PLATFORMY

MOBIL

NBA STREET HOMECOURT

8.5

Každá legenda má začiatok a nejedna legenda NBA začínala s basketbalom na ulici. Chcete sa stať legendou aj vy?

Recenzia na Xbox360 verziu

Xbox 360

PS3

Ľudí pristupujúcich k NBA Street Homecourt môžeme rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Jeden typ presne vie, čo znamenajú termíny handles, move, dunk, flush, J, crossover atď., má napozerané všetky diely AND1 odpredu aj odzadu a to vrátane seriálu ESPN Streetball, pozná najnovší model tenisiek Jordan aj podľa krabice a každý deň pred spánkom sa naťahuje na škripci, aby mal vyšší dosah. Druhá skupina sa vyznačuje tým, že (zhruba) vie, že basketbal je tá hra, kde sa lopta hádže do koša a nie cez sieť a že všetci hráči MUSIA byť zákonite vyšší než 2,30 metra. Fascinujúce na NBA Street Homecourt je, že hoci sa zameriava na u nás nie práve najpopulárnejší šport, obe skupiny ľudí sa pri hre budú rovnako kráľovsky baviť.

Vitaj na ulici, mladý. Vitaj na mieste, kde ti basket nahradí robotu, najlepšieho kamoša, a aj tvoju starú. Vitaj na mieste, kde slabí nemajú šancu. Chceš si to s nami rozdať, mladý? Nech sa páči... najprv si dáme pravidlá. Sú také jednoduché, že by ich pochopila aj tvoja stará mama. Dávaš pozor? Žiadne pravidlá nie sú. Kroky? Zabudni. Prenáška? Taktiež. Auty? Nekoná sa. Technický kôš? Hahaha. 3 sekundy? Bez šance. Chápeš, čo to znamená, panáčik? Žiadne zdržovanie, žiadne fejky, žiadne haluze, len pot, drina, rýchlosť a presná ruka.

K slovu sa dostanú aj ženy.

Takéto nahrávky sú na ulici úplne bežné.

Ešte stále sa bavíme o basketbale?

Tradičný basketbal nemusí baviť každého. Vypustite ale pár pravidiel a z (pre niekoho) nudného pobehovania od jedného koša k druhému sa stane neuveriteľná zábava. Vplyv vypustenia zväzujúcich obmedzení na hrateľnosť je obrovský. Okamžite pochopíte, že v tejto hre 3-na-3 na dva koše nejde o taktiku, ani dobre zvolenú stratégiu, ale iba o jednoduché usmerňovanie lopty do koša. Nemusíte sa trápiť, či súperovu rozhodujúcu trojku zablokujete ešte pred dosiahnutím najvyššieho bodu trajektórie, práve naopak. Kruté zastavenie lopty 10 cm pred dopadnutím do koša ho poníži a vám vyvolá na tvári pravý, nefalšovaný škodoradostný úsmev. Nezaujíma vás, že sa chystáte faulovať hráča vo výskoku, pretože žiadny trest v podobe trestných hodov nehrozí. Zjednodušeným pravidlám zdatne sekunduje podarené ovládanie. Základné pohyby zvládnete behom pár sekúnd, rozšírené možnosti maximálne za niekoľko zápasov. Jedným tlačidlom sa v útoku strieľa, druhým prihráva, v obrane si vystačíte s doskokom a stealom. To je všetko. Postupom času (rozumej ďalších cca 10 minút) plne ovládnete aj turbo, dve tlačidlá na triky a modifikátory a už vám nik nezabráni v ovládnutí streetballového sveta.

AND1 poznáš, chalanko? Típkovia tam riadne diktujú. Vravíš, že si všetko videl? Aj The Notic? Aj Ball above all? Aj tých Francúzov zo Slamnation? A Vinca si videl jak zavesil a ostala mu ruka v koši? A Kobe jak dal popod nohu? No pekne, že si videl všetko, ale si jak taký truhlík. Všade bol, všetko videl a kde nebol, tam sa akurát chystá. Že vieš nejaké moves? Poď, ukáž sa. Aj dankovať zvládneš? Ty si nejaký hustý, ne? Moc kecáš, tam máš balón a predveď sa.

Predpokladám, že všetci, čo sa v recenzii dostali až na toto miesto, poznajú skupinu AND1. Asi najznámejšia americká streetballová grupa svojimi trikmi zabáva obecenstvá a zadupáva protivníkov do prachu už niekoľko rokov. Pre ich hru sú charakteristické niekedy až neuveriteľné triky a dychberúce smeče. Hoci Homecourt je plne NBA a WNBA licencovaný produkt, to znamená, že tam nájdete všetkých známych hráčov z profesionálnej ligy a nie pouličné stars, v hre sú vykreslení práve do podoby AND1 hráčov (výnimkou je Rafer Alston, jeden zo zakladajúcich členov AND1, ktorý sa so svojim umením dostal až do NBA). Zvládajú rôzne triky, od jednoduchých crossoverov, cez tancovanie s loptou, ponižovanie súpera odrážaním lopty od hlavy alebo nasmerovaním lopty popod jeho nohy, až po akrobatické breakdance prvky, nahrávajú si rôznymi zadovkami, no-look prihrávkami alebo kopanými centrami po vzore futbalistov.

Big Ben samozrejme v drese Chicaga.

Vytváranie nového hráča.

A. I. aj so všetkými tetovaniami a bandážami.

Predriblovali a prenahrávali sme sa až na polku súperovho ihriska, teraz už len stačí útok zakončiť. Ponúkajú sa dve alternatívy. Strelba alebo donáška/smeč. Prvá možnosť je nezaujímavá, nudná a celkovo (v tejto hre) dosť looserská :-). O to zaujímavejšie sú ale smeče. To, čo vám Homecourt predvedie v tomto smere, rozhodne stojí za to. Niečo ako obyčajný smeč tu vôbec neexistuje, minimálne sa váš hráč vznesie do 4 metrovej výšky a zaklincuje to s takou razanciou, že aj Shaq by sa mohol ísť hanbiť do kúta. Pridajte vhodný modifikátor a hráč sa vo vzduchu roztočí, urobí pár sált, vymení si vo vzduchu niekoľkokrát loptu medzi pravou a ľavou rukou a keď sa vám podarí pustiť smečovacie tlačidlo v praví čas, uvidíte, čo ste ešte nevideli.

Hráč zasmečuje, chytí si loptu do nôh, vykopne si ju nad seba, urobí salto, chytí loptu vo vzduchu a zasmečuje znova! Alebo sa odrazí od obruče, postaví sa na dosku, hodí si loptu o zem a znova zasmečuje za dva body (obyčajný kôš = jeden bod, trojka = dva body). Takýchto ultrasmečov zvládajú jednotlivý hráči niekoľko a keď si k tomu pripočítate efektné alleyoopy a možnosť nechať sa vyhodiť spoluhráčom od trojkovej čiary, dostávate takú očnú masáž, po ktorej budete hľadať sánku v suteréne. Tieto smečiarske orgie spôsobujú aj ďalší veľmi zaujímavý jav – každý, kto mal hru možnosť vidieť, si chce „jéj, to sú ale super koše“ vyskúšať, či už je fanúšikom basketbalu, alebo nie.

Častým trikovaním a smečovaním sa navyše môžete prepracovať k tzv. gamebreaker módu. Obrazovka vtedy povážlivo vybledne a začínajú sa práve basketbalové hody. Triky, ktoré sa vám predtým zdali neuveriteľné, v porovnaní s tým, čo predvádzajú hráči cez gamebreaker, vyzerajú ako slabulinký odvar z babieho ucha. Dobre napumpovaný gamebreaker nie je len skvelý vizuálny zážitok, ale aj možnosť ako sa od súpera bodovo odtrhnúť (je možné získať bonusové body).

Teraz tu dávaj pozor. Zobereš si dvoch chalanov, ja si zavolám dvoch mojich ľudí a dáme tri na tri. Jovan? Hráme do 21 a dohodneme sa, že platia len smeče, ok? Alebo ne ne ne, mením to, hráme na triky. Alebo počkaj, nemám toľko času, stará ma volá domov na Televízne noviny, dohodneme sa inak. Kto dá prvý tri koše, vyhráva. Rozumeno? A neskúšaj na mňa žiadne hovadinky, mladý.

Detailnosť spracovania kurtov stojí za povšimnutie.

Vitajte vo svete Homecourt.

Odkedy je James taký svalnatý?

Ponuka herných módov zahŕňa všetky klasické a viac menej očakávané možnosti. Practice slúži na zoznámenie s ovládaním, v Gamebreaker Battle sa rátajú iba body zaznamenané počas gamebreakeru, víťazstvo v Trick Battle závisí od predvedených trikov, Back to Basic je klasický old-schoolový streetball no a v Custom Game si môžete jednotlivé pravidlá nastaviť podľa vlastnej predstavy. Najviac času asi strávite pri budovaní rešpektu v móde Homecourt Challenge. Tam s vami vytvoreným basketbalistom a dvoma vybratými spoluhráčmi absolvujete strastiplnú cestu, od neznámeho, ale talentovaného hráča až po streetballového kráľa.

Nechýbajú ani vylepšovania atribútov (streľba, doskoky, bloky atď.), či špecializovanie sa na niektorú z herných činností, obliekanie do značkového oblečenia a obúvanie do najnovších tenisiek. Zdolávanie čoraz ťažších protivníkov na vás upriami aj pozornosť svetových hviezd, a tak si to neskôr rozdáte aj s borcami typu Carmelo Anthony alebo Rip Hamilton. Po výhre nad niektorou z týchto megahviezd sa vám sprístupní jeho domáce ihrisko a tak si budete môcť vyskúšať nielen klasickú telocvičnu, ale aj rôzne ihriská v ghettách, na pláži či v luxusnom apartmáne.

Napriek tomu všetkému singleplayer považujem za azda najväčšiu slabinu hry. Snaha autorov o rozbitie prikrádajúceho sa stereotypu, ktorý sa nevyhnutne po odohratí X zápasov dostaví, je síce vidieť, ale často sa mína účinkom. Malé zmeny pravidiel v kariérových zápasoch niekedy pôsobia kontraproduktívne (napr. namiesto do 21 bodov sa hrá až do nudných 30, prípadne sa počítajú iba body získané strieľaním) a chýba potrebná rozmanitosť. Určite by nebol problém sem tam zaradiť zápas 1 na 1, prípadne 2 na 2, alebo sa nejakými minihrami pokúsiť kariéru oživiť. Na druhej strane, jedná sa predsa len o športovú hru a tak mali autori v tomto smere zrejme zviazané ruky.

Čo Homestreet stráca v singleplayeri, doháňa v „mulťáku“. Zábava exponenciálne rastie s každým pripojeným hráčom, už pri dvoch živých basketbalistoch sa gameplay posúva do úplne inej dimenzie a ak sa vám podarí zohnať k jednej konzole nebodaj až 4 športovcov, začína tá pravá kalba. Inak tomu nie je ani v online multiplayeri. Stačí sa preklikať cez niekoľko obrazoviek (ak si vyberiete možnosť quick play, tak len jednu) a už si môžete testovať svoj skill v ranked alebo unranked (ranked zápasy sa počítajú do celkovej štatistiky, unranked je v podstate len tréning so živým oponentom) na nejakom nešťastníkovi z opačnej strany zemegule. Pri hraní MP na vás ovšem čaká jadna záludnosť - na obrazovke nie je zobrazený slam dunk bar (stupnica, na ktorej vidíte, či sa vám podarí obyčajný, smeč s bonusom alebo si naopak pri pokuse šeredne natlčiete držku) a pri nedostatočnom tréningu tak budete utierať palubovku vlastným telom častejšie, než by ste si priali.

Sem tam treba aj klasicky vystreliť.

Doskok je dôležitou súčasťou hry.

Presne TOTO doma radšej neskúšajte!

Technické spracovanie je na špičkovej úrovni. Vzhľadom na to, že po ihrisku pobehuje menej hráčov sa mohli grafici do sýtosti vyblázniť a vznikli tak detailné modely postáv potiahnuté kvalitnými textúrami. K výbornému vizuálnemu podaniu prispieva aj nasvietenie, odlesky a celkové spracovanie ihrísk. Prácu animátorov oceníte pri spomalených záberoch extrémnych smečov a neraz sa vám bude zdať, že by sa tieto šialené kúsky možno dali uskutočniť aj v reálnom živote (doma to radšej neskúšajte). Malé prekvapenie na vás čaká pri počúvaní hudobných trackov. Nečakajte žiadny hustý rap z ulice, ale skôr funk a podobné veselé štýly. EA síce povolalo aj hiphopovú modlu, producenta rjd2, ale na zozname umelcov nechýbajú ani mená ako Quincy Jones, a za vôbec najlepšiu pesničku považujem zremixovanú klasiku od The Jackson 5.

Nie žeby Homecourt v singleplayeri nemal čo ponúknuť. Po rokoch strávených za čoraz nudnejšími serióznymi NBA XX sa jedná o mimoriadne osviežujúci basketbalový titul. Ja by som ale hru zaradil do inej kategórie. S prižmúrenými očami totiž môžeme Homecourt označiť za takmer dokonalú párty hru. Okamžité vniknutie do zjednodušených pravidiel pouličného basketbalu, ovládanie založené v podstate na dvoch tlačidlách a neuveriteľne efektné koše pripútajú k monitoru, obrazovke či projektoru aj zarytých odporcov akéhokoľvek počítačového športu. Zahrať si s druhou osobou proti sebe, pozháňať viac ovládačov a „rozdať“ si to v štvorici – akúkoľvek variantu si vyberiete, sľubovaná kráľovská zábava sa určite dostaví. Podotýkam, svoje tvrdenie mám úspešne odskúšané aj na zástupkyni nežného pohlavia a tomu ja vravím dôkaz namiesto sľubov!

napísal je2ry 3.4.2007

Páči sa mi!

VIDEÁ Z HRY