Dobro a zlo, svetlo a temnota, jing a jang. Diametrálne odlišné pojmy znamenajúce dvojakosť všetkého v našom vesmíre. Každá voľba v živote človeka usmerňuje virtuálny ukazovateľ morálky do jednej či druhej strany, i keď si to možno ani neuvedomujeme. Lenže je ten „dobrý“ prístup naozaj dobrý? Nie je jednoduchšie zachovať sa niekedy ako „hajzlík“ a uľahčiť si život? K akému koncu vedú všetky naše rozhodnutia? Zakomponovanie podobného morálneho mechanizmu do počítačovej hry nie je žiadnou novinkou a zrejme najväčšie skúsenosti v tejto oblasti má BioWare zo série Knights of the Old Republic. To, čo začali budovať v Hviezdnovojnovej sérii, doviedli k dokonalosti v Jade Empire. Niekoľko rokov stará konzolová RPG hra (vyšla exkluzívne pre Xbox v roku 2005, pozn. Junker) útočí v týchto dňoch na PC a jedná sa o útok naozaj mohutný.

Čo sa stane s dušami mŕtvych, ak im nie je umožnené odobrať sa v pokoji do podsvetia? Zmučené a plné nenávisti sa túlajú po svete a svoju zlosť dávajú pocítiť všetkému živému. A to je problém. Veľký problém. Najlepšie by o tom vedeli rozprávať obyvateľa Jade Empire, krajiny podobnej starobylej Číne. Vina sa hádže na bohyňu Water Dragon, ktorá má na starosti práve odprevádzanie duší na onen svet. Ani mestečko Two Rivers nemá od duchov pokoj. Majster tunajšej školy bojových umení preto pošle svojho najlepšieho študenta (vás), aby zistil, čo sa skrýva za útokmi a ako túto krízu riešiť.

Tým sa spúšťa séria závažných udalostí odhaľujúcich zvláštnu minulosť hlavného hrdinu a jeho spojitosť so zmiznutím Water Dragon. Po zistení, že celá záležitosť má ďaleko desivejšie následky a po krutej nehode v mestečku je nútený opustiť kraj, v ktorom vyrastal a vydať sa na dlhú púť. Príbeh je jedným z nosných pilierov celej hry a zároveň jeden z jej najväčších kladov, preto vám nebudem prezrádzať viac, ako je nevyhnutne nutné. Spomeniem azda len, že sa dostanete do rôznych častí Jade Empire, vrátane rozľahlého hlavného mesta, starobylého chrámu a aj ríše nemŕtvych, budete bojovať v gladiátorskej aréne, infiltrovať skupinu vrahov Lotus Assassins a ničiť ich tajnú továreň na výrobu golemov.

Nebezpečné prekážky nebude mladý mních (či už si vyberiete pomalého, ale silného bojovníka, rýchleho a obratného ninju, kúzelničku atď.) zdolávať sám. Študentka Dawn Star sa k vám pridá ako prvá a neraz vám dokáže svoju lojalitu. Neskôr sa k vám pridajú rôzne podivné a podivuhodné indivídua, každý s vlastnými motívmi, históriou a osudom. Tajomný Zu má problémy vyrovnať sa s minulosťou, gigantický sekerník Whirlwind zas priveľa pije, démon Guardian nedokáže v ľudskom svete vydržať dlho vo svojej pravej podobe a tak si väčšinu času prepožičiava podobu malého dievčatka, zahalená Silk Fox neskôr ukáže svoju druhú prekvapivú identitu a takto by som mohol pokračovať o každom spoločníkovi.

Sú to jedinečné a prepracovane stvárnené osobnosti a bojovať, či rozprávať s každou z nich (mimochodom, je ich vyše 10, ale niektorých si získate len správnymi rozhodnutiami) bude stáť za to. Vždy môžete cestovať len s jednou postavou, ostatné sú dostupné z menu a dajú sa vymeniť okamžite (iba vtedy, ak nie ste v bojovom móde). Ak som príbeh označil za prvý pilier zábavnosti Jade Empire, spoločníkov môžem smelo dať na druhé miesto. Ich rôznorodosť, osobitosť, schopnosť okomentovať každú situáciu sebe vlastným štýlom a dokonca aj rozdielnosť in-game videí sú silným faktorom odzrkadľujúc vysoký potenciál znovuhrateľnosti.

Znovuhrateľnosť (ako taká) je ďalším významným plusom Jade Empire. Komu nestačí zhruba 20 hodín trvajúce zastavenie hlavného padúcha (ktorého identita ostane dlho skrytá a odhalenie bude prekvapivé), môže si hru vychutnať na vyššej obtiažnosti znova. A prečo by to robil? Úvodný príhovor o morálnom rebríčku nebol vôbec náhodný a prvoplánovo ma doviedol až k tomuto bodu. Takmer každý quest sa dá riešiť niekoľkými spôsobmi. Z niektorých sa dá pri dostatočne veľkom rečníckom skille vykecať, prípade ho iným spôsobom obísť. Iné zas zahŕňajú elimináciu určitých osôb, avšak je na vás, ktorí obyvatelia sa budú musieť nedobrovoľne rozlúčiť so svojimi rodinami. Pri rozhovoroch (a že ich je v hre požehnane) tušíte, ako ktorá vaša odpoveď zapôsobí už aj podľa toho, ako sa hrdina zatvári. Výhražne spustené kútiky úst a zvraštené čelo znamenajú väčšinou nevyhnutnosť fyzického kontaktu, naopak úsmev na perách a iskra v očiach dávajú nádej na mierumilovné riešenie. Rozhodnutie je však na vás.

Necháte pirátske doky zničiť zatiahnutím za jedno lano, čím zabijete spolu s nepriateľmi aj nevinných otrokov, alebo sa radšej pokúsite otrokov oslobodiť? Pomôžete starostovi dediny znovu rozprúdiť obchod po rieke, alebo naopak obchodníkovi priživujúcemu sa na nešťastí ostatných? Voľba je len a len na vás a ukazovateľ dobra a zla, v tomto prípade Way of the Open Palm a Way of the Closed Fist, sa pohybuje práve podľa toho, ako sa rozhodnete. Viac ako o otázku hľadania absolútneho svetla a tmy tu ide o stret dvoch rôznych filozofických princípov, takže ani cesta Closed Fist neznamená, že sa z vás stane personifikovaný satan, vplyv na hrateľnosť je však obrovský. O tom, že zvolený postup má vplyv tiež na to, akým štýlom celý príbeh ukončíte, nemá asi ani zmysel hovoriť.

Hlavné i bočné questy sa vyznačujú ľahkou pochopiteľnosťou a užívateľskou prívetivosťou. Questové postavičky sú na mape označené vlajočkou, takže ich nájdenie je otázkou niekoľkých minút. Po dôležitých rozhovoroch, resp. úspešných zakončeniach úloh, vás hra sama presúva do potrebných lokácií, takže odpadá zdĺhavé behanie. Odmenou za dobre vykonanú prácu sú jednak experience body, posun v  rebríčku filozofie na jednu či druhú stranu a finančná, resp. materiálna pozornosť. Tešiť sa môžete na klasické, ale aj originálne úlohy – zachránenie čajovne a jej vrátenie pôvodnej majiteľke radím do prvej skupiny, naučenie sa divadelnej úlohy s následným vystúpením zas do druhej (divadelný quest je krásnym príkladom možností hry: predstavenie môžete zahrať tak, že potešíte pôvodného autora scenára, jeho cenzora, alebo provokačnými rečami prispieť k zatknutiu prevádzkovateľa divadla).

Hoci v Jade Epmpire chýba klasický inventár, čo je priznajme si trochu na škodu – veď nové brnenia, náramky, prstene, topánky, plášte atď. sú korením každej RPG hry, hrdinove atribúty sa hlavne vďaka peniazom a artefaktom meniť dajú. Mocným nástrojom pri prispôsobovaní mnícha k obrazu svojmu je talizman. Skladá sa z troch častí a jeho skompletovanie je jednou z hlavných dejových línií. Talizman poskytuje 3 (neskôr 5 a ku koncu hry 7) slotov, do ktorých môžete vložiť nájdené, získané či zakúpené magické kamene. Tie fungujú na tradičnom princípe, teda pridávajú (resp. uberajú) pár bodov do niektorej z RPG vlastností, prípadne pridávajú špeciálne schopnosti. Keď už som zabrdol do vývoja postavy, poďme si vysvetliť základné RPG princípy titulu. S každým nadobudnutým levelom získavate 3 body, ktoré môžete rozdeliť medzi 3 základné atribúty – body (zdravie a sila), focus (zbrane) a chi (mágia), ktorých kombinácia ovplyvňuje aj vaše schopnosti presviedčania, podlizovania a vyhrážania sa v rozhovoroch. Pomimo týchto bodov získavate aj možnosť upgradovať niektorý z bojových štýlov, čo nás elegantným „moderátorským mostíkom“ presúva k...

... bojom. Boje tvoria významnú časť hry, objemovo možno dokonca väčšiu, než rozhovory a adventúrne pobehovanie po mestách. Ako som už naznačil, mnísi v Jade Empire dokážu používať mnohé bojové štýly. Inak na tom nie je ani naša hlavná postava. Dobrý základ dostala od svojho starého majstra (typický majster, ako ho poznáme z filmov - starší fúzatý pánko s nekonečnou zásobou hustých rád do života), niečo sa naučí od zabitých nepriateľov, niečo zo zvitkov, niečo zas v závislosti od vyznávanej filozofie. K slovu sa dostanú aj zbrane, konkrétne meč alebo palica, ktoré sa v priebehu hry dajú vymeniť za kvalitnejšie modely. Keďže zvládnutie jednotlivých štýlov (pod zvládnutím mám na mysli zvýšenie rýchlosti útokov, ich účinnosti atď.) stojí pomerne veľa bodov, odporúčam sa od začiatku sústrediť zhruba na 3 až 4 štýly. Mne sa veľmi osvedčil meč, ktorý ale platí len na protivníkov z mäsa a kostí, takže netreba podceňovať ani klasické štýly ako White Demon, Spirit Thief alebo obľúbený Druken Style, prípadne sa zamerať na transformačné štýly typu Horse Demon (premena na démona), alebo sa venovať klasickej fire/frost mágii.

Niektoré štýly umožňujú špeciálne útoky (paralyzovanie, zmrazenie, spomalenie, vysatie života) a hlavne pri bojoch s bossmi budete nútení štýly kombinovať. Akokoľvek lákavo môže systém súbojov vyzerať, realita je o dosť pochmúrnejšia a bitky sú jedným z najslabších elementov hry. Údery totiž rozdávate len zbesilým stláčaním ľavého a pravého tlačidla na myši a až príliš akčné orgie nezachraňuje ani používanie medzerníka na blok a vyššie opisované striedanie štýlov pomocou numerických kláves. V tomto smere vyzerá (a čo je horšie, aj sa hrá) Jade Empire ako obyčajná bojovka, navyše so zúfalo malým počtom útokov. Čo na tom, že si môžete scénu aktívne zapauzovať (nikdy som to nepoužil), čo na tom, že si môžete zavolať na pomoc „bullet time“ mód, kedy sa všetko okolo vás spomalí, čo na tom, že môžete rozbíjať nábytok a časti z neho použiť ako dočasnú zbraň? Takéto spracovanie súbojov si jednoducho hra nezaslúžila.