Milé deti. Bola raz jedna firma/kráľovstvo ktorá robila počítačové hry. Hry, ktoré robila neboli ani dobré, ani zlé, boli celkom priemerné a firma nebola ani bohatá, ani chudobná, skrátka priemerná. Pracovali v nej zamestnanci, ktorí neboli ani dobrí a ani zlí, boli totiž úplne priemerní. Jedného dňa si dal kráľ zavolať najstaršieho syna a nakázal mu, aby naprogramoval hru. A keď tak obaja rozmýšľali, akú hru by mali urobiť, tak ich bohužiaľ nič nenapadlo, pretože neboli ani geniálni, ale neboli ani hlúpi a tak nakoniec prišli s nápadom použiť už raz vymyslené.

„Syn môj najstarší. Naše kráľovstvo sa rúti do záhuby. Blíži sa mesiac platenia daní a kráľovské truhlice zívajú prázdnotou. Obávam sa, že budeme musieť predať naše BMW kočiare a preorientovať sa na casual games.“
„Otec môj. Dávam ti moje čestné slovo a tankovaciu kartu na to, že do niekoľkých mesiacov naprogramujeme hru, ktorá vyrieši našu situáciu a vstaneme z popola ako bájny Fénix.“
„Dobre teda syn môj. Zožeň si tých najlepších programátorov v našej krajine. Dávam ti voľnú ruku.“

Najstarší syn sa teda vybral hľadať tých najlepších programátorov v krajine. Ale všetci programátori, ako všetko ostatné v krajine, boli len priemerní. Spolu sa vydali na dlhú púť hľadania vysnívaného titulu. Po ceste natrafili na tri veľmi podivné indivíduá na koňoch s hrbom.

„Stáť a zliezať z koní. Kto ste a čo tu hľadáte?“ Skríkol princ.
„Ja som Melichar, toto je Baltazar a ten malý vzadu je Skeletor.“
„Za prejazd cez našu krajinu musíte zaplatiť mýto.“
„Ale my nasledujeme hviezdu a máme božie poslanie.“
„A my máme poslanie od kráľa a peniaze potrebujeme na hudobného skladateľa alebo aspoň na vandrujúceho harmonikára. Záleží, čo máte v mechoch. Nože vytriasajte.“

A už sa z vriec sypali AK47, Uzi, brokovnica, M16, snajperka. Vypadli aj granátomet, 9 mm pištoľ a sypal sa aj sypaný čaj. Princ a jeho pomocníci nestačili valiť oči.

„Zbrane skonfiškovať a čaj si pofajčíme večer. Tento krát môžete ísť!“ mávol rukou do vzduchu princ.
„Tie zbrane môžeme použiť v našej hre princ! Čo na tom, že už boli použité tisíc krát, stále sú v kurze a hlavne je to zadarmo.“

Ako si tak večer pofajčovali sypaný čaj, hlavný level dizajnér a scénárista začali spriadať svoje nápady na prostredie a zápletku. Ráno prišli oznámiť svoje predstavy a návrhy princovi.

„Čože? Chcete úrovne v Novom Yorku s flashbackmi hlavného hrdinu na vojnu vo Vietname? Mafiánske prostredie? Vojna gangov a Yakuza? Chlapi koľko ste toho čaju vyfajčili? Aj keď na druhej strane sa nám nič lepšie asi vymyslieť nepodarí. Ok, beriem to.“

Keď už mali prostredie, zbrane a aj zápletku, potrebovali ešte efekty, textúry a fyzikálny model. Chodili dlho predlho, zdali sa to byť roky, ba až desaťročia. Dorazili ku kopčeku menom Golgotha.

„Aha. Práve križujú židov. To by mohol byť super materiál na zvukové efekty! Mám tu práve poslednú 30 minútovú emgetonku, to bude musieť stačiť.“
„Nezabudni tam nechať aspoň 10 minút pre potulného harmonikára, aby sme mali hudbu aspoň v menu, keď nie inde.“
„Princ!“ zvolal hlavný grafik. „Pozri tam na úbočí. Tie jaskyne sa nám hodia do prostredia s Vietnamom.“
„Zober teda náš erárny Sory Cyberšrot a nafoť si čo potrebuješ. Nezabudni, že je tam len 8 MB karta, foť teda v extrémne nízkom rozlíšení!“

Po niekoľkých minútach sa grafik vrátil naspäť a oznámil, že jaskyne sú pravdepodobne hroby a potrebuje pomôcť odvaliť vchodový kameň. Všetci sa teda vybrali s ním a pomohli mu kameňom pohnúť.

„Aha, v tom hrobe už je nejaký mŕtvy. Odneste ho von, aby nezavadzal pri fotení textúr.“

Zatiaľ čo vo vnútri fotografovali, nechali mŕtveho strážiť vonku hlavným programátorom. Keď prácu dokončili a zaplnili pamäť 15-timi textúrami, ktoré plánovali v rôznych variantoch použiť na celú hru, chceli všetko uviesť do pôvodného stavu. Vonku však našli len programátora s kusom bielej plachty.

„Kde je ten mŕtvy?“ spýtal sa princ.
„Potrebovali sme predsa aj rag-doll na mŕtvych, tak som ho rozmotal a pustil dolu kopcom.“ konštatoval hlavný programátor.
„Ach ty somár! Privaľme rýchlo naspäť ten kameň, niekto sem ide. A to plátno zmotaj, predáme ho v Turíne.“

Pred triumfálnym návratom domov si každý na oslavu dal za džbán borovičky, s ktorým sa rozdelili v krčme aj s potulným harmonikárom, ktorý im urobil titulnú skladbu. A už sa chystali opustiť mesto, keď sa dopočuli od prebiehajúcej ženy novinu.

„Spasiteľ zmizol! Vstúpil na nebesia!“ kričala celou ulicou ako zmyslov zbavená.
„Vidíš, čo si napáchal?“ pozrel princ prísnym pohľadom na hlavného programátora. „Ako poznám týchto kresťanov, tak si o tom budú rozprávať ešte minimálne 2000 rokov.“

Keď sa vrátili domov, kráľ princa privítal zlou správou.

„Syn môj. Vaša hra je naozaj dobrá. Nie je ani zlá a ani výborná. Je proste tak, ako celé naše kráľovstvo, priemerná. Počas tvojej neprítomnosti som však musel uzavrieť zmluvu s vedľajším kráľovstvom Erika Abomináta. Sľúbil mi finančnú pomoc v ťažkých časoch a odteraz na oplátku musí niesť všetko symbol EA. A teba syn môj jediný som zaviazal na to, že naprogramuješ pre EA ďalších 45 pokračovaní vašej hry.“ kráľ sa s hanbou pozrel do zeme.
„Niééé!“ zvolal zlomený princ a klesol na kolená. Z oka sa mu vykotúľala slza.

Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. A aké ponaučenie nám z nej plynie milé deti?

1. Když na to nemám, tak na to nelezu.
2. Ako si večer ustelieš, tak sa s EA zobudíš.
3. Kto neokráda iných, okráda rodinu.
4. Aj za málo peňazí sa dá urobiť málo/žiadna muzika.
5. Nevyhadzujte mŕtvych židov z hrobov, môžete zapríčiniť vznik nového náboženstva.

Následuje odstavec pre málo chápavé a nevidiace deti.

Made Man je tuctová, priemerná a neoriginálna akčná hra. Všetko použité sme už niekde videli a nenašiel som ani jeden pôvodný materiál. Navyše nič z vykradnutého nie je dotiahnuté do dokonalosti, práve naopak. Bullet time je strašný a akrobatické prvky úplne absentujú. Použité zbrane by sa ako tak dali prekúsnuť, tam toho predsa len veľa nejde vymyslieť, ale používanie dvoch zbraní súčasne je úplne od veci. Účinnosť je totožná s použitím jednej zbrane, len sa rýchlejšie míňajú náboje. Prostredie je sterilné, nenápadité a zlé sú aj bitmapy. Všetkých 17 aktov prejdete do 5 hodín a narazíte na prázdne sklady, ulice, alebo cintorín. Všetko sa samozrejme recykluje a tak rovnaké objekty stretávate znova a znova. Hudobný doprovod mala byť licencovaná hudba zo 60/70/80-tych rokov. To je síce možné, ale tipujem, že licenciu autori nekúpili, ale dostali od charitatívneho nakladateľstva.

Hlavný level dizajnér je buď na drogách, alebo trpí výpadkami pamäte a každý deň navrhol úplne ten istý level. Z toho všetkého najviac vykúka nadpriemerný scenár o vojne gangov a flashbacky hlavnej postavy do vietnamskej vojny, ale sám to samozrejme neutiahne a klesá aj s celou hrou na dno žumpy rýchlejšie ako DiCaprio na dno mora v Titaniku. Môj osobný tip je, že o rok sa s týmto titulom stretnete na 100 % v nejakom papierovom časopise ako s bundlom, popisujúcim ju ako nástupcu Maxa Paynea a že by ste mali redaktorom nohy, ruky bozkávať, že vám ju tam pripravili. Ble.