Nemôžem si pomôcť, ale pri pohľade na výkony našich “akože“ profesionálnych tenistov ma občas pochytia stavy nekontrolovanej zlosti. Jeden využíva tenis pre svoje cestovateľské chúťky, druhá je psychicky labilná, tretí pre zmenu dopuje, skrátka športovci hodní našej pozornosti (to som samozrejme myslel ironicky). Našťastie, vďaka vzrastajúcej populárnosti tohto športu už aj na Slovensku máme nespočet tenisových kurtov a tak je možné si zábavnosť tejto hry vyskúšať priamo na vlastnej koži. A rozhodne je to zaujímavejšie, než bezcieľne behať sem a tam, či skákať cez kozu ako kozel :-).

Potenciál tohto kompetitívneho športu je skrátka obrovský, čoho si všimlo aj štúdio Sumo Digital, ktoré nám už po tretí krát prináša jeho virtuálnu podobizeň, ponúkajúcu azda najarkádovejšiu simuláciu tenisu, aká kedy uzrela svetlo sveta. Pod vcelku lacným názvom sa ale skrýva prekvapivo zábavná vecička, ktorá dokáže zaujať nielen skalných fanúšikov, ale aj ľudí, ktorým sú rakety, loptičky či kurty na hony vzdialené. Tak čo... chcete sa postaviť zoči-voči Federerovi a ukončiť tak jeho šnúru víťazstiev? Ukázať Hantuchovej, ako sa správať na kurtoch? Zdolať Roddicka bleskurýchlymi podaniami? V tom prípade vstúpte na antuku, pretože stretnutie vo Virtua Tennis 3 práve začína!

Začať tým, čo predstavuje akúsi chrbtovú kosť celého titulu, sa javí ako najrozumnejšia voľba a preto sa hneď v úvode článku vrhnem na kariéru, poskytujúcu šancu na vlastnej (virtuálne)j koži okúsiť starosti a slasti profesionálneho tenistu od skorých amatérskych krôčikov, až do obdobia jeho najväčších úspechov. Samozrejme, že takéto hrubé naznačenie možností, ktoré vám mód kariéra ponúkne, je asi tak informačne bohaté, ako kedysi kampaň o vstupe SR do EU, takže nebude od veci, ak sa tejto kauze pozriem predsa len viac na zúbok. Takže, ako už býva u hier podobného typu (ktorých ale nie je veľa) zvykom, samotnému vhupsnutiu do toho kolotoča tréningov, zápasov a vo všeobecnosti biznisu predchádza sformovanie si vlastného alter ega.

Z tohto hľadiska je VT3 vskutku bohatý na možnosti a nastavenia, takže vyhovie požiadavkám skutočne každému. Črty tváre, farba a strih vlasov, typ postavy, držanie rakety či definovanie rozličných postojov (pri podávaní a pod.), to všetko si budete môcť v rámci vytvárania postavy pohodlne nastaviť, spolu s niekoľkými typmi oblečenia a doplnkov, ktorých repertoár sa v neskorších fázach kariére poriadne rozrastie. Sluší sa povedať, že okrem hráča mužského pohlavia si budete môcť vygenerovať aj obdobnú hráčku ženského rodu, takže ak vás ATP už omrzelo, kľudne sa môžete realizovať aj vo WTA a s ním súvisiacej kariére.

Po tejto úvodnej procedúre ste už ale priamo vrhnutí do sveta tenisu a po zvolení svojho domova už môžete pomaly ale isto kalkulovať, kde, kedy a ako svoju cennú energiu obetovať. Samozrejme, že ako 300. hráč rebríčka ATP sa turnajov Masters budete môcť zúčastniť len ako divák, ale to vám nebude brániť v zdokonaľovaní sa prostredníctvom rozličných challengers turnajov, resp. osobitne pojatých a značne zábavných minihier. Tie sú vskutku dokonalým príkladom originality a okrem výbornej zábavy vám ponúknu aj množstvo dôležitých skúseností, bez ktorých sa vaše forhendy, bekhendy či returny nezlepšia natoľko, aby ste mohli uspieť aj v tých náročnejších stretnutiach.

Zbieranie ovocia a súčasne uhýbanie sa obrovským tenisovým loptám, hranie bowlingu tenisovým podaním, odvrátenie útoku “alienov“ dobre mierenými strelami či praskanie balónov vhodnou tenisovou technikou, to je len malý výpis toho, čo vám poslúži ako tréningový polygón na ceste za vysnívaným cieľom a v prípade, že tieto milé minihry odignorujete, neskôr nato môžete poriadne doplatiť. Navyše, pre potencionálnych tenisových majstrov je pripravená aj séria viac či menej obtiažnych úloh v príslušnej tenisovej škole, za ktoré podľa vašich úspechov získavate rôzne medaily (občas vás obdarujú aj nejakým tým odomknutým achievmentom).

No a samozrejme, nesmú chýbať ani rozličné turnaje, rozosiate po celom svete, v ktorých si užijete nespočet dvojhier a štvorhier, v prípade vášho úspechu znamenajúcich poskok v rebríčku aj o niekoľko úrovní. Za vybojované turnaje potom získavate rozličné sponzorské kontrakty, vďaka ktorým sa neskôr dostanete k vskutku parádnym kusom odevu či vybavenia. No a takýmto postupným prebojovávaním sa k čelným priečkam, okoreneným spomínanými minihrami, sa prebíjate nástrahami tenisovej kariéry, v mojom prípade trvajúcej menej ako 8 hodín. Veru tak; kariéru je možné v prípade, že už ste nejaký ten tenisový match zhliadli, dokončiť vo vcelku krátkom čase, takže ak sa rozhodnete stať tenisovou jednotkou (samozrejme že len virtuálnou), stačí vám na to aj taký víkend. V čom je teda problém?

 V hráčoch samotných! Je síce pravda, že získať dostatok známych mien pre svoju hru je vskutku nevďačná úloha, ale aj tak sa mohli autori trošku viac posnažiť, pretože sústavne hrať s tými istými hráčmi vás skôr či neskôr omrzí. Práve dookola sa opakujúce stretnutia s Roddickom, Ferrerom či Nalbandianom vás postupne privedú na pokraj zúfalstva a nebude to ich stále sa opakujúci face, ale za každým sa opakujúci totožný štýl hry. Jednoducho vám stačí niekoľko prvých matchov sledovať hru protivníka, nájsť jeho slabinu a potom až do konca hry opakovať ten istý postup. Je síce pravda, že počas kariéry si musíte dávať pozor aj na svoju staminu (prípadne na hráča menom Blake, na ktorého som ani doteraz nenašiel recept), ale to v žiadnom prípade neohrozí váš bleskurýchly postup v rebríčkoch hráčov.

Aspoňže autori vcelku presne zmapovali hru jednotlivých tenistov a tak herný Roddick podáva v rovnakej póze ako ten skutočný, či Federer returnuje s rovnakou razanciou, ako jeho reálna podobizeň. Keď som pri hráčoch, nedá mi nespomenúť ich podobnosť, resp. totálnu odlišnosť od svojich skutočných kolegov. Z tohto hľadiska sa asi najlepšie podaril môj obľúbenec Roger, Ferrero či Henman, pričom zďaleka najhoršie dopadli hráčky WTA, kde Hantuchová, Sharapovová či Davenportová sa svojim predlohám nepodobajú ani náznakom.

Ďalší aspekt, ktorý môže ale nemusí vadiť každému, je celková arkádovosť titulu a od toho sa odvíjajúce ovládanie. Jeden analóg pre pohyb, 4 čudlíky pre typ strely a hurá do boja. Je až príliš jednoduché sa do hry dostať a hrať do aleluja, ale kto očakáva niečo realistickejšie, má skrátka smolu. Hráči behajú po kurte ako divý, lopta lieta z jednej strany na druhú a v prípade, že sa chcete výborne zabaviť, bude Virtua Tennis 3 pre vás znamenať doslovné spasenie. Avšak skazené podania, loptičky do siete, nevynútené chyby či užitočné loopy v tejto hre nehľadajte. Pripravte sa však ale na časté hádzanie sa do prachu, pretože aj keď bude letiaca loptička v pohode chytateľná, váš zverenec sa často krát nepochopiteľne zvalí na zem, akoby nevedel ten meter dobehnúť po dvoch. Sústavné padanie má zo začiatku poriadne iritovalo, ale ako správny hráč som sa nevzdal, prekukol tento rozporuplný element a naučil sa ho zvládať bez sebamenších problémov. Hrateľnosť je ale vo výsledku stále na prvom mieste a z tohto hľadiska Virtua Tennis 3 boduje na všetkých frontoch.

Musím sa priznať, že kariéra ma v úvode hry takmer vôbec nezaujímala a väčšinu času som trávil v prostredí exhibičných zápasov a turnajov, kde som na obtiažnosť hard postupne zdolával jedného protivníka za druhým. Možnosti nastavenia exhibičného zápasu ma totižto natoľko zaujali, že som im venoval viac času, než som pôvodne zamýšľal. Typ kurtu, počet setov, gemov, prítomnosť tie-breakov, obtiažnosť či v neposlednom rade aj postavenie hráčov na kurte, to všetko si môžete pred stretnutím pohodlne nastaviť, vďaka čomu sa následná tenisová bitka odohrá presne podľa vašich predstáv. Novú úroveň hrateľnosti ale poskytuje multiplayer, bez ktorého by táto hra bola ako čučkár bez fľaše čuča. Už len obyčajná dvojhra na jednom Xboxe predstavuje zábavu priam nevídanú, pričom stretnutia s hráčmi cez Xbox Live dosahujú úrovne tých skutočných. Player Matches či Ranked Matches vás skrátka totálne odrovnajú a až pri nich si uvedomíte, do akej miery je Virtua Tennis zábavný. Je to skrátka fakt; VT3 ako čiste singleplayerová hra by nemala až na pár hodín strávených z exhibíciou či kariérou čo povedať, ale v spoločnosti s multiplayerom sa jedná o jasné eso.

Hra, natívne podporujúca Full HD rozlíšenie 1080p nemôže zákonite vyzerať zle. Perfektne vymodelovaní hráči, množstvo vizuálne odlišných kurtov či živé tribúny sú ale konfrontované s nie až tak dokonalými animáciami, vďaka ktorým pôsobia niektoré replaye skutočne hnusne. Väčšiu úroveň detailu by si zaslúžili aj jednotlivé povrchy kurtov, ktoré sú pri bližšom pohľade tvorené len placatou textúrou, i keď na druhú stranu treba vyzdvihnúť ich postupné opotrebovávanie sa, vďaka čomu vyzerá trávnik po stretnutí diametrálne odlišne, než pred jeho zahájením.

Značne rozporuplným dojmom ale na mňa zapôsobila zvuková stránka. Rôzne pokriky a vzdychy u hráčov a publika sú ešte v pohode, ale prítomná muzika už ale nie. Nevhodne zvolený hudobný žáner vás totižto začne už počas prvých minút neskutočne štvať a tak jediným východiskom bude pre vás (podobne ako to bolo v mojom prípade) vypnutie otravnej hudby, vďaka čomu sa rázom zlepšia aj vami podávané výkony. Aj tak by som ale chcel vidieť maníka, ktorý v Sumo Digital rozhodol, že vhodným doplnkom ich titulu bude techno, resp. rock. Ten človek by si skrátka zaslúžil zavesiť do prievanu za... (no veď viete čo :-)).

Tenis po tom, čo som si krásne dolámal nohu na svahoch v Drienici, sa stal mojim najobľúbenejším športom a popri slovenskej hádzanej ho praktikujem vo viac menej pravidelných intervaloch. A teraz môžem aj v časoch, kedy mi to počasie alebo finančná situácia neumožní. Síce tým nespálim kalórie, ale zabavím sa minimálne tak dobre, ako pri reálnej verzii. Ide ale o revolúciu v simulácii tenisu? Ani náhodou. O výbornú zábavu? To áno! A práve o tom nový Virtua Tennis je – o výbornej hrateľnosti a neutíchajúcej zábave, aj keď trošičku zjazvenej.