Podľa wikipedie je Christopher Paolini obyčajným farmárskym chlapcom (narodený 1983), vyrastajúcim kdesi v zabudnutej časti USA. V mladosti sa mu nedostalo primeraného vzdelania, keďže ho výučbovými lekciami sprevádzali iba rodičia a na skúšky chodieval raz za čas do najbližšieho mestečka. Možno sny o inom živote, možno obyčajný život dospievajúceho chlapca na farme, možno krásna príroda obklopujúca jeho domov a možno z každého niečo donútilo Christophera vziať do rúk pero a začať písať. Ako 15-ročný stvoril postavu blonďavého dobrodruha Eragona a neskôr aj fantasy román nesúci rovnaké meno. Potom sa k nemu pridalo pokračovanie, Eldest a mladý spisovateľ práve pokračuje na ukončení svojej ságy, knižke nazvanej Empire (názov nie je definitívny). Trilógia o dračích jazdcoch zaujala mnohých čitateľov, knihy sa dobre predávajú a preto sa netreba čudovať, že sa obligátne trojkombo kniha-film-hra opäť hlási o slovo.
Dračí jazdci boli v Alagaëzii od pradávna považovaní za udržovateľov poriadku a mieru. Lenže podlá zrada diabolského Galbatorixa vyústila do zničenia jazdcov i drakov a nastolenia diktatúry v celom kráľovstve. Ostalo už len pár dračích vajec a jedno z nich sa dostáva do rúk tej najmenej pravdepodobnej osoby – mladému farmárskemu chlapcovi (podobnosť s lilterárnym autorom čisto náhodná) Eragona. Z modrého vajca sa vyliahne malý dráčik, ktorého chlapec pomenuje Zafira (dohodnime sa na tomto preklade jej mena). Dráčik zo dňa na deň rastie a puto medzi múdrym zvieraťom a farmárom sa prehlbuje. Lenže o poslednom jazdcovi sa dozvedá Galbatorix a Eragon so Zafirou sú po slede udalostí nútení opustiť rodný kraj v sprievode tajomného Broma... Viac z deja prezrádzať nebudem, kniha stojí určite za prečítanie a rozpliesť teraz všetky nitky príbehu rozhodne nehodlám, jednak kvôli úcte ku knihe, jednak kvôli tomu, že podstatné si určite vychutnáte aj na plátne kín a najmä kvôli tomu, že pri hernom prevedení Eragonovej púte zápletku poznať nepotrebujete.
Herné prevedenie Eragona nasleduje podobné tituly úzko späté s filmovou licenciou. Bili sme sa za Stredozem v Pánovi prsteňov, bili sme sa za Jacka Sparrowa v Pirátoch Karibiku a budeme sa biť aj za znovuzrodenie jazdcov v Alagaëzii. Hack and slash štýl zrejme sadne takýmto hrám najlepšie (alebo je najlacnejší na výrobu), takže 13 z 15 levelov sa nesú v znamení luku, meča a kúziel. Eragon v doprovode svojho učiteľa Broma (neskôr Murthaga) prechádza z dedinky Carvahall až k Vardenom a po ceste prežíva rôzne dobrodružstvá. Musí sa vysporiadať s odpornými Razakmi, dostať sa cez prístav v Darete, prebiť sa cez Gilead a v samom závere si navždy vysvetliť postoje s vládcom tieňov, Durzom. Malé odchýlky oproti knihe zrejme kopírujú dej filmu, takže sa v priebehu hrania dozviete aj pár „noviniek“ (napr. pozmenený Bromov vrah). Ako to už pri hrách takéhoto typu býva, príbeh je možné prechádzať aj v režime kooperatívneho multiplayeru. Sekundárnej postavičky sa jednoducho ujme živý hráč a miera zábavy sa ihneď zdvojnásobí.
Dizajn levelov nedáva veľa šancí na zablúdenie alebo nebodaj dlhodobý zásek, ale asi dvakrát som sa musel vrátiť a poriadne si pozerať všetky podozrivé steny, trámy, kamenné bloky či voľne pohodené sudy s vodou, ktoré po správnou použití (mágia pomôže) odhalia cestu vpred. Technicky sú levely spracované s ohľadom na všetky platformy, na ktorých hra vychádza. Modely neprekypujú detailnosťou, textúry zas ostrosťou ani kvalitou. Vizuál zachraňujú rôzne štýly prostredí, farebný les sa strieda s pochmúrnou Durzovou vežou, hmlou naplnené údolie ústi do slnkom zaliatej rokliny so zurčiacim potokom. Rozmanitosťou sa však nemôžu pochváliť nepriatelia. Sily si zmeriate len s vojakmi (asi 3 druhy), Urgalmi, Razakmi a Durzom. Veľmi krátky zoznam na hru takéhoto typu...
Relatívne kvalitne (v porovnaní s menej detailnou grafikou) pôsobia animácie. Vierohodné nadväzovanie útočných pohybov či reálne pády dodávajú bitkám správnu atmosféru. Tá sa ešte umocňuje efektnými spomaľovačkami, ktoré sa spúšťajú pri špeciálnych pohyboch. Kamera sa takmer zastaví a zazoomuje a vy si máte možnosť vychutnať krv striekajúcu z tiel oponentov. Z prvkov, ktoré taktiež vplývajú na celkom dobrý pocit pri hraní (sa) na dračieho jazdca, treba ešte spomenúť ovládanie. Štandardný gamepad poskytuje dosť tlačidiel na pohodlné zvládnutie celej ponuky útokov, ak máte ovládač s feedbackom, vychutnáte si aj výborne navrhnuté vibrácie.
Systém súbojov je reprezentovaný tradičnými chladnými zbraňami v kombinácii s mágiou. Dva typy útokov a štyri zlinkované údery (kombá) tvoria slušný základ pre boj na blízko, pri útokoch na diaľku sa k slovu dostane luk. So vzrastajúcimi magickými schopnosťami hlavného hrdinu sa rozširuje ponuka kúzel. Základné push/pull kúzlo (majster Yoda by závidel) doplní ochranný štít, zapálenie nepriateľa, magický šíp a v prípade naplnenia zásobníka „dušami“ zabitých protivníkov je k dispozícii dočasné aktivovanie magických mečov. Každé použitie kúzla stojí Eragona manu, pričom celá jej zásoba sa minie jediným kúzlom, no za pár sekúnd sa ukazovateľ opäť automatický doplní. Takýto systém je zrejme zvolený preto, lebo najúčinnejším spôsobom, ako sa zbaviť útočníkov, nie je bojovať s nimi telo na telo, ale pokúsiť sa ich zhodiť do priepasti, utopiť v hlbokej vode, či zapáliť. Pri väčšej zásobe many by sa hra stala príliš ľahkou, takto úspešne balansuje na hranici optimálnej hrateľnosti (v závislosti na vybranej obtiažnosti).
A čo tie dva zvyšné levely z pätnástich, ktoré som zámerne preskočil? Od ostatných sa líšia najmä hlavným hrdinom. Ono je to skôr hrdinka. Áno, tušíte správne, k ohnivému slovu sa dostane aj dračica Zafira. Na jej chrbte bude Eragon naháňať Razakov a neskôr ochraňovať 6 veží Vardenského mesta. Hranie so Zafirou je diametrálne odlišné než sekanie s mladým wanna-be dračím jazdcom. Dračica letí viac menej po preddefinovanej ceste, smer ďalšieho pohybu si môžete vybrať len na „križovatkách“. Počas letu korigujete iba výšku a vyhýbate sa prekážkam uhýbom do strán. Čo Zafira stráca na pohyblivosti, doháňa na ničivosti svojich útokov. Príslovečný dračí dych pôsobí v kombinácii so zápalným olejom viac ako smrtonosne, ostrý chvost si poradí aj s väčšou skupinkou nepriateľov a keď aj ten zlyhá, vždy sa môžete spoľahnúť na presné kúzla Eragona.
V základnom menu hry budete márne hľadať položku upgrade. Ani údery, ani kúzla sa nedajú upgradovať. Je to škoda, pretože možnosť vylepšovania postavičky je pri hack and slash tituloch takmer samozrejmým prvkom a smútok v srdci nevylieči ani to, že Eragon po čase zdedí účinnejší meč (Zar‘roc) a Zafira sa oblečie do lesklého brnenia. Jediným motívom poctivého prelezenia všetkých levelov sú modré vajcia, ktoré odomykajú bonusové materiály v podobe filmových dokumentov o vývoje hry.
Štúdio Stormfront, stojace za herným remakom Eragona, má s podobne koncipovanými titulmi dostatok skúseností. Veď aj Tolkienove Dve veže priniesol na obrazovky počítačov práve tento tím. V Eragonovi ponúka hráčovi to, čo sa od hack and slash rúbačky očakáva – non stop akciu, plynulé animácie súbojov, kombá, mágiu, kooperatívny muliplayer a nejaký ten bonus navyše. V tomto prípade sú prídavkom dve misie so Zafirou, ktoré príjemne spestrujú gameplay a dávajú dočasne zabudnúť aj na jeho nedostatky – linearitu, stokrát prevarené herné postupy, krátkosť (cca 5 hodín) a prakticky žiadnu znovuhrateľnosť. Eragon teda rozhodne nie je najlepšou filmovou hrou, ale rozhodne ho nemôžeme zaradiť ani medzi absolútny odpad.
PSP verzia:S PC/PS2/Xbox verziou má Eragon pre PSP spoločné len názov, osoby a obsadenie. Navštívite síce podobné lokácie (filmová licencia zrejme nepustí), ale obzriete si ich z pohľadu Zafiry. Rovnaké je snáď len prenasledovanie holubíc, ktoré si užijete rovnako vo “veľkej“ i v „malej“ verzii. Dračica je ústredným hrdinom a skôr ako hack and slash sa handheldový Eragon podobá na simulátor draka. V prvých misiách sa dokonca blonďavý chlapec ani nevyskytuje, resp. zohráva len pasívnu rolu. Až neskôr vysadne na chrbát svojho domáceho mazlíčka a šípmi či kúzlami bojuje proti nadvláde Galbatorixa. Pomimo zhruba desiatky príbehových misií si môžete vyskúšať aj bojové arény, kde je úlohou Zafiry zmerať si sily s inými drakmi (arény tvoria aj základ multiplayeru). V hre sa vyskytuje viac misií na čas, čo v kombinácii s nie celkom dokonalým ovládaním neraz spôsobuje problémy a drobné záchvaty tropického šialenstva. Pripočítajte si k tomu podpriemerné grafické spracovanie a dostanete výslednú známku - 65 %.
