Hrdinu by sme mali, ale vojak nie je vojakom, kým sa mu na pleci nehojdá riadna flinta. Vyše 100 kusov rôznych chladných, ale najmä strelných zbraní dáva tušiť, že aspoň čo sa týka výstroje & výzbroje, má nám E5 čo ponúknuť. Zo začiatku si demokratizér bude musieť vystačiť len s pištoľkou vzor „pukátko“ a zúfalo malým inventárom. Prikúpením batohu a opasku sa zväčší nosnosť, zaobstaraním nepriestrelnej vesty a helmy zas zvýši vrodená rezistencia voči olovu. Pravá panika v očiach uzurpátorov sa ale objaví až vtedy, keď na nich začne štekať útočný automat s kadenciou ta-ta-ta-ta-ta (a niekedy aj väčšou), z kríku sa na nich vytrčí štíhla hlaveň snajperky, alebo dostanú do nebezpečnej blízkosti tmavého otvoru granátometu. Žoldnier svoje zbrane doslova miluje. Vo voľnom čase ich nežne natiera olejom, čistí, čistí a vybavuje ich rôznymi doplnkami. Ruku na srdce. Veď, kto z nás by si sem-tam na svoju lásku nekúpil laserový zameriavač, optické mieridlá, tlmič alebo aspoň rozkladaciu dvojnožku pod hlaveň?

Každý špás ale niečo stojí, u zbraní to platí štvornásobe. Peňazí niekedy nie je dosť, treba zodvihnúť zadok a zháňať si bokovky. Úrad práce neponúka to, čo demokratizér potrebuje a preto treba navštíviť iné ústavy, najlepšie tie, ktoré sa hrdo zaraďujú do kategórie spoločensko zábavné. Nejeden krčmár potrebuje pomôcť s dodávkou čohokoľvek, nejeden pašerák sa bojí o svoj tovar, nejeden obchodník sa chce elegantne a potichu zbaviť konkurenta. Stačia dva-tri pokusy o vedľajší zárobok a žoldnier vie, že (takmer) každá úloha napriek honosnému popisu končí vraždou, zabitím, zastrelením, odstránením alebo eliminovaním, teda stále tým istým. Aspoň že žoldnierov hlavný chlebodarca má trochu fantázie a posiela ho na nie celkom rovnaké misie. Zničenie nepriateľského satelitu, tajné fotografovanie letiska, prepadnutie konvoja, vyzdvihnutie kufríka z banky, 9 mm uvítanie diplomata a iné veselšie prácičky ho nechávajú na chvíľu zabudnúť na každodennú všednú náplň bežného dňa.

Jednoduchou chôdzou a streľbou žoldnierove schopnosti na bojisku nekončia. Dokáže sa plížiť tichšie ako Vinnetou v Poklade na Striebornom jazere, šprintovať rýchlejšie ako Fendi, keď kilo čerešní zapije litrom mlieka, maskovať sa v buši, klásť míny, prepínať režimy streľby, robiť úkroky a úľahy (kotúľanie sa do strán), rýchle sťa rys vyskočiť za roh a preskúmať situáciu na bojisku. Mimo bojiska sa zo žoldniera stáva kartograf. Otvorená mapa Palinera s vyznačenými mestami, pohoriami, cestami a vodnými tokmi dáva veľa priestoru na plánovanie presunu. Niekedy treba vsadiť na rýchlosť, inokedy zas na nespozorovateľnosť. Nepriatelia majú hliadky všade a preto je väčšina transportov medzi mestami prerušená ozbrojeným stretom.