taktickými príkazmi. Kľúčová je pozícia na bojisku (pohyb je totiž voľný) a časovanie jednotlivých úderov podľa ich cooldownu. Nestačí iba postávať, ale neustále sa hýbať a mať správnu pozíciu na úder či streľbu.

Ale nie je tu iba bežný set príkazov, ale aj špeciálne techniky BattleArts, ktoré získavate zvyšovaním levelu a aj ich vylepšovaním. Práve tu zohráva rolu čakanie na nabitie: silnejší náboj, granát alebo liečenie, na to všetko sa čaká. Súbojový systém sa naučíte, len treba ovládať zameranie a kombinácie postáv – kto je na čo dobrý, nemám duplicitu v partii a ako sa dopĺňajú. Využívanie BattleArts si pýta správne načasovanie a je tu aj priestor pre reťazenie útokov s ďalšími členmi. Cieľ je jasný: doručiť čo najsilnejšie zásahy, lebo ozruty mávajú bežne veľké ukazovatele zdravia.

Súbojov nebýva málo, preto môže po istom čase nastať určité otupenie – a mentálne si od nich chcete dať pauzu. Nie je ťažké podľahnúť grindu, vymaniť sa z neho je už trošku väčšia výzva. Ale súbojový systém je pestrý, variabilný, obsahuje veľa kombinácií, no potrebuje aj 10-15 hodín na zvládnutie. V neskoršej fáze stúpa aj obťažnosť a ak si neosvojíte základy, budete neskôr trpieť.

Hra si však necháva ďalší silný element približne do svojej tretiny až polovice – tým je veľký robot Skell. Do tejto megamašiny naskočí vaša postava ako v japonských anime seriáloch a podľa očakávaní sa menia pravidla hry vo viacerých aspektoch. Pri pohybe – lebo Skell vám zrazu dáva možnosť hýbať sa rýchlejšie po veľkých kontinentoch. A, samozrejme, aj do súbojov: so Skellom si trúfnete na väčšie beštie, pri ktorých by ste inak nemali šancu a zrazu dostanete epické boje ešte pred polovicou hry. Je to úžasný krok ako oživiť málinko letargickú hrateľnosť: už keď si myslíte, že ste všetko videli, Skell prinesie osvieženie.

Xenoblade Chronicles X je masívna hra, preto angažovanie Skellov posúva hráčov zážitok ďalej. Súvisí s tým aj štruktúra misií – niekde sú limity levelov, inde stanovené počty. Nikdy nemáte pocit, že by ste boli nejako limitovaní a nemali čo robiť, stále si môžete vyberať z veľkej ponuky úloh. Ale sčasti sa vytratí ten kohézny pocit z deja – akoby autori sami tušili, že je dôležitejšie dať vám tonu možností a svet – po údernom štarte sa často rieši iba posun raz za 5 hodín.

Možno aj s tým súvisí pochvala a minisťažnosť na obrovský svet – je radosť ho objavovať, hoci niekedy je to už únavné. A platí to aj po 10 rokoch. Niekedy je tu málo príbehu, inokedy opakované misie alebo tony súbojov, ktorým by ste aj vyhli, no nie vždy sa to dá, keď potrebujete dosiahnuť ďalší level na postup.

Každopádne, DefinitiveEdition prináša pár vylepšení pre nás znalcov z Wii U, ktorí odohrali aj 20-30 hodín na tom starom známom Wii U Gamepade. Zrazu môžete na Switch prejsť celú hru na cestách, vyzerá aj lepšie ako viaceré iné diely série (vrátane neslávne známej dvojky s malými rozlíšeniami). Hra má ostrejšiu grafiku, ktorú oceníte najmä pri pohľadoch na veľké pláne, aj svetlá a tiene dostali upgrade. Pribudlo pár príbehových rozšírení (ale nič zásadné), DLC sú už v základnej verzii.

Najlepšími obohateniami sú ovládanie, dizajn ikon i herného systému – vrátane sledovania úloh. Vďaka tomu máte oveľa lepšiu orientáciu, pamätám si ako som na Wii U tápal na miestach za New Los Angeles či strácal sa v niektorých regiónoch. To už je minulosť, hra je intuitívnejšia, čo oceníte pri tom množstve úloh a voľnosti. Aj systém tutoriálov vstrebávate rýchlejšie. Na druhej strane nám tu stále ostal enormný pretlak predmetov a sústavné naťahovačky v inventári – ale to by bolo potrebné prekopať väčšiu časť hry.

Xenoblade Chronicles X: Definitive Edition je vítaný návrat stratenej časti série, ktorá sa na roky vytratila, ak ste neoprášili či nesplašili Wii U. A je to lepšia verzia, o tom bez debát, či už v kontexte grafiky, ovládania či užívateľskej skúsenosti. Obsah sa nemení – je to stále odlišný diel s vlastnými mechanizmami i systémom postupu. Nedá sa označiť za krok vedľa, skôr bokom. Ale určite je tu veľká hodnota za peniaze a šanca sa ponoriť na 80 či 100 hodín hrateľnosti. O pol bodu nižšie hodnotenie oproti originálu spôsobuje existencia lepších dielov v sérii – dvojka či trojka sú predsa len silnejšie kúsky.