Za čias, keď boli starí bohovia malicherní a krutí zoslali na ľudstvo osud utrpenia. Len jeden človek sa odvážil vzoprieť ich moci. Bol ním Herkules. A presne o ňom táto recenzia nebude. Bude ale o jeho mýtických potomkoch, tvrdých a nezdolaných vojakoch hrdého národa Sparťanského. História Sparťanov pozná mnohé vojny a bitky, ale jedna z nich prečnieva nad všetky. Je ňou súboj kráľa Leonidasa a jeho 300 mužov proti obrovskej presile Peržanov pod vedením kráľa Xerxesa. Vyskúšať si, ako chutí krv Xerxesových poddaných môžete na vlastnej koži v titule 300: March to Glory od Collision Studios.

Bitka pri Horúcej bráne (Thermopylae) mala z historického hľadiska zásadný význam pre celú Európu. Nebyť toho, že Leonidas svojou odvahou získal pre Grécko toľko potrebný čas, Xerxes by zrejme za pomoci svojej nesmiernej armády (odhadom 2 600 000 mužov, zdroj wikipedia) vtrhol do Európy a roztrhal ju na franforce. Lenže to udatný sparťanský kráľ nemohol dopustiť. Vymyslel skvelý plán, ako regimenty perzských vojsk udržať na jednom mieste, úzkom priechode zvanom Thermopyly, kde početná výhoda nehrala žiadnu rolu a rozhodovalo sa v boji muža proti mužovi. Brilantná taktika spolu s nesmiernou odvahou a vojenskou zručnosťou Leonidasových poddaných nakoniec zrodila víťazstvo, ktoré sa tradovalo celými generáciami Grékov až do súčasnosti.

Ako iste tušíte, práve Leonidas, resp. jeho verný kapitán Dilios budú aj hlavnými hrdinami krváku servírovanom na guľatom štíte so znakom trojuholníka. Čistá akcia nie je rušená žiadnymi hádankami, odbočkami z priamej cesty či inými podobnými rozptýleniami. Môžte pokojne vypnúť mozog a  voľnú energiu presmerovať do prstov. Budete ju potrebovať. Valiť sa na vás budú húfy Peržanov, od najslabších otrokov, cez dobre vycvičených bojovníkov, Áziou smrdiacich Nesmrteľných, exoticky pôsobiacich divochov, samovražední atentátnici, zákerní vrahovia s jedom potrenými čepeľami, ba zoči voči sa stretnete s mohutnými nosorožcami a slonmi. Salvy nepriateľských lukostrelcov budú také mohutné, že na chvíľku zatemnia slnko a to bude pre vás jediný znak, že sa treba schovať do relatívneho bezpečia pod zdvihnutým štítom.

Nečakajte originalitu, nečakajte nevídané súboje a čo je najhoršie, nečakajte ani extra porciu zábavy – Leonidas v konzolovej podobe vám neprinesie nič z toho, čo by zo svojich svalov a zaujímavého príbehu mohol vyťažiť. Zbesilé stláčanie tlačidiel pre rýchly a pomalý úder sa strieda s omračujúcim útokom pomocou štítu a občasným blokovaním výpadov súperov. Správne zlinkovanie tlačidiel má za následok vyvolanie niektorého z kombo úderov. Tie súvisia s troma typmi zbraní – jedeným mečom, kopijou a dvoma mečmi.  Každá zbraň si nájde svoje použitie, pretože na niektorých nepriateľov treba kvôli brneniu vytiahnuť kopiu, na iných zas meč v kombinácii so štítom. Posledným doplnkom v sparťanskom arzenáli sú akési kúzla, ktorých použitie závisí od stupňa dobitia „wrath“ ukazovateľa (dopĺňa sa zabíjaním nepriateľov). Ponuku tvoria 4 kúsky. Jedno slúži na doplnenie zdravia počas boja, druhé na dočasné zvýšenie účinnosti zbraní, tretie na chvíľkové automatické používanie štítu (čím sa rapídne zvýši obrana) a posledné je antickým variantom na tému bullet time, kedy sa okolitý svet okrem hlavného hrdinu pohybuje v slow motion efekte.

Ako sa na takto poňatú sekačku patrí, všetko z vyššie uvedeného si postupom času môžete upgradovať.  Virtuálnou menou je Kleos, čo v gréčtine znamená česť. Kleos získavate rovnako ako wrath za zabíjanie dotieravého perzského hmyzu a platí, že čím brutálnejšie, tým lepšie. Vylepšovacím procesom prechádza postupom hry meč, kopia, štít a brnenie v jednej, kombá pre každú zo zbraní v druhej a superschopnosti v tretej kategórii. Prechádzanie na vyššiu úroveň nastáva v postupných krokoch, príjemne pôsobí postupná vizuálna zmena bojovníka pri zakúpení nového vybavenia. Ani v tejto sfére sa však tvorcovia nevyvarovali určitých nedokonalostí. Zatiaľ čo zbrane musíte kupovať tak, ako sa v poradí odomykajú, najsilnejšie kombo si môžete za našetrené Kleos kúpiť ako prvé. Väčšinou to teda končí tak, že haldy nepriateľom odsekávate jediným, dokonale nacvičeným pohybom, čo úplne zabíja aj tie malé známky poctivej akcie, ktoré sa v hre sem tam mihnú. Bojovanie proti presile (rozumej 5 až 6 na jedného) má nepochybne svoje čaro a občas to čaro napriek všetkému pôsobí aj z 300.

Malým rozptýlením medzi bojmi v úzkych koridoroch, perzských táboroch, chrámoch venovaných niektorému z bohov, lodiach, vyhorených gréckych dedinách,  opäť v úzkych koridoroch (dal by som ruku do ohňa, že niektoré kaňony sú skopírované a použité viackrát), sú misie, kde treba dokázať súdržnosť sparťanského národa. Niekoľko vojakov zoradených vedľa seba mašíruje smerom vpred ako jeden muž, naraz ovládate všetkých, naraz so všetkými útočíte alebo sa bránite. Úspech garantuje len frekventované nabodávanie protivníkov na kopie, akonáhle necháte dobre rozbehnutý smrťostroj príliš dlho zaháľať, viac sa už nerozbehne. Iba raz si budete môcť vyskúšať tzv. ježka – vaši spolubojovníci vytvoria veľkú pologuľu, z ktorej ako pichliače trčia nabrúsené oštepy.

Grafika je rovnako nepodarená ako ostatok hry. Je „milé“, že hra sa nenastavuje pred zobrazovaním násilia a odrezané končatiny lietajúce po bojisku spolu s vedrami čerstvej krvi nie sú ničím zvláštne, horšie však je, že rozoznať 4 pixelovú odtrhnutú ruku od 5 pixelovej odťatej hlavy dá dosť práce. Nie že by to menilo niečo na osude nešťastníka, ktorému daná časť tela chýba, ale poriadok musí byť. Veľmi slabo zo súboja s grafikou vychádzajú aj udatný spraťanskí bojovníci a ich zlí, škaredí, neudatní a smradľaví oponenti - všetci do jedného sú vymodelovaní rovnako zúfalo, jednoducho bez ohľadu na ich pôvod, farbu kože a náboženské vyznanie.

Prostredia hýria (v tom zlom slova zmysle) absolútnou prázdnotou a neinteraktivitou, rozbiť sa nedajú ani obligátne sudy či debničky. Pokračujeme v negatívach. Tupá kamera, ktorá sa nedá ovládať ručne, je zrejme pomocnou barličkou vývojárov, ako zvýšiť obtiažnosť hry. Vyberá si zásadne tie najhoršie uhly snímania bojiska; počas tých niekoľkých akože-stealth misií (aj také hra ponúka) sa správa extra dementne a znemožňuje akékoľvek pokusy o tiché zakrádanie, keďže zásadne sníma približne meter okolo postavy a tak neviete zladiť svoj pohyb s pohybom nepriateľa. Čerešničkou na nepodarenej gréckej torte sú občasné bugy prejavujúce sa hlavne zasekávaním kľúčových postáv. Vďaka bohu aspoň za dabing a hudobné motívy spájajúce elektrické gitary s mohutnými vokálmi. Škoda, že sa tento skvost nedá za tých cca 5-6 hodín dohrať len za pomoci sluchu.