WarioWare: Smooth Moves je spolu s Wii Sports najlepšou voľbou, ak chcete usporiadať párty. Spĺňa všetky body, definujúce instantný párty hit. Je okamžite prístupná, dostatočne variabilná, správne bláznivá, po čase znovu atraktívna a podporuje multiplayer. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, ale rovno do nej skočím so slovami, že v prípade tejto hry nejde o jednorázovú zábavku, ale o konštantne žiadanú súčasť akejkoľvek spoločenskej udalosti, kde je stredobodom konzola Wii. Zažili sme to už pri Wii Sports a Smooth Moves vie znovu zaujať pohybom a čaro tejto hry spočíva v bláznivej náplni. Hádam sa na párty nechcete nudiť?

Ako sa to drží?

Ak ste už v minulosti hrali niektorý z dielov WarioWare narazíte na malú prekážku. Ale čím skôr si zvyknete na fakt, že WarioWare je tu vždy vtedy, keď Nintendo potrebuje ukázať prednosti nového železa, tým skôr prestanete vzdychať, že mohlo tu toho byť podstatne viac a že všetky tie mikrohry z Touched! by fungovali aj v Smooth Moves. Cieľom novučičkej kompilácie je rozhýbať hráča pred televízorom, alebo ho aspoň donútiť, aby z pohodlia pohovky vstal (a nemusí na to používať výstrahy v manuáli). Smooth Moves pokrýva svojimi sadami mikrohier snáď všetky možné aj nemožné metódy držania Wiimote.

Budete točiť zápästím, rýchlo švihať pred sebou, zdvíhať ovládač zo zeme, krútiť ako s volantom, búchať, pumpovať, tancovať, cvičiť, mykať hore dole, dopredu dozadu, zľava doprava. Všetky vykonávané pohyby sú veľmi presne (až na výnimky) zdetekované. Tu majú smolu antispoločenské typy so sklonmi brať všetky veci vážne a nie s nadhľadom, pretože jedna metóda držania Wiimote si hovorí Elephant. Ak vám nechýba predstavivosť, tak si viete živo vybaviť, ako držíte oboma rukami ovládač pred svojim nosom a simulujute pohyb chobota. Existenciu tých exhibicionistických metód môžeme vysvetliť jedine tak, že do hry boli zaradené, aby nálada na párty neupadala. Vidieť, ako niekto robí rýchle drepy, alebo točí bokmi (hula hula) určite zdvihne náladu každému zúčastnenému.

Neskôr zistíte, že niektoré metódy držania sú viac menej zbytočné a dajú sa nahradiť tradičným uchopením (ako pri diaľkovom ovládaní). Avšak nájdu sa aj také, pri ktorých to neplatí. Technika Waiter, kedy držíte Wiimote v otvorenej dlani tlačidlami hore, funguje precíznejšie, ako keby ste mali balansovať so zavretou dlaňou. To platí napríklad aj pri mikrohre, kedy v mažiari drvíte bylinky. Jednou rukou sa to len veľmi ťažko spraví, ale pri správnom držaní, to ide ako po masle. Na záver ešte pridám jeden príklad, kedy musíte v extra krátkom čase zrovnať porozhadované listy papiera. Obyčajný pohyb hore/dole vám nepomože, ale ak pravou rukou uchopíte Wiimote ako dáždnik a budete jeho spodnou častou udierať o dlaň ľavej ruky, hneď je stoh papiera urovnaný.

Ako sa to hrá?

A čo sú to vlastne tie mikrohry, o ktorých tu už hodnú dobu točím? Jedna mikrohra trvá približne 5 sekúnd. Za tento čas musíte pochopiť zadanie, aj ho vykonať. Mikrohárm vždy predchádza grafické znázornenie, ako správne treba držať Wiimote, potom už naháňate mucholapkou muchy, otvárate fľaše s pivom, skartujete papiere, vytesávate do kameňa, vsúvate protézu do úst, zapínate kožuch pande. Že nejde vždy o zmysluplné činnosti, ako vysávanie lístia či pitie vody, zistíte, ak začnete poriadne sledovať príbehy postavičiek. Námatkovo spomeniem Jimmyho T., ktorý v štýle Jacksons 5 vymetá tanečné parkety. V jeden večer sa k nemu pritúli tlupa mačiek a s nimi na parkete trsá až do rána. Je to k neuvereniu, ale nepomôžete mu pretancovať noc spolu s mačkami? Cica jak Cica.

Celá hra je jedna veľká zábava, tu absolútne nie je dôležité, kto je kto, alebo prečo Wario ukradol z chrámu posvätný Wiimote. Dôležitý je úsmev na tvárach hráčov a takisto dôvod objavovať a hrať sady znovu a znovu, pretože k všetkým mikrohrám sa ihneď nedostanete. Nintendo treba pochváliť za to, že napriek rovnakej náplni spravili mikrohry skutočne originálne a neopozerané. Dostatočná variabilita zaručí, že sa s nimi budete zoznamovať dlhšie ako si myslíte. Opakovaným hraním si postupne odomykáte nové a nové mikrohry, herné módy (rýchly sled mikrohier za sebou v rôznych rýchlostiach) a nesmierne chytľavé minihry s podporou multiplayeru, ako strieľanie plechovíc na body či ping pong.

Kde je tá party?

Práve odomykateľné bonusy, resp. pridaná hodnota je tak trochu sklamaním. Obrázky so siluetami nikoho nedonútia, aby ich pozbieral všetky. Autori mohli prihodiť viacej hračiek, resp. hlúpostí na pobavenie, ktorých bolo v Touched! neúrekom. Najväčším tromfom Smooth Moves je jednoznačne multiplayer. Na párty nechodia dva, ani traja, ani piati ľudia, ale skôr desiati, na čo myslí aj hra so survival módom (hráte, pokiaľ nespravíte chybu), ktorý si zahrá rovný tucet hráčov systémom hot seat! Ďalšie módy sú potom šité na mieru 2-5 hráčom. Zahráte si podávanie bomby alebo šípky. Na multiplayer nepotrebujete viacej ovládačov, dokonca ani Nunchuk, ten využijete minálne a nie je potrebný pre spustenie hry. Čo však potrebné je, musíte zdolať príbehovú kampaň, inak sa vám multiplayer neodomkne.

Poviem to takto, už nemusíte hľadať ideálnu párty hru. WarioWare: Smooth Moves je presne ten typ hry, s ktorou sa každý dokonale zoznámi a bude o nej ešte dlho hovoriť. Návyková hrateľnosť korunovaná bláznivou náplňou mikrohier sa stane hlavným chodom servírovaným na každej párty. Jedine vás bude mrzieť, že si mikrohry nemôžete zobrať so sebou.