Ak by sa ma niekto v týchto dňoch spýtal, akú knihu mám na nočnom stolíku, povedal by som jednoznačne: Hotel Dusk: Room 215. Prečo? Rovnako ako každá dobre napísaná kniha, je tento nový prírastok do rodiny adventúr, vybavený pohlcujúcim príbehom a ovplýva takzvanou mocou, ktorá vás donúti hltať riadky, pokiaľ neodpadnete v posteli únavou, alebo nedorazíte na samý koniec. Hotel Dusk: Room 215 sa jednoducho číta sakramentsky dobre.

Úvod

Čo môžeme očakávať od adventúry, ktorá vznikla v Japonsku? Úžasnú kvetnatosť dialógov. A práve tá spravila to, čo asi nik nečakal. Z klasicky prezentovanej adventúry vymazala tak potrebný náboj dobrodružna a nahradila ho interaktívnym narábaním s príbehom. Ako to? Autori Another Code: Two Memories (recenzia), prvej point'n'click adventúry pre DS, to spravili dokonale. Nechali hráča otvoriť DS-ko ako klasickú knihu (tzn. uchopiť ho po výške) a navigáciou v hernom svete pomocou stylusu otáča virtuálne strany čoby rozprávač, ktorého sám zastupuje. Funguje to dokonale, naviac s ľahkým nádychom staručkých textových hier.

Každý jeden objekt je klikateľný (preskúmateľný).

V knihe by ste sa dočítali: v izbe zazvonil telefón, hrdina sa ležérne otočil cez pravé rameno a počas dvoch lenivých krokov, ktoré ho delili od stolíka, kde stál drnčiaci aparát, mu preletelo okrem iného hlavou, že sa mu dnes večer splní v izbe sen. Snáď ten recepčný neklamal, keď mi podával kľúče od izby č. 215, pomyslel si podomový obchodník Kyle Hyde a s nechuťou zabil vyzváňanie zodvihnutím slúchatka.

V hre sa dočítate/zahráte: v izbe zvoní telefón, hrdina sa v cut-scéne štylizovanej ceruzkovou grafikou ala videoklip Take on Me od A-Ha otočil a ukázal hráčovi, že telefón leží na pravej strane veľkého letiska, ktoré dominuje malej izbe s celkom priestrannou kúpeľňou. Beriete do rúk stylus a pohybom odnavigujete Kylea k posteli, nad ktorou visí obraz s motívom jabĺk. Myšlienku o prieskume zavrhnete a lupou sa pozriete na telefón. Kyle poznamená, že to, čo vychádza z reproduktorov DS, je naozaj vyzváňanie telefónu stojaceho na toaletnom stolíku, ktorý si pamätá aj lepšie časy. Po kliknutí na aparát jeho hlas utíchne a zo sluchátka sa ozve známy hlas.

Hre by prospela rýchlejšia navigácia v prostredí a menej sprievodného textu.

Zápletka

Ak by bol Hotel Dusk: Room 215 klasickou point'n'click adventúrou, tak ten cirkus okolo postele, stolíka a telefónu vyrieši jedno kliknutie na aparát, ktoré aktivuje jednu jedinú vkusnú cutscénu ala Broken Sword s rozdelením obrazovky na priestor pre volajúceho a volaného. Hotel Dusk Room 215 je však japonská adventúra a preto musí mať v sebe toľko textu, koľko na kartridge s hrou vojde. A to je jej najväčší problém.

Prekážkou nie je košatý príbeh, ale kopec sprievodného textu spomaľujúceho priebeh hry. Každý, kto sa na dvere pozrie, vie, že sú z dreva, alebo že sú zatvorené, pretože sa ich snažíte práve otvoriť kľúčom. Tak načo sa hra obťažuje popisom? Tieto modelové situácie pripomínajú textovky, kde bol každý detail popísaný množstvom viet. Nebyť však tejto detailnosti, tak detektívna story z konca 70-tych rokov stratí tajomno zakrývajúc uveriteľný príbeh. Komplikované osudy dočasných obyvateľov hotela by sa stali až príliš smiešne.

Ostatne posúďte sami: už v úvode narazíte na nemú dievčinu, ktorá pripomína skôr vílu, ďalej jednookú starú ženu, čakajúcu na uvoľnenie izby č. 215, pretože chce, aby sa jej splnilo prianie, excentrickú (asi) herečku koketujúcu pohľadom, ale aj majiteľa, ktorý vyzerá ako pravý taliansky mafián. Každá jedna postava (a že ich bude oveľa viac!) má svoj cieľ a dôvod byť na mieste zvanom Hotel Dusk. Vy budete ich osudy odhaľovať v koži Kyla Hydea, ktorý z času na čas zoberie od svojho šéfa špeciálny job. Úloha je vždy prostá, podľa zoznamu nájsť a zobrať z presne určeného miesta určité objekty, ktoré by nemali byť nikdy objavené.

Spracovanie bližšie knihe nevyžaduje prílišné aktivity od hráča. Len pozornosť.

Rozuzlenie

Kyle Hyde nie obyčajným podomovým obchodníkom. Kedysi bol policajtom a dosť dobrým. Ako sám hovorí: presne na Vianoce roku 1976 som zastrelil muža menom Brain Bradley. Bol mojím partnerom a priateľom. Prebehol na druhú stranu, keď v utajení vyšetroval kriminálny syndikát. Potom som odložil odznak, zbraň a… neprestal hľadať Bradleyho. Stalo sa to pred tromi rokmi, ale jeho telo sa nikdy nenašlo.

Policajná minulosť všetko zjednodušuje, ale naopak prílišná zvedavosť môže predčasne pátranie po objektoch a spoznávaní susedov ukončiť. Rozhovory sú značne dlhé a vetvené témami, dokonca môžete skákať do reči a načatú tému rozoberať hlbšie. Ale pozor, pri nesprávne zvolených otázkach môžete predčasne skončiť. Hoteliér vás vyhodí, že obťažujete zamestnancov, hostí atď. Kyle je tak trochu dobrák od srdca a trápia ho všetky problémy naokolo. Popri svojom súkromnom pátraní po partnerovi, hľadaní dôležitých predmetov, budete objavovať minulosť hotela, jeho majiteľa, spoznávať osudy hostí, ale riešiť aj také drobnosti ako rodinné problémy s dieťaťom, či odprevadenie starej panej do reštaurácie.

Všetky tieto úlohy a dialógy sa aktivujú automaticky a vytvárajú tak spleť udalostí, ktorú ku koncu budete rozpletať. Hra je rozdelená do 10 kapitol a aby ste náhodou na nejaký detail nezabudli, po ukončení každej podstúpite test pozornosti a kedykoľvek je vám umožnené zapisovať si poznámky do diáru. Lineárne putovanie v útrobách hotelu občas pokazia chvíle samoty, počas ktorých vás príbeh vyhodí z kolotoča udalostí von. Návrat väčšinou zabezpečí hľadanie dobre skrytého predmetu alebo osoby, horšie je, že v tom okamihu neviete, čo robiť.

Takýchto rozhovorov si užijete dosýta.

Záver

S hľadaním cesty naspäť na dobre rozbehnutý príbeh súvisí nepríjemný pixel hunting spojený so slabým rozlíšením touchscreenu. Autori ho trochu podcenili, hra po vás bude chcieť, aby ste trafili stylusom predmet o šírke dvoch-troch pixelov, ktorý navyše splýva s pozadím. Technickému spracovaniu okrem už popísaného ťažko niečo vyčítať (možno časové kontinuum v hre, ktoré nekorešponduje s časom reálnym :-)). Kombinácia 2D a 3D grafiky sa v tomto prípade vyplatila. Nad všetko ostatné vynikajú cut-scény počas dialógov. Postavy nakreslené ceruzou by potrebovali k plynulosti viacej animačných fáz, ale aj s tým málom sú dostatočne presvedčivé, z mimiky a gestikulácie okamžite viete, ako sa cítia.

Hotel Dusk: Room 215 predčí počtom dialógov na jednu minútu akúkoľvek inú adventúru. Svoje kolegyne predčí aj nadpriemernou hracou dobou (cca 20 hodín) a skutočne ojedinelým prístupom k rozprávaniu príbehov. Ak prežijete pomalý rozjazd, tak vás hra prevalcuje tonami textov potrebných na pochopenie komplikovanej detektívnej story. Jednoducho, hrá sa tak, ako sa číta dobrá kniha. Ak chcete objaviť niečo jedinečné, ale neviete, čo, tak potom Hotel Dusk: Room 215 je kľúčom k celej záhade.