Rok čo rok, je tu kombo plné veľkohubých rečí, nafúkaných osobností, takmer nedotknuteľných relikvií minulosti, tajomných premien a samozrejme dúhových elastických kostýmov. Reč je o superhrdinoch a ich ťažkom bremene – neustálom boji proti superzloduchom. Taký je ich údel a Raven Software má už po tretí raz po boku dobrého partnera. Marvel však po dvoch legendách X-Menov, požičal autorom všetky svoje komixy. Tí tak pozorne čítali, že výber postáv pre novú hru presiahol stovku a počítadlo sa nie a nie zastaviť!

No a tak vznikla Ultimátna Aliancia, aby aspoň túto zimu bola Zem v relatívnom bezpečí pred mega-ultra-plazma-zlodušským zoskupením Masters of Evil pod vedením ešte zákernejšieho Dr. Dooma, prezývaného medzi uber-drsnými-super-giga-hrdinami ako kovový ksicht.

MUA HA HA!!!

Načo sa tajiť úchylkou pre obrázky s bublinkami. Keď sa pozriem na policu prehýbajúcu sa pod zošitmi, tak zisťujem, že Raveni tu boli a vybrakovali moju zbierku X-Menov, Spider-Manov a vykastrovali Wolverina. Ešte, že mi nechali megadrsňáka Boba, ktorý si dáva šestipívo... ehm so Šestipívom (kto nechápe, nevadí). Ono nie je Marvel komix ako Marvel komix. Ak si pozriete aktuálne čísla (alebo spred pár rokov), narazíte na tradičné problémy spoločnosti premietajúce sa do života hrdinov (niežeby ich trápila hypotéka). Tie staré mali šmrnc, boli naivné a postavy sa hrali drsňákov. Práve pre tú neskrývanú nafukovačku ich mám rád.

A to ma pri hraní Marvel: Ultimate Alliance napadlo ako prvé. Pri Thorovom kladive som sa hlasne zarehotal MUA HA HA!!! Doom dostane diktát! Lenže, ktorého hrdinu si vybrať? 140 postáv je nakladačka aj pre jednu hru, nehovoriac o tom, že väčšina je tu len do počtu, aby fandovia neprskali. Autori čelili rozhodne najväčšiemu problému, koho zaradiť, koho vykopnúť (Bruce Banner prepáči a hlavne kľud :-)), komu dať priestor na hracom poli a hlavne, kde sa bude bojovať, na ktorom mieste, aby nedošlo k vzbure vo fankluboch.

Výsledok je nanajvýš uspokojivý. Hra je inšpirovaná duchom starých komixov. A tá, ako som to už nazval, nafukovačka, robí MUA (ha ha!) neskutočne zábavnú hru. Vlastne, MUA je jedna obrovská zábava, od začiatku do konca. Čo sa pri teoretickom treťom pokračovaní akčného RPG so superhrdinami nevidí. Čo je ale najväčším paradoxom, hra vychádza z X-Men Legends!

Tak sa pozrime na ten Šlabikár!

Raveni nemusia byť čarodejníci, veď majú po ruke Marvel. S MUA vrátili komix, tam kam patrí, na papier. Teda, ehm, prizvem si na pomoc Visiona. Vec sa má tak, že MUA sa hrá tak ako keby ste čítali komixovú sériu. Tvorí ju niekoľko zošitov, tie majú v rámci jedného dielu svoju vlastnú story a na pozadí ich spája hlavná dejová linka, ktorá je vždy neskutočne priesvitná. V našom prípade ide o ultra-drsný boj Aliancie superhrdinov proti Majstrom zloduchom. Každá z piatich kapitol MUA predstavuje jeden takýto zošit, ktorý má svoju pevnú dejovú líniu.

Obyčajne sú úlohy priamočiare ako cesta z Midgardu na Asgard, v každom prípade ide o záchranu superhrdinov, ktorí padli do siete diabolského plánu dr. Dooma. Ono, hádam ste nečakali vyriešenie dlhu krajín tretieho sveta? Ide o česť superhrdinov a tí si svoje ego pohladkajú jedine hlasným revom „Yeah, i'm best!“ alebo vytrieskaním duše zo zástupov nepriateľov. Práve previazanosť jednotlivých kapitol má zato, že herná mechanika akcie len pridáva plyn a nikde nebrzdí. Snáď len vo východiskových táboroch, kde pracuje špička Marvel univerza a spriada plány ako využiť váš testosterón a na ktorého zloducha vás poslať.

Tam, kde trpeli X-Men Legends so spomaľujúcim tempom a prichádzajúcim stereotypom, si Raveni skvelo poradili s úžasnou variabilitou postáv a bezstarostnou jazdou po hlavách nepriateľov. Zapnete automatiku a nestaráte sa o vylepšovanie postáv, ani o rozdeľovanie bodov k vlastnostiam. Tu autori siahli k výbornému ťahu, ktorí ocenia hlavne akčne založení hráči. Pritom ale hĺbka RPG prvkov neurazí ani tých, ktorí sa vyžívajú vo vypiplávaní postáv a šperkovaní ich špeciálnymi predmetmi. Odporúčam druhú voľbu, pretože automatika vylepšuje do radu (a rovnomerne) špeciálne schopnosti, čo nie je zdravé.

Nerobte si starosti, aké predmety zavesiť na hrdinu! Tie sa zúžili iba do jedného upgradu a čo je najlepšie, inventár bude vždy priestranný. Nový systém dovoľuje priamo v menu predávať predmety, bez toho, aby ste navštívili obchodníka. Venujete sa iba hrdinom, kašlete na ekonomiku a za utŕžené prachy môžete nakúpiť nové úrovne špeciálnych schopností alebo ich investovať do kostýmov. Všeobecne platí, čím viac vybúchate, tým ste nabúchanejší. No a kto sa to vlastne bude nafukovať?

Všetci a nikto

Medzi obvyklými podozrivými (Wolvie, Spíďo, The Thing, Mr. Fantastic) stoja menej známe tváre Ghost Rider, Deadpool (k tomuto úchylákovi sa ešte vrátim), Blade a ďalší ťažkotonážnici. Váš super tím môže byť štvorčlenný a keď niekto zatrasie topánočkami, tak si vlastne dáva na centrále šlofíka. Pri ďalšom sejv pointe (alebo pri otvorení portálu do tábora) môžete padlého hrdinu po časovej penalizácii znovu pribrať do tímu a to bez nejakého trestu, či odobratí skúsenostných bodov! Vyváženosť tímu zohráva opäť hlavnú úlohu pri súbojoch s ťažkými oponentami a je dobré mať pri sebe aj postavu, ktorá chŕli energiu na diaľku. Zvyčajne však ide o nakladačku kontaktnú, čím vás hra núti vytvárať takmer identické postavy. Oproti X-Men Legends sa hrdinovia až tak diametrálne neodlišujú a napríklad po takej Ms. Marvel, Elektre, či Ghost Riderovi neštekne ani pes.

Či je to váš obľúbenec, alebo nie, je tu v takej podobe ako ho prezentuje Marvel na papieri. Spider-Mana je plný sarkazmov a hláškou „Prečo nebo smrdí ako spotený pes?“ pričom stojí vedľa Wolvieho, si hrdinu s adamantiovými kosťami tak ľahko nezíska. Wolvie mu na oplátku chce spočítať nožičky (vlastne on chce natrhnúť riť každému), no a taký Deadpool... je psychopat. Aby pozdvihol ducha tímu, chce, aby mali tímovú skladbu, takú chytľavú, kde sa v refréne spieva: „Zatras topánočkami“. Keď ho preklepnete v rozhovore viac, tak z neho vypadne, že by chcel, aby mali aj rovnaké kostýmy vo farbe jeho očí s kapucami, aby vyzerali tvrdšie. Úplne to klincuje hláškou o pláne založiť kapelu, kde spieva Storm a na base hrá Wolvie.

Hlášky a ešte raz hlášky. Ultra-drsné nafukovačky ostro kontrastujú so slovnými prestrelkami medzi postavami v tíme. A čo je najlepšie, sú vždy iné v závislosti, ktorého hrdinu máte pod kontrolou. Keď Spider-Man narazí na Lizarda a Rhina, tak ich privíta slovami „Pozrime sa, či to len nie sú moji obľúbení pacienti. Tak, ako sa máme deti?“ Možno to teraz neznie dvakrát smiešne, ale keď vám hrá v pozadí dramatická hudba, zlodusi sa pripravujú na výpad a na vlásku visí život Heimdalla, tak idete do kolien. Ak chcete počuť všetky hlášky, treba si hru zopakovať (alebo častejšie striedať postavy) a to aj odporúčam. MUA má toľko poschovávaných bonusov, že štandardná hracia doba cca 20 hodín sa natiahne zaručene minimálne o polovicu.

Multi nakladačka

Artworky, disky do tréningového manažéra, pôvodné obálky komixov, akčné figúrky, silné predmety, to všetko čaká len na vás a aby toho nebolo málo, sú tu miesta, kam dosiahnu iba vybrané postavy s ešte vyberanejšími špeci schopnosťami. Kombinovanie super síl nie je žiadnou inováciou, ale pri ich použití potemnie obraz, aby ste si skazu poriadne vychutnali. Novinkou je branie zbraní, vytrhávanie ich z rúk a používanie proti pôvodným majiteľom. Toto spestrenie ide ďalej a pri väčších borcoch sa spúšťa minihra ala God Of War, kedy sa postupným stláčaním tlačítok zmocníte novej ručnej zbrane.

No a keď sme pri tých väčších borcoch, tak minibossovia sú takým skromným predkrmom pred skutočnými horami zloduchov. Dorážanie funguje rovnako ako v GOW, kedy sled tlačítok spôsobuje najväčšie zranenia a v rozhodujúcich bitkách rozhoduje intelekt nad silou tímu. Súboje s bossmi sú jedným slovom nezabudnuteľné, spomeňte si, keď sa vám postaví do cesty ľadový obor ako vystrihnutý zo Shadow of Colossus, alebo keď budete utekať pred požieračom svetom Galactusom.

Na spoluprácu medzi hráčmi a prechádzanie hlavnej kampane v kooperatívnom režime, sme si už pri Raven Software zvykli. MUA ponúka aj kompetitívny mód - Arcade, kde sú dôležité body za zabitého protivníka. Získate ich ale len vtedy, ak zasadíte smrteľnú (poslednú) ranu. Z Arcade módu sa stávajú také malé preteky, kto skôr dorazí čo najviac nepriateľov. Oba módy možno hrať online a offline a čo je najlepšie, pozície môžete ukladať aj pri hraní online a potom pokračovať bez priateľov.

Dúhový komix

Tak, ako sú dúhové kostýmy superhrdinov, tak je farebná aj grafika MUA. Nepatrí rozhodne medzi špičku, ale svetelné efekty vás budú oslepovať svojím koloritom viac ako blesky Storm. Čo je oceniteľné, že upustili od idei vodiť hráča po ultra-tajných zariadeniach a bieliť rovnako vyzerajúce kancelárie a labáky. Variabilita prostredí si síce nezadá s postavami, ale je tu od toho, aby ste po úvodných dvoch leveloch precitli z industriálne chladného prostredia do teplých farieb a fantázie rozprávok. Niekedy farby schovávajú aj Kameo a to je už čo povedať!

Kreativita autorov sa inšpirovala bojiskami z komixov, čiže sa tlupa držkodrtičov stretne s tými, ktorí si zaslúžia na hubu na tých miestach, kde by ste čakali. Čo mňa osobne dostalo, bola úroveň proti Arcadiovi v pinballovom stole, kde ste vlastne hrali pinball a zaradenie nesmrteľných klasík, ako Pitfall a Arkanoid. Samotný zábavný park bol ozvučený rozprávkovo, čo pri drvení lebiek pôsobilo ako balzam. K prostrediam sa patrí dodať ešte jeden detail, že obsahujú množstvo objektov na hádzanie (sudy, krabice, debny) a bola im odobraná deštrukcia. Na ohlodané stĺpy, rozbité steny a zariadenie zabudnite. Obeta to je veľká, ale adrenalín si vybúrite na nepriateľoch, navyše sa absencia ničenia stien premietla do výkonu, čo poteší hlavne pri preplnených scénach.

Ak mám niečo povedať k hudbe, tak poviem, že je správna. Nepostráda dramatizáciu v správnom okamihu, dynamicky vyjadruje náladu na bojisku a svojou rozmanitosťou kopíruje aktuálne prostredie, čo len mieša správne atmosféru. Čo už ale škodí, sú malé chybičky. MUA trpí zasekávaním postáv, strácaním predmetov, miznutím mincí, kolíziou polygónov, neviditeľnými stenami, kde by nemali byť, no a takými detailami, ako hlasný hudobný part počas dialógu, či chyby v titulkoch. Raveni uponáhľali betatest, čo by sa pri takom multiformátovom projekte dalo eventuálne aj prepáčiť. Chybky nemajú zásadný vplyv na hrateľnosť.

Dobro vs. Zlo

Kde asi tak bude ďalšia bitka? Hútam, ale asi nebude ďaleko. Kdesi v duši cítim veľké uspokojenie, že MUA je akčné RPG ako remeň a celá aliancia je zdravá, bez nejakých veľkých kazov. Raveni sa jednoducho hrali a bavili a je to na hre sakramentsky poznať. Bavíte sa spolu s nimi a o to tu predsa ide. Nemožno neodporučiť absolútne všetkým. Tu všetci odporcovia zistia, že komixy majú aj hĺbku a prepracované charaktery hrdinov, akční hráči budú búšiť a vylepšovači tunovať schopnosti. MUA patrí medzi najzábavnejšie hry poslednej doby (nemýliť si to najhumornejšími). Chceme viac komixov, chceme viac drsných hlášok, chceme pokračovanie, tak Raveni dovidenia nabudúce, inak vás prídem navštíviť a vykopnem dvere s vaším manažérom!

Hups, pozor letí na nás niečo! To je.... to je... loď DC Comics! Kto je to?!? V mojej kapele hrať isto nebudú! Majú hnusné kostýmy. Počkať, tamten má na hrudi netopiera. A henten? Ktorý? Tá červená šmuha! Do *píp*, veď to je najrýchlejší muž planéty! Prišli si s nami merať sily?! A majú v pätách oceľového vtáka! *píp* Skoncentrujte sily a prisahajte pri mojej hodvábnej pavučinke, že ich porazíme!

To by bolo z komixového sveta na dnes všetko. Nabudúce veľký súboj Marvel vs. DC Comics a ešte drsnejšie spravodlivá tlupa JLH. Komixové týždne v žiadnom prípade nekončia! Ba práve naopak, začínajú. MUA ha haha!